Prvé nenápadné signály Alzheimerovej choroby: ako ich rozpoznať včas
reklama:
Alzheimerova choroba sa zvyčajne nespája s jemnými zmenami.
Väčšina ľudí si ju predstaví až vo chvíli, keď pamäť zlyháva naplno a človek sa stáva odkázaným na pomoc okolia. Skutočný začiatok ochorenia je však oveľa tichší. Prvé prejavy sa objavujú nenápadne, často dávno predtým, než si ich niekto spojí s vážnym problémom. A práve preto bývajú prehliadané – u rodičov, partnerov, ale aj u nás samých.
Zabudnúť kľúče, meno známeho alebo obsah včerajšieho rozhovoru je bežné. Takéto situácie samy o sebe ešte neznamenajú chorobu. Alzheimerova choroba totiž nie je prirodzeným dôsledkom starnutia, hoci sa zaň často skrýva. Rozhodujúci je rozdiel medzi občasným zabúdaním a zmenami, ktoré sú nové, častejšie a zasahujú do každodenného života. Práve včasné rozpoznanie týchto rozdielov môže zásadne ovplyvniť ďalší vývoj a kvalitu života.
Mýtus o „chorobe starých ľudí“
Jedným z najrozšírenejších omylov je predstava, že Alzheimer postihuje výlučne ľudí vo vysokom veku. Pravdou je, že prvé príznaky sa môžu objaviť už okolo päťdesiatky, v ojedinelých prípadoch aj skôr. U mladších ľudí sa však prejavy často zamieňajú za dôsledky stresu, pracovného preťaženia, vyhorenia alebo psychickej únavy. Aj preto zostáva ochorenie v počiatočných štádiách dlho nepovšimnuté.
Choroba, ktorá sa rozvíja potichu
Alzheimer neprichádza náhle. Neexistuje moment, keď by sa zo dňa na deň všetko zmenilo. Zmeny v mozgu vznikajú postupne – niekedy celé roky, inokedy desaťročia. Navonok pritom človek funguje relatívne normálne. Chodí do práce, plánuje budúcnosť, varí podľa zaužívaných receptov, venuje sa svojim záľubám. Len občas sa objavia drobné situácie, ktoré akoby nezapadali do obrazu.
Presne tak sa ochorenie prejavilo aj u môjho otca. Spočiatku išlo o maličkosti, ktorým by málokto prikladal význam. Zabúdal PIN kód do telefónu, opakovane si objednával tú istú vec a následne ju nevyzdvihol, občas hľadal slová, ktoré predtým používal bez problémov. Dlho som si tieto zmeny vysvetľovala únavou, vekom či náročnejším obdobím. Až keď sa situácie začali opakovať a zhoršovať, uvedomila som si, že nejde o náhodu. Vyšetrenie prinieslo odpoveď, ktorú som nechcela počuť – skoré štádium Alzheimerovej choroby.
Varovné signály, ktoré si zaslúžia pozornosť
Každý občas zažije moment zmätenosti alebo zabudnutia. Rozhodujúce je, ako často k nim dochádza, ako veľmi zasahujú do bežného fungovania a či sa stupňujú. Medzi najčastejšie skoré prejavy patria:
Pamäťové výpadky s reálnym dopadom
Nejde o jednorazové zabudnutie. Problém nastáva vtedy, keď sa výpadky pamäti opakujú, človek si nepamätá dôležité termíny, opakovane kladie rovnaké otázky alebo ho vlastná zabúdavosť znervózňuje. Ak pamäťové problémy začnú narúšať každodenný život, je na mieste vyhľadať odbornú pomoc.
Ťažkosti s organizáciou a postupmi
Úlohy, ktoré kedysi prebiehali automaticky, začnú vyžadovať viac času a sústredenia. Príprava jednoduchého jedla, plánovanie nákupu či vybavovanie bežných povinností sa stáva náročnejším. Človek má pocit, že sa v jednotlivých krokoch stráca a nedokáže udržať súvislosti.
Strata orientácie v čase a priestore
Zabudnutie dátumu, dňa v týždni alebo dezorientácia na miestach, ktoré sú dobre známe, už nie sú len drobným výkyvom. Takéto situácie môžu vyvolávať stres, neistotu a úzkosť, a preto by nemali zostať bez povšimnutia.
Zmeny v reči a komunikácii
Vypadávanie slov, nedokončené vety či strata nite rozhovoru patria medzi časté skoré prejavy. Niekedy sa objavuje opakovanie rovnakých otázok alebo problém sledovať rozhovor. Hoci sú tieto signály nenápadné, môžu naznačovať začínajúce ochorenie.
Kde končí bežné starnutie a začína problém
Určitá miera zabúdania je prirodzená. Rozdiel spočíva v tom, či ide o občasné situácie, alebo o zmenu oproti minulosti, ktorá ovplyvňuje každodenné fungovanie. Ak sa problémy opakujú častejšie než kedysi a zasahujú do bežného života, je vhodné spozornieť.
Rozhovor o Alzheimerovej chorobe býva pre mnohých nepríjemný. Obavy z toho, že niekoho urazíme alebo zbytočne vystrašíme, sú pochopiteľné. Otvorená a citlivá komunikácia je však kľúčová. Je dôležité hovoriť bez obviňovania, s dôrazom na podporu a snahu porozumieť. Ponuka ísť na vyšetrenie spoločne môže celý proces výrazne uľahčiť.
Ak sa príznaky týkajú vás
Ak na sebe pozorujete zmeny pamäti, koncentrácie alebo orientácie, objednajte sa k praktickému lekárovi a otvorene svoje obavy pomenujte. Lekár vykoná základné vyšetrenia, odporučí pamäťové testy a v prípade potreby vás nasmeruje k špecialistovi – neurológovi alebo psychiatrovi. Tak získate jasnejší obraz o tom, či ide o skorú fázu Alzheimerovej choroby, inú poruchu alebo len prechodný stav.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
