Keď vzťah narazí na skaly: Čo čakať a čo nie od partnerskej terapie?

Každý vzťah má svoje lepšie aj horšie chvíle, ale čo robiť vtedy, keď problémy neodchádzajú a doma vládne napätie tak často, že to vyzerá ako trvalý stav? Možno uvažujete o rozchode, možno vás láka predstava zatnúť zuby a vydržať. Stále však existuje aj ďalšia možnosť – partnerská terapia. Ak máte strach z neznámeho alebo netušíte, čo vás tam vlastne čaká, výborným sprievodcom môže byť kniha dvoch švédskych terapeutov Allana Linnéra a Andresa Nymana s názvom Láskyplné stretnutia.

Hneď na úvod je potrebné upozorniť, že napriek názvu knihy sa v nej až tak veľa idylických a „láskyplných“ momentov nenachádza. Ide totiž o príbehy reálnych párov, ktoré na terapiu prichádzajú s veľmi pragmatickými otázkami – často typu „čo máme robiť, aby sme sa nerozišli?“. Neraz sa pritom stáva, že jeden partner si zúfalo praje vzťah zachrániť, zatiaľ čo druhý už má jednu nohu von z dverí. V knihe autori zdieľajú svoje terapeutické skúsenosti a na príkladoch reálnych klientov vysvetľujú, prečo ľudia terapiu vôbec vyhľadajú. Už len samotné rozhodnutie podeliť sa s cudzími ľuďmi o svoje najintímnejšie problémy si zaslúži rešpekt.

Prečo sa z lásky stáva frustrácia?

Linnér a Nyman si kladú zásadnú otázku, ktorá trápi asi každého, kto zažil sklamanie z lásky: „Ako je vôbec možné, že dvaja ľudia, ktorí sa milovali tak silno, že nedokázali vydržať ani chvíľu bez seba, sa zrazu po istom čase nedokážu vystáť?“ Odpoveď je pritom prekvapujúca: problémom nebýva ani tak dramatická zmena osobnosti jedného z partnerov, ale práve naopak – začne nás iritovať presne to, čo nás kedysi priťahovalo.

Je totiž celkom bežné, že si hľadáme partnerov, ktorí nás niečím dopĺňajú. Introverti často hľadajú extrovertných partnerov, chaotici obdivujú ľudí, ktorí majú všetko pod kontrolou, a jedináčikovia sú fascinovaní partnermi, ktorí vyrastali vo veľkej rodine. No práve tieto rozdiely, ktoré spočiatku vnímame ako očarujúce, sa časom stávajú neznesiteľnými. To, čo nás kedysi priťahovalo, sa stane hlavným dôvodom hádok. Terapeuti často počujú od svojich klientov vetu „Predtým mi to vôbec nevadilo, ale teraz to už nedokážem vydržať.“

Znamená to teda, že by sme mali radšej hľadať niekoho podobného? Linnér a Nyman tvrdia, že nie. Podľa ich výskumov a praxe majú vzťahy založené na protikladoch rovnakú šancu uspieť ako tie, v ktorých si partneri pripadajú ako dve kópie. Rozhodujúce je, ako sa partneri k vzájomným rozdielom postavia. Dôležité je zachovať dynamiku vzťahu, byť otvorený kompromisom a zdieľať aspoň niektoré spoločné záujmy. Vzťah sa totiž nikdy nevytvára sám od seba.

Keď slová viac bolia ako pomáhajú

Druhou významnou skupinou klientov sú páry, ktoré spolu nedokážu komunikovať bez hádok. Obaja partneri majú tendenciu obviňovať jeden druhého a trvajú na svojej „jedinej pravde“. Jeden príklad uvádzaný v knihe hovorí o manželoch, kde muž prichádza domov neskoro, žena je z toho frustrovaná, a obaja majú diametrálne odlišný pohľad na tú istú situáciu. Kto má pravdu? Terapeuti tvrdia, že pravdu majú obaja, pretože každý vníma realitu cez svoje pocity a skúsenosti.

Aby sa hádky nezmenili na nekonečný kolobeh obviňovania, Linnér a Nyman stanovujú jasné pravidlá:

• Hovorte priamo jeden k druhému, nie o tom druhom. Nehľadajte rozhodcu v terapeutovi.

• Opisujte len vlastné pocity a potreby. Zabudnite na to, čo si myslíte, že chce partner.

• Vyhýbajte sa zovšeobecňovaniu ako „ty vždy“ alebo „ty nikdy“.

• Nesnažte sa porovnávať partnera s jeho rodičmi alebo odvolávať sa na názory iných ľudí.

Démoni, ktorí stoja medzi nami

Do každého vzťahu vstupujú aj démoni – môžu to byť bývalí partneri, traumy z detstva, duševné problémy, či dokonca závislosti. Terapia je často prvým miestom, kde sa partneri odvážia o týchto problémoch hovoriť otvorene. Tieto démonické elementy môžu vzťah otráviť, ak sa s nimi nepracuje správne.

Komplikované sú najmä vzťahy s deťmi z predošlých partnerstiev, kde sa často miešajú nevyriešené problémy s expartnermi, rozdielne predstavy o výchove a rôzne sympatie či antipatie. Pomoc terapeuta je v takýchto prípadoch priam nevyhnutná a môže priniesť praktické riešenia, ako nastaviť pravidlá fungovania v novom rodinnom systéme.

Čo ak medzi nami stojí ešte niekto tretí?

Nevera je častým dôvodom, prečo sa páry rozhodnú pre terapiu. No pozor – definície nevery môžu byť diametrálne odlišné. Pre niekoho je neverou intímny kontakt, pre iného dokonca aj dôverný rozhovor s cudzou osobou či flirtovanie. Podstatné je porozumieť, čo druhého partnera k nevere viedlo a ako sa s tým postaviť zdravým spôsobom.

Aj rozchod môže byť výsledkom terapie

Nie každý pár zostane spolu. Niekedy je práve terapia priestorom, kde si partneri uvedomia, že pre oboch je lepšie ísť vlastnou cestou. Ani takáto terapia však nie je márna – pomáha vyriešiť nevypovedané krivdy a ukončiť vzťah bez zbytočných výčitiek, čím umožňuje novým vzťahom zdravý štart.

Možno niekde vo vnútri vás stále sú tí dvaja ľudia, ktorí si kedysi nevedeli predstaviť život jeden bez druhého. Partnerská terapia môže byť tým kľúčom, ktorý ich opäť spojí – alebo im pomôže vykročiť ďalej.