
Prečo sa nám vytráca empatia a ako si ju znovu pestovať

Vzťahy medzi ľuďmi nebývajú také jednoduché, ako by sme si želali. Radi dávame rady iným, čo by mali urobiť, a pritom máme pocit, že sami by sme v rovnakej situácii reagovali správnejšie. No keď nás život postaví pred rovnakú skúšku, často sa zachováme celkom inak, než sme pôvodne tvrdili. Dôvod? Vtedy sme vôbec nevedeli, čo ten človek naozaj prežíval. A práve tu vstupuje do hry empatia – schopnosť vcítiť sa do druhého, ktorú dnes mnohí strácajú.
Súdime rýchlejšie, než si uvedomíme
Denne prechádza našimi hlavami množstvo rýchlych úsudkov o správaní iných. Možno aj vy niekedy komentujete niečo, čo sa vás vôbec netýka, alebo radíte ľuďom, ktorí vás o radu nežiadali. Lenže bez znalosti okolností je to vždy skreslené.
Príklad? V električke vidíte mamičku, ktorej deti vyrušujú. Automaticky si pomyslíte, že ich nevie zvládnuť. Ale čo ak má za sebou ťažký deň – stratila prácu, pohádala sa s rodičmi, hlava jej praská od bolesti a ešte k tomu stratila kľúče? V takom momente jej určite viac pomôže pochopenie či priateľský úsmev než podráždené pohľady okolia.
Predtým než odsúdite, skúste sa vcítiť
Jednoduché cvičenie: skúste si na chvíľu predstaviť, že ste v koži človeka, ktorého práve chcete skritizovať. Ako by ste reagovali vy? A ako sa to líši od vašej pôvodnej predstavy? Takéto zastavenie často odhalí, že veci nie sú čiernobiele.
Rešpekt namiesto vnucovania
Tolerancia nie je len o pochopení, ale aj o prijatí toho, že niekto volí inú cestu. Predstavte si, že váš dospelý syn vychováva deti inak, než ste to robili vy. Ak budete jeho prístup zosmiešňovať a presadzovať vlastný, výsledkom budú len hádky. Niekedy stačí povedať: „Nesúhlasím, ale rešpektujem tvoje rozhodnutie.“ Tým dávate najavo, že mu dôverujete a uznávate jeho zodpovednosť.
Skúste reagovať opačne, než sa čaká
Zlo priťahuje zlo a hádka väčšinou vyvolá ďalšiu hádku. Všetci to poznáme už z detstva – „to máš za to“. Čo by sa však stalo, keby ste namiesto protiútoku ponúkli pomoc? Napríklad kolegyni, ktorá na vás kričí. Možno je len zúfalá a nevie to vyjadriť inak. Ak jej podáte pomocnú ruku, nič tým nestratíte. Dokonca aj keď to neprijme, vy sami budete mať lepší pocit.