Žena
Články
Magazín
Všímavosť – tiché umenie, ktoré mení život. Naučte sa žiť v prítomnom okamihu

Všímavosť – tiché umenie, ktoré mení život. Naučte sa žiť v prítomnom okamihu

reklama:

Všímavosť je tým najjednoduchším spôsobom, ako sa vrátiť k sebe samému Foto: depositphotos.com

Moderný svet je preplnený hlukom, povinnosťami a neustálym preťažením. Ľudia sa snažia zvládať viac vecí naraz, ale práve táto schopnosť, ktorú sme kedysi obdivovali – multitasking – dnes postupne stráca svoj lesk. Na jeho miesto sa dostáva pojem, o ktorom sa v posledných rokoch hovorí čoraz viac – všímavosť, v angličtine mindfulness. Ide o zdanlivo jednoduchý, no v skutočnosti hlboko transformačný prístup k životu, ktorý učí byť naplno prítomný – tu a teraz.

Podľa autora duchovnej literatúry Deepaka Chopru, jedného z najznámejších učiteľov meditácie na svete, žijeme často ako „biologickí roboti“. „Niektorí ľudia si to neuvedomujú, ale medzi človekom a počítačom nie je až taký rozdiel – obaja fungujú na základe programov,“ hovorí Chopra. Jeho myšlienka nie je cynická, ale skôr pozvánkou k prebudeniu. Upozorňuje, že máme možnosť tieto programy vedome prepisovať – a práve všímavosť je kľúčom, ktorý nám to umožňuje.

Žijeme ako naprogramované bytosti

Vedec a autor Joe Dispenza vo svojej knihe Zbavte sa zvyku byť sami sebou píše, že približne 95 percent správania človeka v strednom veku tvoria automatizované vzorce zakorenené v podvedomí. Ide o opakujúce sa myšlienky, reakcie, zvyky a postoje, ktoré sa v nás usadili počas života – často bez toho, aby sme si ich vôbec všimli.

Riadenie auta, ranné čistenie zubov, cesta do práce, či dokonca spôsob, akým reagujeme na stres, hnev alebo smútok – to všetko sú rutiny, ktoré fungujú ako autopilot. Ak nás niekto nahnevá, reagujeme spôsobom, ktorý máme „naprogramovaný“. Ak sa cítime pod tlakom, niektorí siahajú po jedle, iní po telefóne, ďalší sa uzavrú do seba. A pritom všetko začína v mozgu – v prepojení medzi neurónmi.

Neurovedci dnes vedia, že hoci počet našich neurónov zostáva relatívne stabilný, spoje medzi nimi sa môžu meniť po celý život. To je obrovská správa – znamená to, že môžeme zmeniť svoje správanie, myslenie i reakcie, ak začneme pracovať so svojou pozornosťou. A práve meditácia všímavosti tieto spoje posilňuje. Nie je teda nikdy neskoro začať.

Všímavosť ako vnútorné zrkadlo

Podstata všímavosti spočíva v schopnosti uvedomovať si to, čo sa deje v prítomnom okamihu, bez toho, aby sme to hneď hodnotili alebo sa to snažili meniť. Je to vedomé zameranie pozornosti na to, čo cítime, vnímame a prežívame – fyzicky aj psychicky. Kľúčovým prvkom je prijatie – neodmietať to, čo sa deje, ale priznať si: „Toto je teraz realita.“

Mnohí sa však pýtajú: ako možno prijať bolesť, úzkosť, alebo hnev? Ako sa dá byť všímavý, keď nás niečo trápi?

Lektorka všímavosti a zakladateľka Českého mindfulness inštitútu Marcela Roflíková vysvetľuje:
„Ak vás napríklad rozčúli šéf, skúste si uvedomiť, čo sa deje vo vašom tele – zrýchlený dych, potenie, búšenie srdca, napätie v bruchu, možno chuť niečo zakričať. V momente, keď tieto prejavy len pozorujete, získavate od situácie odstup. Už nie ste len reakcia, ale vedomý pozorovateľ. A z tohto priestoru môžete reagovať pokojnejšie a rozumnejšie.“

Ide o jednoduchý princíp, ktorý však dokáže úplne zmeniť kvalitu života. Vďaka nemu sa človek učí menej hodnotiť, menej reagovať impulzívne a viac rozumieť sebe samému.

Tréning mozgu: všímavosť ako nová zručnosť

Všímavosť nie je len filozofia – je to praktická zručnosť, ktorú si môže osvojiť každý. Niektorí ľudia majú prirodzene väčšiu schopnosť sebareflexie, no každý ju dokáže rozvíjať prostredníctvom cieleného tréningu.

Základom sú kurzy mindfulness, ktoré pomáhajú vytvoriť si denný rituál zastavenia. Počas neho sa učíme všímať si dych, telesné pocity, zvuky okolo nás, myšlienky či emócie. Pravidelný tréning vedie k vytváraniu nových neurónových spojov, čo znamená, že náš „autopilot“ postupne slabne.

„Z vedeckého hľadiska sa zmeny v mozgu začínajú prejavovať už po troch týždňoch pravidelného cvičenia,“ hovorí Roflíková. „Osemtýždňový kurz pomáha zaradiť všímavosť do každodenného rytmu, až sa stane prirodzenou súčasťou života.“

Niektorí absolventi sa po čase k tréningu vracajú, aby si osvojili nové návyky hlbšie alebo si len pripomenuli, ako sa zastaviť uprostred chaosu.

Kedy si dať pauzu od mindfulness

Aj keď je všímavosť prospešná takmer pre každého, existujú situácie, keď sa jej praktizovanie neodporúča. Podľa Marcely Roflíkovej by sa jej mali vyhýbať ľudia, ktorí trpia akútnou psychózou, schizofréniou, maniodepresiou alebo ťažkými neurózami. Nevhodné je začínať s tréningom aj v období hlbokého osobného zármutku – po úmrtí blízkeho, počas rozvodu či v čase, keď človek čelí vážnej chorobe.

„V takýchto momentoch je lepšie najprv sa stabilizovať a až potom začať so všímavosťou,“ upozorňuje lektorka.

Krok k vedomému životu

Všímavosť nie je len módny trend, ale cesta k plnšiemu a vedomejšiemu životu. Učí nás spomaliť, znovu sa spojiť so svojím telom, so svojimi emóciami a s tým, čo je naozaj dôležité. Nejde o to „vypnúť myšlienky“, ale skôr zmeniť k nim vzťah – prestať s nimi bojovať a začať ich vnímať ako súčasť prúdu života.

V čase, keď je bežné cítiť sa preťažený, nervózny a neustále rozptyľovaný, môže byť práve všímavosť tým najjednoduchším, no zároveň najúčinnejším spôsobom, ako sa vrátiť k sebe samému.