Prečo u detí vznikajú hysterické záchvaty
reklama:
Hysterické prejavy u detí nie sú ničím výnimočným. Takmer každý rodič si aspoň raz prešiel situáciou, keď dieťa upadlo do nekontrolovaného plaču, kriku či zúrivosti.
Je to vyčerpávajúce, nepríjemné a väčšina rodičov by bola najradšej, keby sa to vôbec nestávalo. Často však práve dospelí – hoci nevedomky – vytvoria podmienky, ktoré k záchvatu prispejú.
Hysterické scény v nás môžu vyvolávať rôzne pocity:
- bezradnosť
- ľútosť
- podráždenie
- únavu
- strach
Jedno však majú spoločné – nikto si ich nepraje.
A keď sa opakujú príliš často, je to signál, že v rodine niečo nefunguje tak, ako by mohlo. K tomu však zvyčajne vedie niekoľko typicky rodičovských omylov. Stačí jeden z nich a pravdepodobnosť hysterických výbuchov sa zvyšuje. Ak sa skombinuje viacero, problém je prakticky istý.
Najčastejšie chyby rodičov, z ktorých vznikajú hysterické prejavy:
1. Dovolíme dieťaťu úplne všetko
Mnoho rodičov nechce dieťaťu ubližovať odmietaním. Prosby sú silné, emotívne a človek má pocit, že by dieťaťu bral šťastie, keby mu nevyhovel. A tak sa postupne plní jedno želanie za druhým — aj tie nerozumné.
Lenže dieťa, ktorému sa ustúpi vo všetkom, nezažíva pocit bezpečia, ale zvláštnu formu zodpovednosti. Má pocit, že ono rozhoduje o všetkom, čo sa deje. A to je pre malú psychiku priveľké bremeno. Vnútri rastie nepokoj a ten sa vyventiluje práve hysterickými výbuchmi.
2. Nedovolíme mu nič
Druhý extrém vyzerá celkom opačne, no výsledok je podobne nešťastný. Rodič všetko kontroluje, rozhoduje a riadi. Dieťa nedostane priestor ani pri drobnostiach — či si oblečie modré alebo červené, či chce mlieko alebo nie.
Keď je detská samostatnosť potláčaná na každom kroku, dieťa si jedného dňa povie dosť. A pretože nemá veľa spôsobov, ako sa brániť, využije ten najvýraznejší — scénu. Ak neuspeje, frustrácia rastie a hysterické výbuchy sa stupňujú.
3. Rodič nie je dôsledný
Jeden deň sú pravidlá prísne, druhý deň sa už neplatia. Niekedy rodič zakáže rozprávky, inokedy ich zapne, len aby mal pokoj. Dospelý to vysvetlí únavou, stresom či jednoducho náladou, no dieťa nerozumie, prečo sú hranice každý deň iné.
Na to, aby sa cítilo bezpečne, potrebuje jasné, stabilné pravidlá. Ak ich nemá, nevie, čo môže očakávať, a to vyvoláva vnútorné napätie. A napätie sa veľmi často mení na hystériu.
4. Chýbajúci režim dňa
Režim neexistuje len preto, aby rodičia mali prehľad. Malé dieťa sa podľa neho orientuje vo svete – pomáha mu cítiť sa stabilne a bezpečne. Ak sú večery, jedlá, spánok či aktivity zakaždým inak, psychika dieťaťa nemá oporu.
Bez pravidelnosti:
- dieťa rýchlejšie preťaží únava,
- je podráždené,
- ľahko sa rozruší.
A to sú ideálne podmienky pre výbuch emócií.
5. Neobmedzený čas pri obrazovke
Rozprávky a hry dieťa fascinujú a vedia ho zabaviť na veľmi dlho, čo je pre rodiča niekedy lákavé. Ale mozog malého dieťaťa je na takúto záťaž slabý — vizuálne scény, rytmy, rýchle zmeny a emócie z obrazovky ho vybičujú a preťažia.
Hyperaktivita, nepokoj a potreba „vybiť“ napätie sa môžu veľmi rýchlo prejaviť práve hysterickými scénami.
6. Ustupovanie záchvatom
Keď dieťa kričí už 10–15 minút, keď sa na vás pozerajú ľudia alebo ste jednoducho vyčerpaní, je ľahké podľahnúť a radšej mu vyhovieť.
Tým sa však dieťa naučí jedinú vec:
Hystéria funguje.
A keďže funguje, prečo by ju nepoužilo nabudúce?
7. Kričanie na dieťa
Možno to prinesie okamžité ticho, ale má to vedľajší účinok — dieťa sa učí, že kričať je úplne prirodzené riešenie. A nabudúce to vyskúša aj ono.
Rodič je pre dieťa vzor. Ak kričí dospelý, prečo by nekričalo aj ono?
8. Neovládnuté emócie rodiča
Hystéria dieťaťa nevzniká len pri konfliktoch. Niekedy je dieťa len pozorovateľ toho, ako rodič reaguje na stres, bolesť, chaos či neúspech. Keď pri rozliatom mlieku alebo pokazenom dni lietajú dvere, nadávky či plač, dieťa si tieto modely správania veľmi rýchlo osvojí.
Deti nekritizujú — napodobňujú.
9. Nedostatok pozornosti
Starostlivosť o dieťa nekončí pri oblečení, jedle a bezpečí. Dieťa potrebuje rozhovor, spoločný čas, vnímanie a spätnú väzbu. Ak má rodič dlhodobo „veľa práce“, dieťa si pozornosť začne pýtať iným spôsobom.
A hysterický prejav je jedným z najefektívnejších signálov, ktorý rodič určite neprehliadne.
Záver
Chyby ako prílišná kontrola, nedôslednosť, prepracovanosť, málo pozornosti či nekontrolované emócie sú v rodinách bežné. Ich dôsledkom však býva napäté, neisté a preťažené dieťa, ktoré svoje emócie nedokáže spracovať inak než hystériou.
Riešenie nie je v dokonalosti, ale v:
- pokojnej reakcii
- rešpektujúcom prístupe
- jasných hraniciach
- dostatku lásky a pozornosti
- a najmä v tom, že dieťaťu dávame pocit, že je v bezpečí.
Detstvo trvá krátko — stojí za to vytvoriť prostredie, v ktorom dieťa cíti našu blízkosť, nie náš hnev.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
