Prečo nás naše gény ženú k prejedaniu a ako z toho von
reklama:
Keď sa pozrieme hlboko do ľudskej minulosti, zistíme, že celé prežívanie našich predkov stálo na jedinej zásade: minúť čo najmenej energie na získanie čo najviac kalórií.
Tak fungoval svet tisíce rokov a rovnaký princíp vidíme dodnes u zvierat – nájsť potravu a oddychovať, aby sa šetrila energia.
Dnešný človek sa však ocitol v úplne inom prostredí než ten pračlovek, od ktorého sme zdedili svoje gény. Kým kedysi musela byť každá kalória vybojovaná, dnes ju získame otvorením dvierok na chladničke. Naše telo však nevie, že žijeme v ére prebytku – reaguje tak, akoby hlad číhal za každým rohom.
Prečo sa pri pohľade na sladké spúšťa praveký alarm
Energeticky bohaté jedlá – najmä tie, kde sa spája tuk so sacharidmi – spúšťajú v mozgu evolučný mechanizmus: „Zjedz všetko, čo môžeš, nemusí to byť zajtra.“
Tento pud sa nezmenil, aj keď sa zmenilo všetko ostatné.
Odborníci preto hovoria, že obezita je paradoxne výsledkom úspešnej adaptácie. Robíme presne to, čo by nášmu predkovi zabezpečilo prežitie. Problém je, že žijeme v prostredí, kde je jedla viac než dosť a kde už takmer neexistuje prirodzená rovnováha medzi výdajom a príjmom energie.
Po prvý raz v dejinách je na Zemi viac ľudí s nadváhou než ľudí, ktorí hladujú.
Ako vyzeral svet, pre ktorý sú naše gény stavané
Predstavu o drsnosti dávneho života si môžeme urobiť na príklade argentínskych Ostrovov Stavov. Dnes sú opustené, no kedysi tam žili malé skupiny lovcov a zberačov. Potrava bola vzácna a málo chutná – horké rastliny, tvrdé plody a obtiažny lov v studených vodách. Základom prežitia bol tuleňový tuk. Keď nebolo čo uloviť, ľudia jedli aj bezcenné huby, len aby oklamali hlad.
Hlad bol normou. Nie výnimkou.
A tak niet divu, že moderný človek pri sladkom pečive či vôni čokolády reaguje podobne ako tí, ktorí prežívali v permanentnom nedostatku. Únava, stres alebo stereotypné prostredie navyše oslabujú vedomie a posilňujú automatické správanie, takže saháme po jedle skôr, než si to vôbec uvedomíme.
Túžba po rôznych chutiach nie je rozmar – je to dedičstvo
Ďalší evolučný mechanizmus nás tlačí do chuťovej pestrosti. Pre pravekých ľudí to bola jediná šanca, ako získať všetky potrebné živiny a zároveň znížiť riziko otravy z jednej rastliny.
Mnohé plody, trávy či korene boli na hranici poživatelnosti a kombinovanie rôznych zdrojov bolo formou ochrany.
Aj dnes máme v sebe „chuťový radar“, ktorý nás nabáda skúšať nové chute – lenže ponuka moderného priemyslu je často pestrá len na prvý pohľad, nie na úrovni výživy.
V čom sa dnešný svet líši od toho, pre ktorý sme boli naprogramovaní
1. Cukor doslova explodoval
Predkovia prijímali približne 20 gramov cukru za rok.
My: odporúčaných 60 gramov denne – pričom mnohí z nás idú ďaleko nad túto hranicu.
Za posledných 50 rokov sa spotreba cukru ztrojnásobila. Priemerne jeme o 500 kalórií viac denne len vďaka cukru, no naše hormonálne systémy sa nezmenili. A tak priberáme.
2. Jedálniček sa zúžil na minimum
Kým lovci-zberači poznali okolo 200 druhov jedlých rastlín ročne, moderná strava sa točí okolo dvadsiatky pestovaných druhov.
Monokultúry prinášajú výnos, nie výživu – preto máme čoraz menej mikronutrientov.
3. Málo svetla, málo pohybu, málo prírody
Predkovia boli neustále vonku, pracovali v skupinách, hýbali sa a žili podľa rytmov dňa a noci.
My trávime čas za obrazovkami, spíme kratšie, stres je naším denným chlebíčkom a kontakt s prírodou je skôr výnimka.
4. Potraviny stratili živiny
Úrodná pôda je vyčerpaná chemikáliami, takže ovocie a zelenina obsahujú menej minerálov než kedysi.
Na získanie takého množstva živín, aké mali naše babičky v jednom pomaranči, potrebujeme dnes zjesť osem.
Telo tak dostáva energiu, ale nie výživu
5. Vláknina a omega-3 sú na ústupe
Kým kedysi ľudia zjedli okolo 100 g vlákniny denne, dnešný priemer je 11–15 g.
Omega-6 tuky máme naopak v prebytku, čo podporuje zápaly.
6. Sociálne väzby sa rozpadli
Komunity sa zmenšili, rodiny oslabli, ľudia žijú izolovane a psychický tlak rastie.
Nedostatok hier, pohybu a radosti nahrádza stres a preťaženie.
Moderný život vytvára chaos v tele aj v hlave
Kombinácia stresu, chudobnej stravy, malého pohybu a toxického prostredia rozlaďuje prakticky každý systém v tele.
Vznikajú chronické ochorenia, depresia, obezita, závislosť od nezdravého jedla.
Ako sa brániť – vráťme telu to, čo pozná
1. Vyberajte jedlo, ktoré je skutočne jedlom
Uprednostnite potraviny od farmárov, malých pestovateľov, trhov – čokoľvek, čo prešlo minimálnym spracovaním.
2. Sledujte, ako jedlo skladujete
Špenát po týždni v chladničke stráca väčšinu výživy.
Orechy a oleje majú byť v tme a chlade.
Citrusy radšej mimo chladničky.
3. Jedzte sezónne a lokálne
4. Šetrná úprava = viac živín
Nevyprážajte, neopalujte do hneda, neprevarujte zeleninu.
Tuk je nosičom vitamínu A – preto je napríklad mrkva výživnejšia, keď sa krátko podusí na masle.
5. Spýtajte sa samých seba: Prečo vlastne jem?
Ak jete len z nudy alebo na potlačenie stresu, siahnete po najjednoduchšom riešení – po kalóriách bez výživy.
Ak jete preto, aby ste sa cítili dobre a mali energiu, prirodzene začnete vyberať lepšie potraviny a venovať im viac pozornosti.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
