Žena
Články
Magazín
Prečo sa dieťa začne podobať na otca až v dospelosti? Tieto znaky sa ukážu až časom

Prečo sa dieťa začne podobať na otca až v dospelosti? Tieto znaky sa ukážu až časom

reklama:

Mnohí rodičia si všimnú zvláštnu vec – malé dieťa sa im zdá „bez podoby“.

Nepripomína výrazne ani matku, ani otca. No o niekoľko rokov neskôr sa situácia dramaticky zmení. Zrazu je podobnosť s otcom neprehliadnuteľná. Tento jav má svoje logické vysvetlenie a súvisí s tým, ako sa ľudské telo a tvár vyvíjajú v čase.

Niektoré dedičné znaky sa totiž neprejavia okamžite. Objavia sa až vtedy, keď detské rysy ustúpia a telo dokončí svoj rast.

Detská tvár je len „náčrt“

V ranom veku je tvár človeka stále vo fáze formovania. Kosti ešte nemajú konečný tvar, proporcie sa neustále menia a celkový vzhľad je mäkký a zaoblený. Preto je v detstve takmer nemožné odhadnúť, ako bude človek vyzerať v dospelosti.

Až po dospievaní sa črty začnú stabilizovať. Tvár sa predĺži, línia čeľuste sa zvýrazní a jednotlivé časti do seba začnú zapadať. Práve v tomto období sa často ukáže, že spodná časť tváre, stavba kostí či celkový výraz nesú jasný podpis otca.

Nos prezradí genetiku najskôr

Jedným z najspoľahlivejších znakov, podľa ktorých si okolie všimne podobnosť s otcom, je nos. Na rozdiel od iných častí tváre sa vyvíja dlhšie a jeho konečný tvar sa môže ustáliť pomerne neskoro – niekedy až po dvadsiatom roku života.

Kým v detstve pôsobí nos nenápadne, v dospelosti sa stáva dominantným prvkom tváre. Práve vtedy sa často objaví rovnaký profil, šírka či veľkosť, akú má otec, a genetické prepojenie je zrazu zrejmé na prvý pohľad.

Postava sa formuje pomalšie, než si myslíme

Rast tela nekončí pubertou. Výška, šírka ramien aj celková telesná stavba sa dotvárajú postupne, často ešte na začiatku dospelosti. A práve v tomto období si mnohí uvedomia, že ich postava sa čoraz viac podobá otcovej.

Nejde len o výšku. Podobnosť sa prejavuje aj v držaní tela, pevnosti kostí, spôsobe pohybu či rozložení svalovej hmoty. Telo tak postupne „preberá“ otcovský štýl, ktorý v detstve ešte nebol viditeľný.

Vlasy a vlasová línia ako neskorý signál

Vlasy patria medzi znaky, ktoré sa v priebehu života menia najvýraznejšie. Hustota, kvalita aj rast vlasov sa môžu v mladosti a v neskoršom veku líšiť. Ustupovanie vlasovej línie, rednutie vlasov alebo naopak zachovanie ich hustoty často kopíruje otcov vzor.

Keďže tieto zmeny prebiehajú pomaly, človek si ich uvedomí až spätne. Pri porovnaní s otcom sa však podobnosť stane zrazu očividnou.

Mimika, pohľad a drobné gestá

Nie všetky podobnosti sú na prvý pohľad viditeľné. Často sa skrývajú v detailoch – v spôsobe, akým sa niekto pozerá, v jemných vráskach okolo očí alebo vo výrazoch, ktoré sa objavia pri smiechu či sústredení.

Ako tvár dozrieva, začnú sa opakovať rovnaké mimické vzorce, ktoré si okolie podvedome spája s otcom. Práve tieto nenápadné znaky bývajú pre ľudí často presvedčivejšie než výrazná podobnosť v jednej konkrétnej črte.

Chôdza a držanie tela ako dedičstvo

Aj spôsob, akým človek chodí, stojí alebo sa hýbe, môže niesť genetickú stopu. Hoci si to málokto uvedomuje, držanie hlavy, poloha ramien či celkový postoj sa často prirodzene vyvíjajú podobne ako u otca.

Niekedy stačí, aby dospelý človek vošiel do miestnosti, a jeho postoj okamžite niekomu pripomenie otca – ešte skôr, než si všimne podobnosť v tvári.

Prečo sa otcovské črty ukážu až neskôr?

Mnohé z týchto vlastností sú prítomné od narodenia, no zostávajú „skryté“, kým telo nedokončí svoj vývoj. Hormonálne zmeny, dozrievanie kostí a ústup detských rysov umožnia, aby sa genetický základ naplno prejavil.

Keď dospelosť uzavrie obdobie hľadania vlastného tvaru, na povrch vyjde to, čo bolo zapísané už dávno. A veľmi často je to práve otcova stopa, ktorá sa stane najvýraznejšou súčasťou vzhľadu.