Žena
Články
Magazín
Zobudíte sa skôr než zazvoní budík? Vaše telo pracuje presnejšie, než si myslíte

Zobudíte sa skôr než zazvoní budík? Vaše telo pracuje presnejšie, než si myslíte

reklama:

Budík máte nastavený na 6:30, no zobudíte sa o pár minút skôr – bez hluku, bez vyrušenia, akoby ste mali v sebe zabudovaný časovač.

Tento jav nie je náhoda ani „náhoda tela“. Ide o výsledok presne fungujúceho vnútorného systému, ktorý riadi náš denný rytmus.

Ak sa pritom cítite oddýchnutí a svieži, je to veľmi dobrý signál. Znamená to, že váš organizmus dostal dostatok spánku a vaše biologické hodiny sú zosúladené s potrebami tela aj psychiky.

Riadiace centrum času ukryté v mozgu

V mozgu sa nachádza drobná, no mimoriadne dôležitá skupina neurónov – suprachiazmatické jadro. Táto oblasť funguje ako hlavný koordinátor vnútorného času. Riadi cirkadiánny rytmus, teda prirodzený 24-hodinový cyklus, podľa ktorého sa strieda spánok a bdelosť.

Okrem toho ovplyvňuje aj telesnú teplotu, pocit hladu či tráviace procesy. O fungovaní tohto mechanizmu informoval aj portál Medical Xpress.

Každý človek má tieto „vnútorné hodiny“ nastavené trochu inak. Niektorí ľudia sú ranné typy – bez problémov vstávajú skoro a večer rýchlo zaspávajú. Iní prirodzene fungujú lepšie v noci a ráno potrebujú viac času na rozbeh. Rozdiely medzi týmito typmi sú dôsledkom individuálneho nastavenia cirkadiánneho rytmu.

Čo sa deje tesne pred prebudením

Ak máme stabilný režim – chodíme spať aj vstávame približne v rovnakom čase, pravidelne jeme a hýbeme sa – naše telo si tento harmonogram zapamätá. Postupne sa naučí predvídať, kedy nastane čas vstávania, a začne sa naň pripravovať vopred.

Významnú úlohu pritom zohráva takzvaná kortizolová prebúdzacia reakcia (CAR). Výskum University of Bristol ukázal, že ešte pred otvorením očí stúpa hladina kortizolu v krvi. Tento hormón je kľúčový pri zvládaní fyzickej aj psychickej záťaže.

Ak človek pravidelne vstáva a ráno prijíma prirodzené denné svetlo, jeho vnútorné hodiny sa nastavujú rýchlo a presne. Ešte pred zazvonením budíka začne organizmus zvyšovať telesnú teplotu, znižovať hladinu melatonínu a zvyšovať hladinu kortizolu. Výsledkom je plynulý a prirodzený prechod zo spánku do bdelosti.

Keď sa teda zobúdzate krátko pred budíkom a cítite sa dobre, vaše telo jednoducho funguje tak, ako má.

Keď skoré budenie nesúvisí s dobrým rytmom

Nie každé skoré prebudenie je však pozitívnym signálom. Ak sa zobudíte pred budíkom a cítite únavu, otupenosť alebo nedostatok energie, môže ísť o prejav nekvalitného spánku.

Kortizol sa totiž zvyšuje aj pri strese, úzkosti či očakávaní silných zážitkov. Mozog zostáva v pohotovosti, čo vedie k plytkému spánku a častejšiemu budeniu. Občas sa to stane každému, no ak sa situácia opakuje pravidelne, môže prerásť do dlhodobejších problémov so spánkom.

Dá sa zobúdzanie bez budíka naučiť?

Áno – rozhodujúca je dôslednosť. Stabilný čas zaspávania a vstávania pomáha biologickým hodinám udržať presný rytmus. Ak tento režim podporíme prirodzenými signálmi prostredia, ako sú svetlo a denná teplota, telo si postupne vytvorí spoľahlivý systém načasovania.

Naopak, nepravidelný režim vnútorné rytmy narúša. Objavuje sa ospalosť, slabšia koncentrácia a nižší mentálny výkon. V takom prípade sa spoliehame výlučne na budík, ktorý nás môže vytrhnúť z hlbšej fázy spánku a spôsobiť dlhšie pretrvávajúci pocit malátnosti.

Päť krokov k prirodzenému rannému vstávaniu

Ak chcete, aby vás telo budilo samo, skúste dodržiavať tieto zásady:

Spite denne 7 až 8 hodín – a to aj cez víkendy.
Večer obmedzte kofeín, alkohol a ťažké jedlá.
Zabezpečte si úplnú tmu počas spánku – zatiahnite závesy a odstráňte zdroje svetla.
Pred spaním minimalizujte používanie obrazoviek.
Ráno vpustite do miestnosti prirodzené denné svetlo.

Ak si vytvoríte pravidelný režim a budete ho dlhodobo dodržiavať, vaše telo sa naučí presne odhadnúť čas prebudenia. A budík sa môže stať len poistkou, ktorú už takmer nebudete potrebovať.