Opičie kiahne sa šíria aj pohlavným stykom: Na ochorenie zatiaľ neexistuje liek
reklama:
V posledných rokoch sa opičie kiahne čoraz častejšie dostávajú do popredia záujmu odborníkov na verejné zdravie. Pôvodne sa tento vírus spájal najmä s priamym kontaktom so zvieratami, dnes však vieme, že jeho prenosové cesty sú oveľa širšie. Ako teda vyzerajú príznaky tohto ochorenia, ako sa šíri a čo môžeme urobiť pre ochranu seba a svojho okolia?
Pôvod vírusu a jeho šírenie mimo Afriky
Opičie kiahne sú infekčné vírusové ochorenie spôsobené vírusom zo skupiny poxvírusov, ktorý je príbuzný vírusu pravých kiahní. Hoci nie je až taký smrteľný, stále môže spôsobiť nepríjemný a bolestivý priebeh. Prvýkrát bol vírus identifikovaný v roku 1958 u laboratórnych opíc. Až o niekoľko rokov neskôr sa potvrdilo, že nákaza môže zasiahnuť aj ľudí – najskôr v oblastiach centrálnej a západnej Afriky.
Dnes je však už potvrdené, že sa vírus rozšíril aj mimo afrického kontinentu. Prípady boli zaznamenané v Európe, Severnej i Južnej Amerike, a to najmä medzi osobami, ktoré mali blízky kontakt s infikovanými.
Ako sa opičie kiahne prejavujú?
Inkubačná doba vírusu sa pohybuje spravidla medzi 5 až 21 dňami. Prvé symptómy sa podobajú na chrípku, no následne prichádza veľmi charakteristická vyrážka. Ochorenie býva sprevádzané nasledujúcimi príznakmi:
Kožná vyrážka
Jedným z najtypickejších znakov ochorenia je výsyp – začína sa ako červené škvrny na koži, ktoré sa postupne menia na pľuzgiere naplnené tekutinou. Tieto pľuzgiere môžu svrbieť, byť bolestivé a objavujú sa na rôznych častiach tela – najčastejšie na tvári, trupe, rukách či nohách. Postupne pľuzgiere praskajú, vytvárajú chrasty a neskôr zanechávajú jazvy. Celý proces môže trvať niekoľko týždňov.
Zvýšená teplota a zimnica
Horúčka je jedným z prvých signálov, že organizmus bojuje s vírusom. Môže byť sprevádzaná zimnicou, silnou únavou a celkovou slabosťou. Teplota môže dosiahnuť aj 39 °C a trvá niekoľko dní. Zvyčajne predchádza výskytu vyrážky.
Bolesť svalov a hlavy
Silné bolesti svalov a tupá, rozptýlená bolesť hlavy sú ďalšie sprievodné symptómy. Mnohí pacienti popisujú bolesť v krížoch, ramenách či končatinách. Tieto bolesti môžu byť natoľko intenzívne, že obmedzujú bežné denné aktivity.
Zväčšenie lymfatických uzlín
Zväčšené, bolestivé lymfatické uzliny v oblasti krku, podpazušia alebo slabín sú ďalším typickým znakom. Je to prirodzená reakcia imunitného systému, ktorý sa snaží bojovať proti vírusu. Uzliny môžu byť viditeľné aj hmatateľné a často sa zväčšujú ešte pred vznikom vyrážky alebo tesne po ňom.
Prenos vírusu – čo by ste mali vedieť
Sexuálny kontakt
Najnovšie poznatky potvrdzujú, že vírus sa môže šíriť aj pohlavným stykom. Tento spôsob prenosu je spojený s kontaktom pokožky alebo slizníc s miestami výskytu vyrážky, najmä v oblasti genitálií alebo konečníka. Počas intímneho styku môže dôjsť k prenosu cez drobné poranenia na koži – tzv. mikrotraumy. Aj keď tento spôsob prenosu bol zaznamenaný len v posledných rokoch, odborníci ho dnes považujú za významný rizikový faktor.
Prvý kontakt s vyrážkou alebo telesnými tekutinami
Najbežnejší spôsob šírenia je priamy dotyk s vyrážkou, pľuzgiermi alebo výlučkami infikovanej osoby. Stačí kontakt s kožou alebo s predmetmi, ktoré s vyrážkou prišli do styku – napríklad posteľná bielizeň, uteráky alebo oblečenie. Aj nepriame dotyky môžu viesť k infekcii, ak sa človek následne dotkne úst, nosa alebo očí.
Kvapôčkový prenos
Aj keď tento spôsob nie je dominantný, je možný. Pri kašli alebo kýchaní sa do ovzdušia uvoľňujú drobné kvapôčky obsahujúce vírus. Ak ich vdýchne iná osoba, môže sa nakaziť. Tento typ prenosu pripomína šírenie respiračných infekcií, no v prípade opičích kiahní ide o zriedkavejší jav.
Kontaminované povrchy a predmety
Vírus dokáže prežiť aj na povrchoch a predmetoch. Riziko nákazy vzniká napríklad pri používaní rovnakých uterákov, oblečenia či pri sedení na kontaminovanom povrchu. Dôležitá je preto zvýšená hygiena – časté umývanie rúk a pravidelná dezinfekcia povrchov, ktoré mohli prísť do kontaktu s infikovanou osobou.
Kontakt so zvieratami
Opičie kiahne dostali svoj názov podľa prvotného výskytu u opíc, no pôvodným zdrojom nákazy boli pravdepodobne hlodavce. K infekcii môže dôjsť pri kontakte so zvieratami, ktoré nesú vírus – najmä ak majú kožné zmeny alebo vyrážky. Rizikový môže byť aj kontakt s výkalmi alebo telesnými tekutinami zvieraťa. Preto sa odporúča dodržiavať základné preventívne opatrenia pri kontakte s voľne žijúcimi alebo neznámymi zvieratami.
Liečba a čo robiť pri nákaze
Zatiaľ neexistuje žiadny špecifický liek určený výhradne na opičie kiahne. Liečba je preto zameraná na zmierňovanie príznakov a podporu imunitného systému, aby si telo dokázalo s vírusom poradiť samo.
Bežne sa používajú:
-
lieky proti horúčke a bolesti, ako napríklad paracetamol alebo ibuprofén,
-
hydratačná terapia – dostatok tekutín je kľúčový najmä pri vysokých teplotách,
-
pokoj na lôžku – dostatok odpočinku znižuje záťaž na organizmus a urýchľuje regeneráciu.
V ťažších prípadoch sa môže použiť antivirotikum tecovirimat, ktoré je schválené na liečbu príbuzných vírusov. Táto liečba sa však zvyčajne indikuje iba v prípade, že priebeh ochorenia je komplikovaný alebo pacient patrí do rizikovej skupiny.
Prevencia je najlepší spôsob ochrany
Aj keď sa momentálne opičie kiahne nešíria tak rýchlo ako iné vírusy, včasná prevencia môže zabrániť šíreniu infekcie. Dôležité je:
-
vyhýbať sa blízkemu kontaktu s osobami s viditeľnou vyrážkou,
-
pravidelne si umývať ruky mydlom a vodou,
-
dezinfikovať spoločné priestory a textílie,
-
pri pohlavnom styku používať ochranu a sledovať možné príznaky.
V niektorých krajinách je už dostupná vakcína určená na prevenciu opičích kiahní, no jej dostupnosť je obmedzená a prioritne sa podáva osobám s vysokým rizikom nákazy.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
