Ako byť dobrou macochou
reklama:
Nová kapitola so „starými“ postavami
Moje dve dcéry majú nielen odlišných otcov, ale každá z nich má aj vlastnú „macochu“. Vďaka tomu veľmi dobre rozumiem všetkým situáciám, ktoré môžu nastať, keď do života malého dieťaťa vstupuje niekto nový. A úprimne hovorím: Dobrá macocha je v podstate tá, ktorá sa k dieťaťu správa v prvom rade slušne. Lásku svojim deťom mám povinnosť dávať ja ako ich mama, ostatní si môžu vybrať, či ju chcú preukazovať aj oni.
Pravdepodobne nie som jediná, kto sa ocitol v situácii, keď do rodinnej mozaiky pribudla „tá druhá“ – väčšinou mladšia, často štíhlejšia, nezadaná a veľmi sústredená na otca mojich detí. Dnes už môžem povedať, že s oboma „macochami“ svojich dcér vychádzam vcelku dobre. A práve preto by som rada poradila tým z vás, ktoré sa chystáte na podobnú (mnohými nevyhľadávanú) životnú rolu.
Skúste to ako chlapi
Existuje množstvo vecí, v ktorých sú muži lepší ako my ženy, a podľa môjho názoru v prístupe k nevlastným deťom vedú minimálne o dve dĺžky. Dôvod? Muži majú tendenciu držať sa jednoduchej, ale nesmierne efektívnej stratégie: do výchovy detí, ktoré nie sú biologicky ich, sa príliš nepletú. Mnohé z nás majú práve s týmto problém. Máme vrodenú chuť všetko organizovať, usmerňovať a niekedy (bohužiaľ) aj príliš kontrolovať. Často sa dokonca stáva, že ako „tá druhá“ začneme partnerovi brániť, aby ostal v kontakte so svojimi deťmi z predchádzajúceho manželstva.
Lenže si dajte veľký pozor: ak sa vám podarí docieliť, že sa otec „upokojí“ a deti z prvého manželstva odsunie nabok, môže urobiť presne to isté aj vašim spoločným deťom. Takáto „hra s ohňom“ môže skončiť katastrofálne, pretože otec, ktorý sa raz odhodlá na podobné riešenie, to môže zopakovať bez veľkých výčitiek aj v budúcnosti.
Nemusíte milovať cudzie dieťa, ale ani mu neubližujte
Evolučný biológ Jan Zrzavý tvrdí, že „deti nie sú zadarmo a niekedy je ťažké ich vydržať“. Platí to zvlášť pre tie, ktoré nie sú vaše vlastné. Možno vás vyruší, keď vám nevlastná dcéra či syn už len dýcha za chrbtom, a to najmä v situácii, keď sa s nimi vidíte raz za dva týždne. Je však zbytočné tváriť sa, že k nim cítite vrúcnu lásku, ak to tak necítite. Deti sú mimoriadne vnímavé, presne vycítia, čo je hrané a čo úprimné.
Hovorte s nimi na rovinu, ale buďte férová
Ak sa pristihnete pri tom, že váš pohľad na „cudzie“ dieťa je skôr negatívny, skúste sa s ním o tom rozumne porozprávať. Vysvetlite, v čom vidíte problém. Napríklad: „Som unavená po ťažkom týždni a trápi ma, že si ani nedoješ obed, s ktorým sa tu pol dňa trápim.“ Nepokúšajte sa dieťaťu svoje emócie zahmlievať. Čestný prístup dieťaťu ukáže, že ho beriete vážne.
Nad rámec toho by ste však mali nechať hlavnú zodpovednosť za výchovu na biologickom rodičovi. On nech organizuje aktivity, on nech rieši prísnosť či benevolenciu v režime dňa. Vy sa môžete radšej venovať niečomu, čo vás uvoľní a dovolí vám udržať si zdravý odstup.
Doprajte im priestor na kontakt s mamou
Veľmi cenným gesto, ktoré prinesie pokoj celej rodine, je jednoduchá otázka smerovaná k nevlastnému dieťaťu: „Chceš zavolať mame?“ Podporte ho, aby s ňou mohlo hovoriť v pokoji a bez rušivých elementov. Niektoré macochy sa snažia nastoliť si pozíciu „najlepšej kamarátky“, ale to zvyčajne nefunguje. Macocha nie je kamarát, ale žena, ktorá momentálne zdieľa domácnosť s otcom. A to je fakt, ktorý by mali vedieť aj deti, nielen jeho bývalá partnerka či vy sama.
Keď vám prasknú nervy
Napriek všetkej snahe sa môže stať, že nervy povolia. Skôr než poviete niečo, čo neskôr oľutujete, jednoducho sa choďte „vyvetrať“. Ak cítite, že pohár trpezlivosti preteká, pripomeňte si zásadu starých lekárov: „Hlavne neuškodiť.“ K nevlastným deťom to platí dvojnásobne. Nie je nutné sa tváriť, že všetko je dokonalé, keď nie je. Zároveň však netreba hovoriť nič urážlivé ani zraňujúce. Práve otvorená komunikácia a záujem o vyriešenie situácie môžu viesť k príjemnejšiemu spolunažívaniu.
Problémy majú tendenciu vyriešiť sa samy
V každodennom rodinnom zhone je jednoduché podľahnúť obavám, že sa situácia s nevlastnými deťmi nikdy nezlepší. Skúsenosť mnohých žien vrátane mňa však ukazuje, že väčšina konfliktov sa časom utrasie. Z detí vyrastú tínedžeri, dospelí ľudia s vlastnými starosťami, a mnoho drobností, ktoré kedysi pôsobili ako obrovské prekážky, sa rozplynie.
Dôležité je naučiť sa brať tieto deti ako súčasť života vášho partnera a udržiavať s nimi aspoň slušné vzťahy. Niekto možno nájde spôsob, ako si k nim vytvoriť bližší vzťah, iný ostane len pri vzájomnom rešpekte a základnej ohľaduplnosti. Ani jedno nie je zlé, pokiaľ to funguje pre obe strany.
Zhrnutie: Slušnosť, rešpekt a pokora
Nikde nie je napísané, že cudzie deti musíte milovať. Navyše to spravidla nefunguje, ak sa o to budete kŕčovito pokúšať. Oveľa dôležitejšie je zachovať slušnosť, rešpekt k ich vzťahu s otcom a matkou a nebyť zdrojom zbytočných konfliktov. Hlavným pilierom je práve otec, ktorý nesie zodpovednosť za to, aby sa v deťoch vyznal a venoval sa ich výchove.
Pre nás, ktoré žijeme alebo chceme žiť po boku muža s deťmi z predošlého vzťahu, je často skúškou trpezlivosti naučiť sa fungovať bez žiarlivosti a s uvedomením, že sme dôležitou súčasťou jeho sveta, ale nikdy nebudeme mamou jeho predchádzajúceho potomka. No ak si zachováme zdravý odstup, odhodlanie neurážať a radšej úprimne komunikovať, naša cesta s „malými nevlastnými spolubývajúcimi“ môže byť oveľa pokojnejšia, než by sa na prvý pohľad zdalo.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
