Žena
Články
Magazín
Prečo niektorí ľudia reagujú na počasie citlivejšie: meteosenzitivita pod drobnohľadom

Prečo niektorí ľudia reagujú na počasie citlivejšie: meteosenzitivita pod drobnohľadom

reklama:

Poznáte ten pocit, keď vám nálada klesne rovnako rýchlo ako teplota vzduchu? Slnečné dni vás napĺňajú energiou, zatiaľ čo pošmúrne počasie akoby vysávalo všetku vitalitu. Ak sa vám to stáva pravidelne, možno patríte do skupiny ľudí, ktorých organizmus je výrazne ovplyvňovaný počasím – odborníci to nazývajú meteosenzitivita.

Ako sa prejavuje citlivosť na počasie

Nie je to žiadna výmyslená diagnóza. Tí, ktorí sú vnímavejší, často hovoria, že „cítia búrku v kostiach“ alebo že ich rozbolí hlava ešte skôr, než sa zatiahne obloha. Telo vtedy môže reagovať viacerými spôsobmi – od dýchavičnosti, búšenia srdca a bolestí kĺbov až po zmeny nálad, podráždenosť či nespavosť. Pre mnohých je to len nepríjemnosť, no u ľudí s chronickými chorobami sa môžu dočasne zhoršiť aj ich zdravotné problémy, napríklad astma či vysoký tlak.

Čo sa skrýva za týmto javom

Meteosenzitivita je jednoducho povedané zvýšená citlivosť na zmeny v atmosfére – či už ide o kolísanie tlaku, prudký vietor, vlhkosť, alebo prechod studeného frontu.

Podľa fyziológov sa na reakciách organizmu podieľa viacero systémov naraz – cievy, srdce, nervová sústava aj hormonálna regulácia. Preto má každý človek trochu iné prejavy. Dôležitú úlohu zohráva aj genetika, vek či celkový životný štýl.

Migrény, hormonálne výkyvy aj psychika

Pre zdravého človeka bývajú tieto vplyvy zväčša len mierne. S pribúdajúcim vekom alebo pri chorobách však schopnosť tela prispôsobovať sa klesá. Typickým príkladom sú migrény, ktoré môže spustiť zmena barometrického tlaku. Psychické reakcie, ako úzkosť alebo podráždenosť, sú často dôsledkom hormonálnych zmien – keď kolíšu hladiny serotonínu, melatonínu či stresového hormónu kortizolu.

Dá sa proti meteosenzitivite bojovať?

Úplne odstrániť sa nedá, ale existuje množstvo spôsobov, ako jej príznaky zmierniť. Kľúčové je posilňovať prirodzenú odolnosť tela:

Pohyb – pravidelná aktivita podporuje správnu činnosť ciev a nervového systému.
Spánok – dostatok odpočinku zvyšuje psychickú stabilitu aj imunitu.
Strava – prospešné sú potraviny bohaté na vitamíny C, D a E, minerály ako horčík a zinok a omega-3 mastné kyseliny.
Otužovanie či sauna – pomáhajú trénovať adaptabilitu organizmu.
Pitný režim – dostatok tekutín je nevyhnutný, najmä pri extrémnych teplotách.

Kto býva najviac ohrozený

Citlivý na počasie môže byť ktokoľvek, no najčastejšie problémy majú seniori, pretože ich telo sa horšie prispôsobuje zmenám. Rizikovou skupinou sú tiež ľudia s ochoreniami srdca a pľúc, pacienti trpiaci migrénami a osoby s nízkym krvným tlakom.

Počasie výrazne zasahuje aj psychicky zraniteľných jedincov, ľudí so sklonom k úzkostiam či depresiám. Ženy počas menštruácie, tehotenstva alebo menopauzy sú rovnako náchylnejšie, pretože hormonálne výkyvy zvyšujú citlivosť tela. Nebezpečné sú aj extrémy – mrazy môžu spôsobiť tlak na hrudi a dýchavičnosť, horúce a vlhké leto zas závraty či dokonca kolaps.

Rýchly prehľad

Čo je to: zvýšená vnímavosť organizmu na výkyvy počasia.
Príznaky: únava, bolesti hlavy a kĺbov, búšenie srdca, nespavosť, výkyvy nálad, zhoršenie chronických chorôb.
Možnosti zvládania: úprava životného štýlu, pravidelný pohyb, spánok, vyvážená strava a otužovanie.
Prevencia: dbať na odolnosť organizmu, prispôsobiť denný režim očakávaným zmenám počasia a nezabúdať na regeneráciu.