Žena
Články
Zdravie
Hyperaktívny močový mechúr trápi čoraz viac ľudí. Neustále nutkanie na močenie ich obmedzuje a kradne im životnú pohodu

Hyperaktívny močový mechúr trápi čoraz viac ľudí. Neustále nutkanie na močenie ich obmedzuje a kradne im životnú pohodu

reklama:

Počet pacientov s diagnózou hyperaktívneho močového mechúra sa celosvetovo neustále zvyšuje. Urológovia sa čoraz častejšie stretávajú s týmto problémom, ktorý podľa štúdií postihuje niekoľko percent populácie. Tento jav sa stal civilizačným ochorením, ktoré ovplyvňuje kvalitu života mnohých ľudí.

Ako sa hyperaktívny močový mechúr prejavuje?

Prvé príznaky hyperaktívneho močového mechúra sa väčšinou rozvíjajú postupne a často zostávajú nepovšimnuté. Pacienti zvyčajne začínajú vyhľadávať pomoc až v momente, keď sa ich stav stane neznesiteľným a výrazne zasahuje do každodenných činností. Zrazu si uvedomia, že chodia na toaletu oveľa častejšie, než by mali, a že majú problém s kontrolou močenia, čo ich núti obmedzovať aktivity a spoločenský život. Na spoľahlivú diagnostiku hyperaktívneho močového mechúra je najprv dôležité vnímať diskomfort, ktorý tento stav spôsobuje. Následne sa odporúča viesť mikčný denník, kde si pacient zapisuje príjem tekutín a frekvenciu močenia. Pri bežnom príjme (približne 2 litre denne) by počet návštev toalety nemal presiahnuť osem. Hodnotenie by však malo byť spriemerované, nie urobené na základe jedného dňa.

Čo spôsobuje hyperaktívny močový mechúr?

Hyperaktívny močový mechúr predstavuje nový fenomén v medicíne. Kým v minulosti sa časté močenie považovalo za príznak iného ochorenia, dnes vieme, že zvýšená frekvencia môže byť výsledkom nadmerných kontrakcií močového mechúra, ktoré bránia jeho úplnému uvoľneniu. Dôvod, prečo sa tento stav vyskytuje, však ešte nebol jednoznačne objasnený.

Kto je náchylný na toto ochorenie?

Tento zdravotný problém sa neviaže na konkrétne pohlavie, vek či miesto. Štatistiky však naznačujú, že postihuje viac starších ľudí. U žien je častejší do 50 rokov, no s narastajúcim vekom sa rozdiely medzi pohlaviami postupne stierajú. Zároveň nie je výnimočné, že sa hyperaktívny močový mechúr objaví už aj u mladších, napríklad okolo dvadsiatich rokov. Predpokladá sa, že na celom svete s týmto problémom zápasí približne 100 miliónov ľudí, pričom 40 až 70 % z nich nikdy nevyhľadá odbornú pomoc. Hoci hyperaktívny mechúr priamo neohrozuje život pacienta, ak nie je prejavom iného závažného ochorenia, výrazne znižuje kvalitu života.

Ako ovplyvňuje hyperaktívny močový mechúr bežný život?

Hyperaktívny močový mechúr nepredstavuje život ohrozujúci problém, ale jeho dôsledky výrazne ovplyvňujú životnú pohodu postihnutého človeka. Jeanette Brown z Kalifornskej univerzity to výstižne zhrnula: „Hyperaktívny močový mechúr vás nezabije, ale dokáže vám ukradnúť život.“ Tento výrok dokonale vystihuje podstatu problému – časté nutkanie na močenie narúša bežné aktivity, od spoločenského života až po pracovné povinnosti. Pacienti sa často obávajú vyraziť na dlhšiu cestu alebo do divadla, pretože nevedia, kedy ich prepadne nutnosť ísť na toaletu a či situáciu zvládnu bez trapasov. Tieto problémy môžu viesť k nepríjemným situáciám, a dokonca aj k pomočeniu na verejnosti, čo značne zasahuje do sebaúcty a psychickej pohody.

Ako sa stanovuje diagnóza?

Väčšina pacientov prichádza k urológovi kvôli častému močeniu bez toho, aby mali akékoľvek bližšie informácie o príčine. Pre urológa je v tejto chvíli kľúčové vykonať všetky potrebné vyšetrenia a zistiť skutočný dôvod problému. Časté močenie totiž môže byť príznakom iného, závažnejšieho ochorenia. V prvom rade je potrebné vylúčiť nádory močového mechúra alebo neurologické poruchy v oblasti bedrovej chrbtice, ktoré by mohli byť príčinou (v takýchto prípadoch urológ spolupracuje s neurológom). Ak sú všetky vážne ochorenia vylúčené a problémy pretrvávajú, je nakoniec diagnostikovaný hyperaktívny močový mechúr, a začína sa s jeho liečbou.

Ako sa lieči hyperaktívny močový mechúr?

Liečba hyperaktívneho močového mechúra je väčšinou medikamentózna a pomerne zdĺhavá. Na trhu je množstvo liečiv, ktoré sa používajú na zmiernenie príznakov, a lekár zvyčajne začína s tými menej silnými a lacnejšími a postupne prechádza na silnejšie. Po stanovenom čase sa vyhodnocuje účinnosť liečby. Ak sa nedostavia očakávané výsledky, pristúpi sa k zmene liekov. Cieľom liečby je predovšetkým zmierniť príznaky a pacientovi uľahčiť život, čo znamená predovšetkým znížiť frekvenciu močenia a zvýšiť komfort jeho každodenných aktivít.