Prečo niektorí partneri neznesú fyzický dotyk?
reklama:
Mnohí ľudia majú vo svojom mladosti zdravý sexuálny apetít, ktorý však často zahŕňa len samotný sex bez predohry či iných foriem fyzického kontaktu, ako je maznanie. Keď sa ich túžba po sexe zníži, môže to viesť k tomu, že sa všetky fyzické dotyky zo vzťahu vytratia. V takýchto prípadoch si partneri začínajú uvedomovať, že vo vzťahu chýbajú dotyky, a tak vzniká to, čo označujem ako „bezdotykové manželstvo“.
Tento článok sa zaoberá otázkami, prečo niektorí partneri nenávidia fyzické dotyky a čo sa s tým dá robiť.
Význam dotyku
Dotyk má schopnosť prenášať silné emocionálne výhody spojené s prijatím a starostlivosťou. Existujú aj fyziologické výhody; jedna štúdia ukázala, že partneri, ktorí si užívajú viac fyzického kontaktu, ako sú objatia či držanie sa za ruky, mali nižšie hladiny stresového hormónu kortizolu.
Je dôležité si uvedomiť, že pohodlie s telesným kontaktom sa medzi jednotlivcami líši. Naše predstavy o tom, čo je „v poriadku“ alebo „nie je v poriadku“, pokiaľ ide o dotyk, nahotu a diskusie o telesných procesoch, sú ovplyvnené našou rodinnou výchovou. Niektorí sa môžu cítiť pohodlne pri určitých formách dotyku, zatiaľ čo iní môžu pociťovať odpor.
Psychologické faktory
Niektorí ľudia sa boja dotyku, pričom si to ani neuvedomujú. V našej kultúre, ktorá zdôrazňuje osobné preferencie a hranice, sa mnohí vyjadrujú tak, že „nemajú radi dotyky“. Títo jedinci však možno ignorujú fakt, že ich pocity môžu súvisieť s úzkosťou.
Ak je averzia voči dotyku len preferenciou, spolupráca s terapeutom môže pomôcť partnerom pracovať na väčšej otvorenosti a menej zameriavať sa na individuálne preferencie. Často sa však stáva, že pri pokuse o väčší fyzický kontakt sa u týchto osôb objaví úzkosť, čo môže vyvolať rôzne fyzické reakcie.
Dôvody úzkosti pri dotyku
Podľa výskumu z roku 2010 môže dotyk vyvolať úzkosť z rôznych dôvodov, ako sú sociálna úzkosť, osobné hranice a minulé skúsenosti. Tí, ktorí majú tendenciu zažívať sociálnu úzkosť, môžu reagovať na dotyk intenzívnejšie a pociťovať zvýšené sebavedomie a rozpaky.
Niektorí ľudia môžu mať za sebou traumy, ako je sexuálne alebo fyzické zneužívanie, čo vedie k strachu z dotyku. Ďalším faktorom môže byť rodinné prostredie, v ktorom fyzická blízkosť nebola normou. Pre osoby, ktoré vyrastali v anti-dotykovom prostredí, sa môže fyzický kontakt nielen zdať nepríjemný, ale aj invazívny.
Niektorí jedinci, ktorí sú na autistickom spektre, môžu trpieť „zmyslovými problémami“, ktoré spôsobujú averziu voči niektorým formám dotyku. Aj keď tieto problémy sú platné, nemali by brániť partnerovi v uspokojovaní svojich emocionálnych potrieb.
Riešenie problémov s dotykom
Či už je nechuť k dotyku spôsobená úzkosťou alebo zmyslovými problémami, cvičenie a prax môžu pomôcť jednotlivcom zvyknúť si na fyzický kontakt. Je dôležité, aby sa partneri navzájom snažili a robili si kompromisy.
Napríklad, ak partner preferuje fyzický dotyk, je rozumné začať s malými krokmi, ako sú objatia, bozkávanie alebo aj len sedenie vedľa seba. V rámci terapií, ako je expozičná terapia, sa ukázalo, že postupné vystavovanie sa nepríjemným podnetom môže znížiť úzkosť.
Niečo na záver
Niektorí ľudia môžu tvrdiť, že nie sú vo fyzickom dotyku, ale v skutočnosti sa cítia nepríjemne pri dotyku so svojím partnerom. Často to môže byť spôsobené rôznymi faktormi, ako je zmena vzhľadu partnera alebo nedostatočná hygienická starostlivosť.
Zároveň môže existovať pocit, že dotyk vždy vedie k intímnym situáciám. Dôležité je rozlíšiť tieto pocity od toho, čo môžu cítiť voči iným osobám, s ktorými sú v kontakte.
Nechuť k dotyku môže byť náročná téma, ale je to niečo, na čom je možné pracovať v rámci zdravého a láskyplného vzťahu. Individuálna a párová terapia môžu partnerom pomôcť lepšie pochopiť svoje pocity a nájsť spôsoby, ako sa navzájom podporovať.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
