- Žena
- Články
- Zdravie
- Roztrúsená skleróza: Naučte sa rozpoznať varovné signály už v počiatočných štádiách. Tieto príznaky netreba ignorovať
Roztrúsená skleróza: Naučte sa rozpoznať varovné signály už v počiatočných štádiách. Tieto príznaky netreba ignorovať
reklama:
Roztrúsená skleróza (RS) patrí medzi závažné neurologické ochorenia, ktoré dokáže zásadne ovplyvniť život pacienta. Ide o chronické autoimunitné ochorenie, ktoré napáda centrálny nervový systém – teda mozog a miechu. V úvode sa však môže tváriť nenápadne, a práve preto bývajú prvé príznaky často prehliadané alebo zamieňané za menej vážne zdravotné ťažkosti. Ako rozpoznať, že s vaším telom niečo nie je v poriadku?
Čo sa pri roztrúsenej skleróze v tele deje?
Pri tomto ochorení imunitný systém chybne útočí na myelín – ochranný obal nervových vlákien. Výsledkom je narušený prenos signálov medzi mozgom a ostatnými časťami tela. Poškodenie myelínu vedie k rôznorodým prejavom – od tých takmer neviditeľných až po výrazné neurologické výpadky. Prvé signály sú často nešpecifické, no práve včasné zachytenie týchto zmien môže výrazne ovplyvniť ďalší priebeh ochorenia.
Najčastejšie skoré príznaky roztrúsenej sklerózy
1. Brnenie a poruchy citlivosti
Jedným z najskorších varovných znakov býva nepríjemné brnenie, pocit „mravčenia“ alebo znecitlivenia v rukách či nohách. Tento stav – odborne nazývaný parestézia – často začína na končekoch prstov a môže sa postupne šíriť do väčšej časti končatín. Niektorí pacienti opisujú aj pocity pálenia alebo zvláštne „záblesky“ pod kožou. V skutočnosti ide o prejav poškodených nervových dráh, ktoré už nedokážu správne prenášať informácie o dotyku, tlaku či teplote. Takéto zmeny môžu ovplyvniť aj bežné činnosti – napríklad písanie, držanie predmetov či chôdzu.
2. Nestabilita a problémy s rovnováhou
Ďalším častým symptómom sú ťažkosti s koordináciou pohybov a udržiavaním rovnováhy. Narušená funkcia mozočku – časti mozgu zodpovednej za motoriku – môže spôsobiť zakopávanie, častejšie pády, alebo celkovú neobratnosť. Niektorí ľudia zažívajú závraty, pociťujú neistotu pri chôdzi či stoji, a dokonca môžu mať problém s vykonávaním jemných motorických úkonov, ako je zapínanie gombíkov alebo písanie perom. Takéto zmeny môžu negatívne zasiahnuť do každodenného života a zvyšujú riziko zranení.
3. Zmeny nálad a emočná labilita
Psychické prejavy bývajú často podceňované, no roztrúsená skleróza môže ovplyvniť aj psychiku. Objavuje sa zvýšená podráždenosť, časté výkyvy nálad, úzkosť či depresívne stavy. Tieto prejavy nie sú len emocionálnou reakciou na chorobu, ale súvisia aj so zmenami v mozgu spôsobenými samotným ochorením. Ochorenie totiž zasahuje aj oblasti zodpovedné za produkciu neurotransmiterov, čo môže ovplyvniť emocionálne prežívanie. Pacienti môžu reagovať prehnane na bežné situácie alebo nedokážu primerane ovládať svoje pocity. Dôležité je tieto príznaky nebagatelizovať a vyhľadať psychologickú alebo psychiatrickú pomoc.
4. Kognitívne poruchy – problémy s pamäťou a sústredením
Aj keď sú menej viditeľné, kognitívne problémy môžu byť veľmi závažné. Osoba trpiaca roztrúsenou sklerózou môže mať problém sústrediť sa, zabúdať bežné informácie, strácať orientáciu v čase alebo priestore, alebo mať ťažkosti s plánovaním úloh. Niekedy sú tieto prejavy považované za prejav stresu či prepracovania, no v skutočnosti môžu signalizovať neurologický problém. Poškodenie oblastí mozgu zodpovedných za myslenie, logiku a pamäť ovplyvňuje pracovnú výkonnosť a každodenné fungovanie.
5. Nevysvetliteľná únava
Unikátna únava pri RS sa líši od bežného pocitu vyčerpania. Nejde o následok fyzickej námahy, ale o hlboké, pretrvávajúce vyčerpanie, ktoré neustupuje ani po spánku či oddychu. Mnoho pacientov opisuje, že cítia únavu aj po bežných činnostiach, ktoré by za normálnych okolností neboli vyčerpávajúce – napríklad po krátkej prechádzke, rozhovore alebo práci na počítači. Tento typ únavy výrazne znižuje kvalitu života, obmedzuje spoločenské kontakty aj pracovné možnosti. Preto je dôležité naučiť sa únave prispôsobiť – zaradiť pravidelné prestávky, upraviť režim dňa a nepreháňať fyzickú ani psychickú záťaž.
Čo robiť, ak máte podozrenie na RS?
Ak sa u vás objavia niektoré z vyššie uvedených príznakov – či už jednotlivo, alebo v kombinácii – nečakajte a objednajte sa k neurológovi. Včasná diagnostika hrá v prípade roztrúsenej sklerózy zásadnú úlohu. Odborník vám môže odporučiť sériu vyšetrení: magnetickú rezonanciu (MRI), lumbálnu punkciu na vyšetrenie mozgovomiechového moku alebo krvné testy. Všetky tieto kroky pomáhajú vylúčiť iné ochorenia a potvrdiť alebo vyvrátiť diagnózu RS.
Užitočné je viesť si zápisky o symptómoch – kedy sa objavili, ako dlho trvali a čo ich ovplyvnilo. Takýto prehľad môže lekárovi výrazne pomôcť pri stanovení diagnózy. V prípade potvrdenia roztrúsenej sklerózy sa liečba zameriava najmä na spomalenie progresie ochorenia, zmiernenie príznakov a udržanie kvality života. Okrem liekov zohráva kľúčovú úlohu aj fyzioterapia, úprava životného štýlu, podpora duševného zdravia a práca so psychológom.
Záver: Roztrúsená skleróza je síce vážne ochorenie, no včasné rozpoznanie prvých príznakov môže výrazne pomôcť v boji s týmto chronickým nepriateľom. Naučte sa vnímať signály svojho tela a v prípade pochybností neváhajte vyhľadať odborníka. Čím skôr sa choroba podchytí, tým väčšia je šanca na spomalenie jej priebehu a zachovanie aktívneho života.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
