Zobudíte sa skôr než zazvoní budík? Vaše telo pracuje presnejšie, než si myslíte
Budík máte nastavený na 6:30, no zobudíte sa o pár minút skôr – bez hluku, bez vyrušenia, akoby ste mali v sebe zabudovaný časovač.
Tento jav nie je náhoda ani „náhoda tela“. Ide o výsledok presne fungujúceho vnútorného systému, ktorý riadi náš denný rytmus.
Ak sa pritom cítite oddýchnutí a svieži, je to veľmi dobrý signál. Znamená to, že váš organizmus dostal dostatok spánku a vaše biologické hodiny sú zosúladené s potrebami tela aj psychiky.
Riadiace centrum času ukryté v mozgu
V mozgu sa nachádza drobná, no mimoriadne dôležitá skupina neurónov – suprachiazmatické jadro. Táto oblasť funguje ako hlavný koordinátor vnútorného času. Riadi cirkadiánny rytmus, teda prirodzený 24-hodinový cyklus, podľa ktorého sa strieda spánok a bdelosť.
Okrem toho ovplyvňuje aj telesnú teplotu, pocit hladu či tráviace procesy. O fungovaní tohto mechanizmu informoval aj portál Medical Xpress.
Každý človek má tieto „vnútorné hodiny“ nastavené trochu inak. Niektorí ľudia sú ranné typy – bez problémov vstávajú skoro a večer rýchlo zaspávajú. Iní prirodzene fungujú lepšie v noci a ráno potrebujú viac času na rozbeh. Rozdiely medzi týmito typmi sú dôsledkom individuálneho nastavenia cirkadiánneho rytmu.
Čo sa deje tesne pred prebudením
Ak máme stabilný režim – chodíme spať aj vstávame približne v rovnakom čase, pravidelne jeme a hýbeme sa – naše telo si tento harmonogram zapamätá. Postupne sa naučí predvídať, kedy nastane čas vstávania, a začne sa naň pripravovať vopred.
Významnú úlohu pritom zohráva takzvaná kortizolová prebúdzacia reakcia (CAR). Výskum University of Bristol ukázal, že ešte pred otvorením očí stúpa hladina kortizolu v krvi. Tento hormón je kľúčový pri zvládaní fyzickej aj psychickej záťaže.
Ak človek pravidelne vstáva a ráno prijíma prirodzené denné svetlo, jeho vnútorné hodiny sa nastavujú rýchlo a presne. Ešte pred zazvonením budíka začne organizmus zvyšovať telesnú teplotu, znižovať hladinu melatonínu a zvyšovať hladinu kortizolu. Výsledkom je plynulý a prirodzený prechod zo spánku do bdelosti.
Keď sa teda zobúdzate krátko pred budíkom a cítite sa dobre, vaše telo jednoducho funguje tak, ako má.
Keď skoré budenie nesúvisí s dobrým rytmom
Nie každé skoré prebudenie je však pozitívnym signálom. Ak sa zobudíte pred budíkom a cítite únavu, otupenosť alebo nedostatok energie, môže ísť o prejav nekvalitného spánku.
Kortizol sa totiž zvyšuje aj pri strese, úzkosti či očakávaní silných zážitkov. Mozog zostáva v pohotovosti, čo vedie k plytkému spánku a častejšiemu budeniu. Občas sa to stane každému, no ak sa situácia opakuje pravidelne, môže prerásť do dlhodobejších problémov so spánkom.
Dá sa zobúdzanie bez budíka naučiť?
Áno – rozhodujúca je dôslednosť. Stabilný čas zaspávania a vstávania pomáha biologickým hodinám udržať presný rytmus. Ak tento režim podporíme prirodzenými signálmi prostredia, ako sú svetlo a denná teplota, telo si postupne vytvorí spoľahlivý systém načasovania.
Naopak, nepravidelný režim vnútorné rytmy narúša. Objavuje sa ospalosť, slabšia koncentrácia a nižší mentálny výkon. V takom prípade sa spoliehame výlučne na budík, ktorý nás môže vytrhnúť z hlbšej fázy spánku a spôsobiť dlhšie pretrvávajúci pocit malátnosti.
Päť krokov k prirodzenému rannému vstávaniu
Ak chcete, aby vás telo budilo samo, skúste dodržiavať tieto zásady:
- Spite denne 7 až 8 hodín – a to aj cez víkendy.
- Večer obmedzte kofeín, alkohol a ťažké jedlá.
- Zabezpečte si úplnú tmu počas spánku – zatiahnite závesy a odstráňte zdroje svetla.
- Pred spaním minimalizujte používanie obrazoviek.
- Ráno vpustite do miestnosti prirodzené denné svetlo.
Ak si vytvoríte pravidelný režim a budete ho dlhodobo dodržiavať, vaše telo sa naučí presne odhadnúť čas prebudenia. A budík sa môže stať len poistkou, ktorú už takmer nebudete potrebovať.
































