Žena
Články
Magazín
Terapeutický pôst: Prírodný reštart organizmu, ktorý omladzuje bunky a predlžuje život

Terapeutický pôst: Prírodný reštart organizmu, ktorý omladzuje bunky a predlžuje život

reklama:

Terapeutický pôst nie je o odriekaní si jedla či o extrémnom hladovaní.

Je to premyslený spôsob, ako dať telu priestor opraviť sa, obnoviť rovnováhu a spomaliť proces starnutia. Moderná veda dnes potvrdzuje to, čo staré kultúry vedeli už dávno – pôst dokáže aktivovať samoliečebné mechanizmy organizmu.

Pôst patrí medzi najstaršie ozdravné praktiky ľudstva. Objavuje sa v duchovných tradíciách, ľudovej medicíne aj v modernom „wellbeing“ životnom štýle. Jeho renesancia v posledných rokoch nie je náhoda – stále viac ľudí hľadá spôsob, ako prirodzene podporiť zdravie bez liekov. Napriek tomu sa často zabúda, že existuje mnoho typov pôstu a nie všetky sú vhodné pre každého. Správny prístup dokáže telu prospieť, nesprávny môže naopak ublížiť.

Pôst nie je o odopieraní si jedla, ale o vedomom riadení tela

Podstatou terapeutického pôstu nie je prestať jesť, ale dočasne zmeniť energetický režim organizmu. „Telo sa počas pôstu preladí z príjmu energie zvonku na využívanie vlastných zásob. Tento prechod spúšťa sériu ozdravných reakcií – od regenerácie buniek cez úpravu hormonálnej rovnováhy až po posilnenie imunity,“ vysvetľuje kouč Miro Skořepa.

Vďaka týmto účinkom si pôst získava záujem lekárov, odborníkov na výživu aj priaznivcov tzv. biohackingu. Nie je to askéza, ale premyslený odpočinok pre tráviaci systém, počas ktorého má telo šancu sústrediť sa na opravu namiesto spracúvania potravy. Dôležité je však zvoliť taký typ pôstu, ktorý zodpovedá individuálnemu zdraviu a životnému štýlu človeka.

Ako začať s terapeutickým pôstom

Najdostupnejšou formou je prerušovaný pôst (intermittent fasting). Deň sa rozdelí na časť, počas ktorej sa je (napríklad 8 hodín), a na časť, počas ktorej telo odpočíva od jedla. Po niekoľkých hodinách sa vyčerpajú zásoby cukru a organizmus začne čerpať energiu z tukov.
Výsledok? Stabilnejšia hladina cukru, menej inzulínových výkyvov, viac energie, lepšie sústredenie a pokojnejší spánok.

Zdraví ľudia zvládnu aj pôsty trvajúce 24 až 72 hodín. Jednodňový pôst funguje ako týždenný detox, dvojdňový už spúšťa hĺbkový bunkový „servis“. Dôležité je počúvať telo – sledovať tlak, únavu či závraty.

Dlhšie pôsty, teda nad 48 hodín, by sa mali robiť iba pod dohľadom odborníka.
„Počas takéhoto obdobia sa v tele začnú tvoriť ketolátky – alternatívne palivo pre mozog a svaly. Súčasne sa spúšťa autofágia – prirodzený proces bunkovej recyklácie. Mitochondrie sa čistia, zápal ustupuje a bunky sa doslova obnovujú,“ vysvetľuje lekár Michal Konštacký z kliniky Zenith Swiss Longevity.

Každý pôst má mať fázu prípravy (niekoľko dní pred začiatkom) a fázu návratu k jedlu. Počas celého obdobia je nutné sledovať hydratáciu, tlak, pulz aj celkovú pohodu.

Najčastejšou chybou býva práve ukončenie pôstu. „Po dlhšom období bez jedla sa tráviaci systém musí naštartovať pozvoľna. Začať treba ľahkými polievkami, vývarmi či varenou zeleninou. Až neskôr pridať ryžu alebo iné bežné jedlá,“ radí Skořepa.

Nie o chudnutí, ale o obnove rovnováhy

Terapeutický pôst nie je diéta, ale reštart pre telo aj myseľ.
Jeho cieľom nie je len spáliť tuky, ale naštartovať prirodzené samoliečebné procesy a spomaliť starnutie buniek.

„Pôst je súčasťou evolúcie človeka. Naši predkovia žili v obdobiach, keď potrava nebola dostupná neustále. Telo sa naučilo využívať tieto prestávky na regeneráciu. Dnes žijeme v neustálom prebytku, a práve preto je pôst návratom k prirodzenej rovnováhe,“ hovorí Skořepa.

Hlavné prínosy terapeutického pôstu

1. Reset a ozdravenie tela

Zlepšuje citlivosť na inzulín, čím znižuje riziko cukrovky 2. typu.
Znižuje krvný tlak a cholesterol, keďže zmierňuje zápaly v cievach.
Po 24–36 hodinách prechádza telo do ketózy, v ktorej spaľuje tuky ako hlavný zdroj energie.
Pomáha stabilizovať hormóny hladu (leptín a ghrelín), čím obmedzuje prejedanie a chute.

2. Bunková očista a regenerácia

Aktivuje autofágiu – proces, pri ktorom bunky recyklujú poškodené štruktúry.
Znižuje množstvo voľných radikálov a posilňuje antioxidačné schopnosti tela.
Počas dlhších pôstov (3–5 dní) stimuluje tvorbu nových bielych krviniek, čím posilňuje imunitu.
Spomaľuje bunkové starnutie a podporuje gény dlhovekosti (napr. SIRT1, FOXO3).

3. Rovnováha mysle a emócií

Zvyšuje hladinu BDNF, ktorý podporuje rast nových neurónov a zlepšuje pamäť.
Zostruje pozornosť – ketolátky sú efektívnejším palivom pre mozog ako glukóza.
Pomáha zbaviť sa závislosti od cukru a upravuje vzťah k jedlu.
Znižuje stres a úzkosť, stabilizuje hladinu kortizolu a podporuje vnútorný pokoj.

4. Silnejšie telo a odolnejší organizmus

Potláča chronické zápaly, ktoré stoja za väčšinou civilizačných chorôb.
Podporuje obnovu črevnej flóry a zdravie tráviaceho systému.
Zlepšuje spánok a hormonálnu rovnováhu, čím prispieva k vitalite.
Po 2–3 dňoch pôstu sa môže zvýšiť hladina rastového hormónu až päťnásobne – čo podporuje regeneráciu svalov a spaľovanie tukov.

Dôležité zásady počas pôstu

Počas pôstu treba denne vypiť 1,5 až 3 litre čistej vody a dopĺňať elektrolyty bez kalórií. Zakázané sú sladké nápoje, alkohol, energetické doplnky či akékoľvek pevné jedlo. Kofeín je vhodné obmedziť.

Nie každý by mal pôst praktizovať. Nevhodný je pre ľudí s poruchami príjmu potravy, diabetikov na inzulíne, tehotné a dojčiace ženy, ako aj pre tých, ktorí trpia vážnymi ochoreniami pečene, obličiek alebo srdca. Deti a mladiství by sa mu mali vyhnúť úplne.

„Ak sa počas pôstu objavia závraty, strata vedomia, búšenie srdca, kŕče alebo neschopnosť udržať tekutiny, je nutné pôst okamžite ukončiť,“ upozorňuje lekár Michal Konštacký.

reklama:

Zdieľať