Žena
Články
Magazín
Prečo sa na jar necítime šťastní? Môže za to únava, slabý spánok aj chýbajúci vitamín D

Prečo sa na jar necítime šťastní? Môže za to únava, slabý spánok aj chýbajúci vitamín D

reklama:

Jar je pre mnohých obdobím, keď sa prebúdza nielen príroda, ale aj dobrá nálada. Dni sa predlžujú, slnko nás láka von a svet okolo nás ožíva. Lenže nie každý prežíva toto ročné obdobie s úsmevom na tvári. Pre niektorých je jar skôr obdobím vyčerpania, podráždenosti a zvláštnej melanchólie. A hoci sa to môže zdať paradoxné, práve jarné mesiace bývajú pre psychiku náročnejšie, než sa na prvý pohľad zdá.

Nie každému jar prináša ľahkosť

Kým jedni s radosťou vítajú teplejšie počasie, iní sa cítia unavení, bez energie a nevedia si vysvetliť, čo sa s nimi deje. A ešte horšie to môže byť vtedy, keď sa človek snaží cítiť dobre len preto, že „by mal“. Všetci okolo sa usmievajú, zdieľajú fotky prvých kvetov a prechádzok v prírode – a vy máte pocit, že s vami niečo nie je v poriadku. Pravdou však je, že jarná únava alebo psychické výkyvy nie sú nič výnimočné.

Unavený mozog po zime

Jedným z hlavných dôvodov, prečo niektorí ľudia na jar psychicky kolabujú, je nízka hladina vitamínu D. Po mesiacoch bez dostatočného slnečného žiarenia je telo doslova vyčerpané. Vitamín D pritom zohráva zásadnú úlohu v produkcii serotonínu – neurotransmitera, ktorý sa stará o stabilnú náladu a emocionálnu pohodu. Ak je jeho hladina nízka, môže to vyústiť do zlej nálady, apatie alebo aj plačlivých stavov. Inak povedané – bez dostatku slnečnej energie mozog jednoducho nedokáže „prepnúť“ do veselého režimu.

Menej spánku = viac stresu

S predĺžením dňa prichádza aj neželaný efekt – skracovanie spánku. Ľudia zvyknú chodiť spať neskôr, pretože je dlhšie svetlo, no ráno vstávajú skoro, ako sú zvyknutí. Tento nevedomý posun v režime však môže mať veľké následky. Telo potrebuje počas noci regenerovať – obnovovať bunky, liečiť drobné zápaly, posilňovať imunitu.

Ak je spánku málo, narúšajú sa tieto procesy a telo rýchlejšie vyčerpáva svoje zdroje. Navyše sa zvyšuje hladina kortizolu – stresového hormónu, ktorý má priamy vplyv na psychickú rovnováhu. Výsledok? Zvýšená podráždenosť, znížená odolnosť voči stresu a vyššia náchylnosť na úzkostné alebo depresívne stavy.

Rozdiel medzi „zlým dňom“ a depresiou

Ako však rozlíšiť, či ide len o bežnú únavu alebo už o niečo vážnejšie? Odborníci upozorňujú, že občasná zlá nálada je prirodzená. Niekedy stačí krátky oddych, zmena prostredia či kvalitný spánok a človek sa cíti lepšie. Ak však pocity smútku, nezáujmu o obľúbené činnosti, poruchy koncentrácie či spánku pretrvávajú niekoľko týždňov, môže ísť o signál začínajúcej depresie.

Psychoterapeutka Pavlína Rasochová z platformy Hedepy vysvetľuje, že skutočná depresia je často zamieňaná s bežnou nepohodou. „Termín depresia sa dnes používa veľmi voľne, ale klinická depresia má oveľa komplexnejšie príznaky, ktoré ovplyvňujú celý život človeka.“

Najviac trpia ženy v strednom veku

Štatistiky ukazujú, že depresia je častejšie diagnostikovaná u žien, najmä vo veku 55 až 64 rokov. Spúšťačmi môžu byť životné zmeny, stres, nedostatok oddychu alebo pretrvávajúca psychická záťaž. Dôležitú úlohu však zohrávajú aj chemické zmeny v mozgu – konkrétne pokles hladín serotonínu, dopamínu a noradrenalínu.

Rasochová dodáva, že dlhodobé psychické napätie, spojené so zlým spánkom a minimálnym oddychom, vytvára pôdu pre vznik vážnych psychických porúch. A práve jarné obdobie môže tieto problémy ešte viac zviditeľniť.