Žena
Články
Magazín
Rôznorodosť vo výchove nie je hrozba, ale príležitosť. Dôležitý je rešpekt, nie dokonalosť

Rôznorodosť vo výchove nie je hrozba, ale príležitosť. Dôležitý je rešpekt, nie dokonalosť

reklama:

Každý rok si 15. mája pripomíname Medzinárodný deň rodiny – symbolický deň, ktorý môže poslúžiť ako podnet na zamyslenie nad tým, čo skutočne robí rodinu silnou. Nie je to jednotný spôsob výchovy, ani bezchybný prístup rodičov, ale schopnosť prijať rozdiely a nájsť v nich harmóniu. Skutočným darom pre deti je totiž pokojné domáce prostredie postavené na vzájomnej úcte a porozumení.

Nie je nutné, aby ste boli vo výchove za každú cenu jednotní

Ak má mama iný pohľad na výchovu ako otec, ešte to nemusí znamenať problém. Vzťahy medzi dospelými začínajú byť napäté až vtedy, keď sa z rozdielnosti stane zámienka na výčitky či hádky. V takom prostredí sa ťažko udržiava pokoj a láskavý prístup k deťom. Navyše, deti citlivo vnímajú atmosféru v rodine – aj keď o nej dospelí nahlas nehovoria. Môžu reagovať zvýšenou citlivosťou, vzdorom alebo výbuchmi, ktorých príčinu si sami neuvedomujú. Pritom často len prežívajú napätie, ktoré sa okolo nich hromadí.

Psychologička Šárka Miková, známa autorka konceptu Teórie typov, upozorňuje, že dieťa si môže v prípade konfliktov medzi rodičmi začať domýšľať vlastnú vinu. Ak nerozumie tomu, čo sa medzi dospelými deje, vytvára si vlastné – často mylné – vysvetlenia.

Najväčší problém? Neochota akceptovať, že sme iní

Nie je pravda, že konflikty vznikajú preto, že si dvaja „nehodia“. Problémom býva, že očakávame, že ten druhý sa prispôsobí nášmu pohľadu na svet. Nechceme prijať jeho spôsob myslenia alebo správania, a snažíme sa ho meniť podľa vlastného vzoru. No pravda je taká, že práve toho človeka sme si zvolili ako partnera a rodiča svojich detí – a teda aj jeho rozdielny prístup si nesie svoju hodnotu.

Prečo nás priťahuje práve náš opak?

Pri výbere životného partnera často podvedome hľadáme niekoho, kto nás doplní. Možno nás inšpiruje práve tým, čo sami nezvládame alebo čo nám chýba. Kým nepríde rodičovská zodpovednosť, zvládame kompromisy pomerne ľahko – často sa jeden z partnerov viac prispôsobí. Lenže rodičovstvo prináša okrem radosti aj stres a vyčerpanie. A práve v týchto vypätých chvíľach sa odlišné názory na výchovu stávajú zdrojom napätia. Zrazu viac než kedykoľvek predtým narážame na hranice našich osobností.

To, čo sme obdivovali, nám neskôr začne prekážať

Známe je, že vlastnosti, ktoré nás na začiatku vzťahu očarili, môžu časom zmeniť svoj odtieň. Obdivovali ste partnerovu rozvahu? Po rokoch vám možno prekáža jeho pomalosť. Páčilo sa vám, že zvláda každú nečakanú situáciu? Dnes vám vadí, že necháva rozhodnutia na poslednú chvíľu. Ocenili ste, že má emócie pod kontrolou? Teraz sa vám zdá, že vás necíti a je odmeraný.

Tieto zmeny vnímania sa prirodzene odrážajú aj v tom, ako pristupujeme k výchove. Niekedy máme pocit, že partner je na deti príliš prísny alebo, naopak, príliš benevolentný – a pritom nejde o správnosť či nesprávnosť, ale o odlišný štýl.

Vaše dieťa nemusí byť „vaša kópia“

Skôr než začnete partnera prehovárať, že jeho prístup je nevhodný, zamyslite sa, či nie je jeho výchovný štýl práve ten, ktorý vášmu dieťaťu vyhovuje viac. Nie vždy máme ako rodičia jasno v tom, čo je pre naše dieťa najlepšie – a hoci sa vzdelávame a čítame knihy, podvedome si vyberáme také rady, ktoré korešpondujú s našou vlastnou osobnosťou. Ale deti nie sú naše klony. Každé z nich má inú povahu, iné potreby a iný spôsob spracovania sveta.

To, čo fungovalo na jedno dieťa, môže pri druhom úplne zlyhať. Nie preto, že by ste robili niečo zle – ale preto, že ich osobnosti sú rozdielne.

Ako udržať doma pokoj a porozumenie: Tri jednoduché návyky

1. Počúvajte s úmyslom porozumieť, nie vyhrať
Keď diskutujete o výchove, nesnažte sa za každú cenu presadiť svoj pohľad. Položte otázky, zisťujte, prečo si druhý myslí to, čo tvrdí. Často zistíte, že za jeho postojom je dobrý úmysel – len iný spôsob.

2. Všímajte si to dobré
Nevraživosť vo vzťahu vzniká, keď prestaneme vidieť to, čo si na sebe vážime. Vedome sa sústreďujte na pozitíva a hovorte o nich nahlas. Vyváženie kritiky uznaním je základom funkčného vzťahu – aj keď sa občas pohádate.

3. Poznajte osobnosť toho druhého
Porozumenie tomu, aký typ osobnosti má váš partner (či dieťa), môže odhaliť skryté súvislosti mnohých nezhôd. Možno nejde o zámerné ignorovanie alebo odpor, ale o iný spôsob vnímania sveta. Niekto žije v prítomnom okamihu, iný plánuje do detailov. Niekto reaguje spontánne, iný potrebuje čas. Keď to pochopíte, prestanete si to brať osobne – a napätie klesne.