Žena
Články
Magazín
Psychosomatika: chrbát ako miesto, kam odkladáme to, čo nechceme cítiť ani vidieť

Psychosomatika: chrbát ako miesto, kam odkladáme to, čo nechceme cítiť ani vidieť

reklama:

Chrbát je pre nás omnoho viac než len súbor svalov a kostí.

Často sa na ňom hromadia veci, ktoré nechceme riešiť – emócie, ktoré zatláčame, spomienky, ktoré bolia, aj situácie, ktorým sa vyhýbame. Akoby sme tam odkladali všetko nepríjemné v nádeji, že sa to tým vyrieši.

Keďže si na vlastný chrbát nevidíme, symbolicky odvraciame zrak aj od toho, čo je pre nás nepríjemné. A napokon skončíme s pocitom, že „máme problém s chrbtom“, hoci v skutočnosti chrbtica len nesie všetko, čo nedokážeme uniesť psychicky.

Chrbtica – konštrukcia tela aj zrkadlo nášho vnútorného sveta

Stavce nie sú len mechanická opora. Sú akousi centrálnou energetickou osou, ktorá súvisí s naším smerovaním, istotou a vnútornou stabilitou. Chrbtica drží celé telo, prepája ho cez kostru, nervovú sústavu aj krvný obeh. Preto sa do nej obrazne otláča každá skúsenosť, každá reakcia, každá intenzívna emócia.

Nie náhodou sa na túto oblasť sústreďujú viaceré liečebné smery. Manuálne techniky aj rôzne terapeutické prístupy pracujú s tým, že cez chrbticu možno ovplyvniť takmer celý organizmus.

Chrbtica sa začína formovať krátko po počatí a počas prenatálneho obdobia je hlavnou „komunikačnou líniou“ medzi rastúcim telom a vedomím. Energia v nej prirodzene prúdi smerom nadol, a to je súčasť vývoja plodu. Neskôr sa v duchovnej symbolike opisuje opačný smer – energia kundaliní stúpajúca od kostrče nahor.

Horná časť chrbta: miesto nevyslovenej lásky aj nenápadných krívd

Priestor od ramien po spodnú hranu lopatiek je spojený s obdobím krátko po počatí, keď sa formuje naše vnútorné „ja“. Preto sa v tejto oblasti hromadia najmä emócie, ktoré si nevieme pomenovať alebo vysloviť.

Horná časť chrbta odráža aj energiu srdcovej čakry, ktorá sa ďalej prenáša do paží a rúk. V tomto priestore sa tak môžu ukladať city, ktoré nedokážeme prejaviť – či už ide o lásku, ktorú sa bojíme ukázať, alebo podráždenie, ku ktorému sa nechceme priznať.

Keď tieto pocity ignorujeme, začnú sa hromadiť ako tlak v svaloch. Napätie sa mení na hnev – najprv namierený proti sebe, no časom sa obráti navonok.

Typickým príkladom dlhodobého potláčania zloby je známy „vdovský hrb“. Objavuje sa najmä u starších žien a poukazuje na roky prehliadaného sklamania a pocitu ukrivdenosti.

Bolesti v hornej časti chrbta často vznikajú aj vtedy, keď si nesieme nenaplnené ambície alebo túžby, ktoré sme odsunuli, pretože boli v rozpore s očakávaniami okolia. Patria k prvému vývojovému štádiu – k hľadaniu vlastného smeru.

Niekedy ide o obyčajné nevyjasnené životné ciele, inokedy až o odmietnutie čisto materiálnych hodnôt v prospech duchovnej cesty.

Stredná časť chrbta: rovnováha medzi tým, čo cítime, a tým, čo ukazujeme svetu

Úsek v úrovni solar plexu je pomerne malý, no veľmi citlivý. Symbolicky zodpovedá obdobiu, keď plod začína vykonávať prvé pohyby. Je to bod, v ktorom sa vyvažuje to, čo je v nás, s tým, čo ponúkame navonok.

Keď je táto oblasť „otvorená“, energia prirodzene postupuje nahor a človek vie s ľahkosťou vyjadriť svoje pocity a dodať svojmu životu autentický zmysel. Blokáda však hovorí o strachu zo sebauplatnenia alebo o potrebe držať energiu pod kontrolou, akoby sme sa báli niečo zo seba vypustiť.

Stredná časť chrbta je spojená aj s procesom zrenia – s prijatím faktu, že starneme a že nesmieme zostať pripútaní len k vlastnému „ja“. Ak energia v tejto oblasti stagnuje, zvyčajne to súvisí s odmietaním zodpovednosti alebo nepriznaním vlastnej konečnosti.

Keďže ide o priestor tretej čakry – centra osobnej sily a vôle – problémy v tejto oblasti často poukazujú na konflikty týkajúce sa moci, kontroly či vlastnej hodnoty. Ego sa snaží zastaviť energiu smerujúcu nahor, pretože lákadlá, ktoré ponúka, sú veľmi silné: dominancia, manipulácia, sebapreceňovanie.

Cieľom je tieto pasce prekonať a umožniť energii pokračovať ďalej.

Dolná časť chrbta: konfrontácia so starnutím a spoločenskými rolami

Časť od solar plexu po kostrč predstavuje obdobie tesne pred narodením – teda fázu finalizácie vývoja. Bolesti dolnej časti chrbta sa často objavujú v situáciách, ktoré nás konfrontujú s tým, že sa život posúva: okrúhle narodeniny, výročia, odchod detí z domu či samotný odchod do dôchodku.

Na vine nebýva len fyzická námaha, hoci ju za príčinu často považujeme. Skôr ide o dlhodobo oslabené miesto, ktoré sa ozve vo chvíli, keď sme psychicky citlivejší. Dolná časť chrbta súvisí s odmietaním starnutia a s tým, ako nás vníma spoločnosť.

V kultúre, kde sa mladistvý vzhľad považuje za ideál, sa tlak na „večnú mladosť“ prejavuje o to intenzívnejšie. Túžba pôsobiť čo najdlhšie mladistvo je silná, no bolestiam chrbta to nezabráni.

Ako žiť starobu dôstojne a múdro, to si však musí nájsť každý sám.