
Prečo strácame chuť do jedla a čo to môže znamenať?

Občas sa stane, že jedlo zrazu neláka tak, ako zvyčajne. Krátkodobý nezáujem o stravu môže súvisieť s únavou, stresom či bežným ochorením. Ak však nechutenstvo trvá dlhšie, môže ísť o varovný príznak, ktorý netreba podceniť.
Psychika ako častý spúšťač nechutenstva
Naše telo je úzko prepojené s psychickým stavom. Pri dlhodobom strese alebo úzkosti sa mení hormonálna rovnováha a signály hladu prestávajú fungovať tak, ako by mali. Hormón kortizol napríklad niekedy vedie k prejedaniu, inokedy úplne znižuje chuť na jedlo.
Pri depresii je situácia ešte zložitejšia – človek stráca radosť z vecí, ktoré mu kedysi robili potešenie, a jedlo nie je výnimkou. Vareniu či samotnému jedeniu sa vyhýba, pretože ho to stojí priveľa energie. Nezriedka sa k tomu pridávajú telesné prejavy, ako sú nespavosť, bolesti žalúdka či celková vyčerpanosť.
Aj úzkosť dokáže „zviazať žalúdok“. Rýchle dýchanie, napätie v svaloch a zmeny v trávení spôsobujú, že jedlo pôsobí odpudivo alebo vyvoláva nevoľnosť.
Zdravotné problémy, pri ktorých mizne hlad
Nie vždy je nechutenstvo len dôsledkom psychiky. Pri chrípke, angíne a iných infekciách telo využíva energiu na boj s chorobou, preto prirodzene znižuje potrebu jedla.
Tráviace ochorenia ako reflux, zápal žalúdka, vredy či syndróm dráždivého čreva môžu spôsobiť bolesť, pálenie alebo nadúvanie. Vtedy sa človek začne jedlu podvedome vyhýbať, pretože ho spája s nepríjemnými pocitmi.
Chuť na jedlo sa môže meniť aj vplyvom hormónov. Tehotenstvo, menopauza či problémy so štítnou žľazou majú priamy vplyv na metabolizmus. Niektoré autoimunitné ochorenia, ako celiakia alebo Crohnova choroba, zas spôsobujú podráždenie čriev a dlhodobý odpor k jedlu.
Lieky a ich vedľajšie účinky
Antibiotiká, antidepresíva, lieky proti bolesti a najmä chemoterapia – to všetko môže zmeniť chuťové vnemy alebo spomaliť trávenie. Niektorí ľudia preto cítia plnosť už po malom množstve jedla.
Pacienti podstupujúci onkologickú liečbu často strácajú chuť úplne, pretože sa mení nielen vnímanie chuti, ale aj samotné spracovanie živín v tele. V takých prípadoch sú dôležité alternatívne formy výživy – výživové nápoje, tekutá strava či špeciálne doplnky.
Vplyv životného štýlu
To, ako žijeme, má obrovský vplyv na naše stravovacie návyky.
-
Nepravidelný režim, málo spánku a prebytok kávy či alkoholu znižujú prirodzený pocit hladu.
-
Prísne diéty alebo poruchy príjmu potravy vedú k tomu, že telo si zvykne fungovať v kalorickom deficite a hlad sa prestane ozývať.
-
Intenzívny šport bez dostatočnej regenerácie paradoxne môže chuť do jedla ešte viac potlačiť.
Kedy treba spozornieť?
Ak nechutenstvo trvá dlhšie než pár dní, je sprevádzané výrazným chudnutím, slabosťou alebo inými problémami, je potrebné obrátiť sa na lekára. Krátkodobý pokles chuti nebýva nebezpečný, no pretrvávajúci stav už môže naznačovať vážnejší problém.
Strata chuti do jedla je signál, ktorý by sme nemali ignorovať. Niekedy ide len o dočasnú reakciu tela, inokedy však upozorňuje na skryté ochorenie či psychickú záťaž. Dôležité je všímať si svoje telo a včas reagovať.