Žena
Články
Magazín
Si vraj „príliš“? Možno len cítiš viac – a to je tvoja sila, nie slabosť

Si vraj „príliš“? Možno len cítiš viac – a to je tvoja sila, nie slabosť

reklama:

Hovoríš, čo cítiš. Smieš sa nahlas, keď ťa niečo rozosmeje. Rozplačeš sa, keď ťa niečo dotkne – pokojne aj pred ľuďmi. A občas sa rozhorčíš, keď ti niečo vadí.

Znie to ako niečo zlé? Nie. Lenže spoločnosť ti to tak často podsúva.
Vraj si „príliš“ – príliš citlivá, hlučná, vášnivá, dramatická… jednoducho moc.

A tak ženy po celom svete počúvajú rady typu:
„Upokoj sa.“
„Nerozčuľuj sa.“
„Nebuď hysterická.“
„Zbytočne to neprežívaj.“

Ale prečo by sme sa mali ospravedlňovať za to, že cítime?

Keď sa emócie stávajú tabu

Možno si spomínaš, ako si sa kedysi zamilovala a povedala „ľúbim ťa“ skôr, než to ten druhý čakal. A namiesto radosti si počula: „Načo sa ponáhľaš?“ alebo „Daj si pozor, nech nevyzeráš zúfalo.“
Odvtedy si sa možno naučila svoje city tlmiť. Byť „rozumná“, neukazovať, čo ťa bolí, a nedať najavo, keď ťa niečo teší viac, než by sa patrilo.

Lenže prečo? Kto určil, že pokoj a chladná hlava sú znakom sily, zatiaľ čo citlivosť je slabosť?

Americká psychologička Sabrina Romanoff na to odpovedá priamo:

„Myšlienka, že emócie sú nevhodné alebo slabé, je produktom mizogýnie. U mužov nazývame vášeň obdivuhodnou, u žien prehnanou. A to je čistý dvojitý meter.“

Očakávania, ktoré sa bijú

Ženám sa hovorí: buď nežná, chápavá, láskavá.
Zároveň však: ovládaj sa, nekrič, neplač, nerozčuľuj sa.
Dve požiadavky, ktoré sa navzájom vylučujú.

Ale aj muži to nemajú jednoduché. Od nich sa zas čaká, že budú tvrdí, neotrasiteľní, bez sĺz. „Chlapci neplačú,“ znie heslo, ktoré sa odovzdáva z generácie na generáciu. A pritom aj muži majú svoje zraniteľné chvíle – len ich naučili skrývať.

Cit však nie je výlučne ženská vlastnosť. Je to ľudská. A v nej sa skrýva naša sila – nie hanba.

Mentorka Lenka Procházka to vystihla krásne:

„Žena je ako vietor – menlivá, slobodná, plná života. Muž by mal byť strom, ktorý ten vietor ustojí. Nie aby ho zlomil, ale aby sa s ním naučil žiť.“

Skutočná sila nie je v potlačení pocitov

Silu človeka neukazuje to, že svoje pocity skryje. Ale to, ako dokáže prijať emócie iných.

„Silný muž je ten, ktorý nezosmiešňuje city ženy, ktorú miluje. Neposudzuje ich, len ich prijíma ako súčasť jej bytosti,“ hovorí Procházka.

A rovnako to platí aj opačne – silná žena sa nehanbí za svoje slzy, smiech ani vášeň. Vie, že tým nikomu neubližuje. Práve naopak – dáva tým ostatným priestor byť úprimní aj k sebe.

Žiadna emócia nie je „moc“

Cítiť znamená žiť.
Niektorí ľudia prežívajú svet tichšie, iní intenzívnejšie. Ani jeden spôsob nie je nesprávny.
To, že plačeš, smeješ sa alebo rozprávaš s nadšením, neznamená, že si precitlivená. Znamená to, že si prítomná, že si živá, že ti záleží.

A to, že niekomu dovolíš vidieť tvoje emócie, je jeden z najväčších prejavov dôvery.
Neskrývaj to. Svet nepotrebuje viac chladných ľudí. Potrebuje tých, ktorí sa neboja cítiť.