Problémy so štítnou žľazou: Ako ich spoznať a kedy spozornieť?
reklama:
Štítna žľaza je malý orgán v oblasti krku, no jej význam pre fungovanie ľudského tela je obrovský. Poruchy jej činnosti nie sú ničím výnimočným – najmä u žien po päťdesiatke sa objavujú relatívne často. Odhaduje sa, že až jedna z piatich žien v tomto veku môže mať problém so štítnou žľazou, pričom na príčine môžu byť dedičnosť, autoimunitné ochorenia, lieky, alebo dokonca predchádzajúce ožarovanie v oblasti krku.
Viac než len „malá žľaza v krku“
Štítna žľaza tvorí súčasť hormonálnej (endokrínnej) sústavy a pozostáva z dvoch lalokov umiestnených po stranách hrtana. Jej funkciou je tvorba hormónov, predovšetkým tyroxínu (T4), trijódtyronínu (T3) a kalcitonínu. Prvé dva majú zásadný vplyv na metabolizmus, vývoj nervového systému a správne fungovanie mnohých orgánov. Kalcitonín má zase úlohu pri regulácii hladiny vápnika v krvi.
Tieto hormóny vznikajú v drobných váčkoch, tzv. folikuloch, ktoré sú vyplnené špecifickou látkou – koloidom, v ktorom sú uložené práve hormóny.
Keď štítna žľaza „ide naplno“
Ak štítna žľaza produkuje viac hormónov, než je potrebné, hovoríme o hyperfunkcii. Telo na to reaguje zrýchlením procesov – zrýchľuje sa tep, zvyšuje sa teplota tela, metabolizmus ide na plné obrátky. Človek je často nervózny, nepokojný, má problém so spánkom, je precitlivený na teplo, môže pociťovať tras rúk, mať hnačky a z dlhodobého hľadiska ho môže postihnúť aj rednutie kostí (osteoporóza).
Najznámejšou príčinou takejto zvýšenej činnosti je Gravesova-Basedowova choroba, pri ktorej imunitný systém napáda vlastnú štítnu žľazu.
Opak – štítna žľaza spomalí
Znížená funkcia štítnej žľazy, známa ako hypotyreóza, vzniká často na základe dedičných predpokladov alebo ako dôsledok autoimunitného zápalu, chirurgického zákroku, pôsobenia niektorých liekov či ožiarenia. Dôležitú rolu hrá aj prísun jódu – v minulosti bol jeho nedostatok častý, no pridávaním do kuchynskej soli sa situácia výrazne zlepšila.
Hypotyreóza sa prejavuje celkovým spomalením organizmu – únavou, ospalosťou, zimomravosťou, sklonom k depresii, problémami so stolicou (zápcha), bolesťami svalov a kĺbov, opuchmi či suchou pokožkou.
Tehotenstvo a štítna žľaza
Počas tehotenstva musí štítna žľaza „pracovať za dvoch“ – aj za vyvíjajúci sa plod. V prvých týždňoch tehotenstva je dieťa úplne odkázané na materské hormóny. Tie sú nevyhnutné pre správny vývoj nervovej sústavy. Ak štítna žľaza nefunguje tak, ako má, hrozí riziko potratu, predčasného pôrodu, alebo vývojových porúch.
Keď má problém dieťa
Poruchy štítnej žľazy sa môžu objaviť už v detstve. Príznaky sú podobné ako u dospelých – únava, poruchy sústredenia, problémy s učením, pomalší rast či oneskorený vývoj. Prvým varovným signálom môže byť aj viditeľné zväčšenie žľazy. Pediater pri bežných prehliadkach kontroluje štítnu žľazu pohmatom – ak niečo nesedí, dieťa je odoslané na špecializované vyšetrenie.
Diagnóza a liečba
Základom diagnostiky sú krvné testy, ktoré zisťujú hladiny hormónov TSH, voľného T4 a T3. Na základe týchto hodnôt vie lekár určiť, či žľaza funguje správne, alebo je jej činnosť narušená. Niekedy sa robí aj ultrazvuk, prípadne biopsia, ak sa v žľaze nájde podozrivé ložisko.
Liečba sa odvíja od typu poruchy. V prípade hypotyreózy sa dopĺňajú chýbajúce hormóny formou tabliet, pri hyperfunkcii sa používajú lieky na zníženie tvorby hormónov alebo sa zvažuje chirurgické riešenie.
Strava a výživa
Pri zníženej činnosti štítnej žľazy diéta nezohráva kľúčovú úlohu – výživa totiž už vzniknutú hormonálnu nerovnováhu výrazne neovplyvní. Iná situácia je pri nadmernej činnosti žľazy – tam je dôležitý príjem vápnika a vitamínu D, pretože zvýšený metabolizmus urýchľuje odbúravanie kostí.
Zároveň je vhodné vyhýbať sa potravinám s vysokým obsahom jódu, ako sú morské riasy alebo niektoré druhy rýb. Dbať treba aj na vyšetrenia, ktoré využívajú jódové kontrastné látky, ako napríklad CT alebo koronarografia.
Čo prezradí krv
Podľa odborníkov zo zdravotníckych laboratórií sú kľúčovými ukazovateľmi hladiny TSH a voľného tyroxínu. Tieto hodnoty majú medzi sebou úzky vzťah – aj malé výkyvy tyroxínu môžu vyvolať výrazné zmeny v TSH, čo z neho robí veľmi citlivý indikátor funkcie štítnej žľazy.
Dôležité je tiež vyšetrenie protilátok proti enzýmu tyreoperoxidáze (anti-TPO), ktoré môžu naznačiť autoimunitné pozadie ochorenia. Telo totiž môže „útočiť“ na vlastné tkanivá – a práve to býva spúšťač mnohých ochorení štítnej žľazy.
Dobrou správou je, že odbery sa dajú vykonať prakticky kedykoľvek počas dňa – ak pacient neužíva žiadne lieky na štítnu žľazu.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
