Vitamíny pod lupou: Čo je pravda, čo len rozšírený mýtus?
reklama:
Vitamíny dnes považujeme za neoddeliteľnú súčasť zdravého životného štýlu.
Mnohí ľudia veria, že bez nich sa nezaobídeme, že nás ochránia pred chorobami, dodajú energiu a predĺžia život. Len málokto však vie, ako vlastne vznikol pojem vitamín a akú úlohu tieto látky v skutočnosti zohrávajú.
Prvýkrát bol termín „vitamín“ použitý v roku 1913 poľským biochemikom Kazimierzom Funkom. Označil ním látky, ktoré sú nevyhnutné pre správne fungovanie organizmu. V tom istom období objavil americký vedec Elmer McCollum retinol, dnes známy ako vitamín A. Krátko po ňom nasledoval tiamín, vitamín B.
Neskôr boli identifikované ďalšie vitamíny rozpustné vo vode, ktoré dostali označenie písmenom B a poradovým číslom. Niektoré z nich však boli neskôr vyradené zo zoznamu, preto dnes neexistujú vitamíny ako B4 či B7.
Stačí pestrá strava a máme vystarané?
Často sa hovorí, že kto sa stravuje rozumne, nemusí sa obávať nedostatku vitamínov. Prax však ukazuje, že realita je zložitejšia.
Vedci z Francúzska a Spojených štátov analyzovali zloženie tradičných jedál a pomocou počítača zostavovali jedálny lístok bohatý na vitamíny. Skutočne ideálne riešenie sa podarilo nájsť iba pri vitamíne C – jeho dennú dávku by pokryli dve poháre citrónovej šťavy denne.
Pri ostatných vitamínoch by už človek musel skonzumovať extrémne množstvo potravín, ako sú celozrnné výrobky, obilniny, mliečne produkty, vajcia, mäso či vnútornosti. Napríklad na pokrytie potreby vitamínov skupiny B by bolo nutné zjesť približne jeden a pol kilogramu pohánky a ovsených vločiek denne.
Situáciu navyše komplikuje tepelná úprava potravín, pri ktorej sa časť vitamínov ničí.
Nedostatok vitamínov sa neprejavuje vždy rovnako
Únava, podráždenosť či slabosť bývajú často spájané s avitaminózou. V skutočnosti však nedostatok vitamínov nebýva jednoduchý a jednoznačný.
Organizmu zvyčajne chýba viac látok naraz, pretože mnohé z nich spolu úzko spolupracujú. Príkladom je kyselina listová, ktorej vstrebávanie závisí aj od vitamínov B6 a B12. Ak niektorý z nich chýba, telo nedokáže folát správne využiť.
Kyslá chuť nie je zárukou vitamínu C
Mnoho ľudí sa domnieva, že čím je potravina kyslejšia, tým viac vitamínu C obsahuje. Tento názor však nemá vedecký základ.
Kyslosť potravín súvisí najmä s obsahom iných kyselín, nie s vitamínom C. Napríklad surový karfiol obsahuje viac tohto vitamínu než väčšina citrusov, hoci jeho chuť je neutrálna.
Pokiaľ ide o prevenciu prechladnutia, vitamín C síce nezabráni ochoreniu, no dokáže zmierniť jeho priebeh a urýchliť zotavenie.
Krvné testy nemusia vždy odhaliť problém
Vyšetrenie krvi patrí medzi základné metódy sledovania hladiny vitamínov. Napriek tomu nie je vždy úplne presné.
Neexistuje jednotná hranica, ktorá by jasne určovala, kedy už ide o nedostatok. Výsledky sa preto môžu líšiť v závislosti od laboratória. Navyše niektoré vitamíny sa ukladajú v orgánoch, ktoré sú pre bežné testy ťažko dostupné. Typickým príkladom je vitamín A, ktorého presná hladina sa zisťuje len pomocou biopsie pečene.
Hladiny vitamínov sa zároveň rýchlo menia. Jeden veľký grapefruit ich môže zvýšiť, zatiaľ čo jediná cigareta ich dokáže výrazne znížiť.
Doplnky výživy nie sú náhradou stravy
Vitamínové prípravky majú svoje miesto, najmä v špecifických obdobiach života. Tehotné ženy potrebujú zvýšený príjem kyseliny listovej, ženy v menopauze zasa profitujú z kombinácie vápnika a vitamínu D.
Vo väčšine prípadov majú syntetické a prírodné vitamíny rovnaké vlastnosti. Výnimkou zostáva vitamín E, ktorého prírodná forma je podstatne účinnejšia.
Spoliehať sa však výlučne na tabletky znamená pripraviť sa o vlákninu, bielkoviny a ďalšie prospešné látky, ktoré prirodzená strava obsahuje. Napríklad obyčajné mlieko poskytuje nielen vápnik, ale aj viacero vitamínov skupiny B.
Nadbytok vitamínov môže škodiť
Viac neznamená vždy lepšie. Vitamíny rozpustné v tukoch si telo ukladá do zásoby, a ak ich prijímame príliš veľa, môžu sa stať toxickými.
Aj vitamíny rozpustné vo vode môžu pri nadmernom užívaní spôsobovať zdravotné ťažkosti. Vysoké dávky vitamínu C môžu viesť k tvorbe obličkových kameňov, tráviacim problémom či kožným reakciám.
Preto by sa výživové doplnky mali užívať rozumne, ideálne po konzultácii s odborníkom. Zvyčajne sa odporúča neužívať viac ako jeden alebo dva vitamíny naraz.
Špecifické potreby rôznych skupín
Potreba vitamínov sa mení podľa veku, zdravotného stavu aj spôsobu života. Deti, seniori, chronicky chorí ľudia či športovci majú odlišné nároky.
Vegetariáni a vegáni by mali venovať pozornosť najmä vitamínom B12, B2, D, kyseline listovej a minerálom ako železo, vápnik, zinok a jód, ktoré môžu v ich strave chýbať.
Zhrnutie
Vitamíny sú nevyhnutné pre zdravie, no nie sú zázračným riešením všetkých problémov. Najlepším základom zostáva pestrá, kvalitná strava doplnená o rozumný životný štýl. Výživové doplnky majú svoje miesto, no mali by byť len doplnkom, nie náhradou prirodzeného stravovania.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
