Žena
Články
Magazín
Ako pristupovať k deťom podľa Teórie typov: Rešpektujte ich povahu a nesnažte sa ich meniť

Ako pristupovať k deťom podľa Teórie typov: Rešpektujte ich povahu a nesnažte sa ich meniť

reklama:

Každý rodič si niekedy kladie otázku, či to robí správne. Niekedy máme pocit, že naše dieťa nereaguje tak, ako by sme čakali, inokedy sa pristihneme pri porovnávaní s inými deťmi alebo pri prílišnej kritike. A vtedy prichádza pochybnosť: „Nerobím chybu? Nezlyhávam?“
Psychologický prístup známy ako Teória typov ukazuje, že väčšina problémov nevzniká z nedostatku lásky, ale z toho, že rodičia nerozumejú vrodeným potrebám svojho dieťaťa.

Každé dieťa reaguje inak

Deti sa nerodia ako prázdny list papiera, na ktorý môžeme napísať čokoľvek. Už od začiatku majú svoje vlastné nastavenie mozgu – inú citlivosť, temperament, spôsob učenia či prežívania emócií. Preto nie je možné, aby rovnaký prístup fungoval na všetkých rovnako, dokonca ani na súrodencov vyrastajúcich v jednej rodine.

Psychologička Šárka Miková, ktorá Teóriu typov ďalej rozpracovala, vysvetľuje:
„Táto typológia nie je o správaní, ale o hlboko zakorenených predispozíciách. Rodičom pomáha pochopiť, prečo sa dieťa hnevá, smúti alebo vzdoruje, a zároveň ukazuje, ako reagovať tak, aby dieťa cítilo, že mu rozumieme.“

Keď sa dieťa cíti, že by malo byť iné

Dnešní dospelí vyrastali v pokojnejšom prostredí, no aj tak mnohí zápasia s neistotou či ťažkosťami vo vzťahoch. Podľa Mikovej je častou príčinou to, že sa ako deti cítili nepochopení. Nemuselo ísť o zanedbávanie alebo týranie – úplne stačilo, že ich rodičia neprijímali takých, akí boli. Dieťa si tak odnáša do života pocit, že by malo „byť niekým iným“.

Základ sebavedomia: prijatie a úcta

Teória typov vychádza z toho, že každý mozog spracúva informácie a rozhoduje sa iným spôsobom. Z toho prirodzene vyplývajú aj odlišné potreby.
Preto je pre zdravý vývin dieťaťa kľúčové, aby rodičia jeho povahu prijali a vedeli oceniť silné stránky. Ak sa ho namiesto toho snažia zmeniť na svoj obraz, dieťa stráca dôveru v seba samé.

To však neznamená výchovu bez hraníc. Ide skôr o to, aby rodič dokázal brať vážne pocity dieťaťa, načúvať mu a vytvárať priestor na rozvoj jeho prirodzených vloh. Aj v situáciách, keď sa dieťa hnevá alebo plače, môže rodič pomenovať jeho potrebu a dať mu najavo, že mu rozumie. Takto sa buduje vnútorná istota a zdravá sebaúcta.

Štyri typy detí a ich potreby

Teória typov rozlišuje štyri základné skupiny temperamentu. Každá má iné silné stránky aj špecifické potreby:

Deti zamerané na istotu a stabilitu
- Potrebujú režim, pravidelnosť a jasný poriadok.
- Rýchle zmeny alebo tlak na spontánnu kreativitu ich zneisťujú.
- Ak im rodičia vyčítajú, že sú nesamostatné či málo prispôsobivé, môžu sa cítiť nedostatočné.
Deti, ktoré žijú prítomným okamihom
- Učia sa skúsenosťou – potrebujú všetko zažiť na vlastnej koži.
- Sú prispôsobivé a dobre zvládajú aj nečakané situácie.
- Chyby vnímajú ako prirodzenú súčasť učenia a netrápia sa nimi dopredu.
Deti hľadajúce logiku a zdokonaľovanie
- Chcú vedieť, prečo platia určité pravidlá a ako veci fungujú.
- Sú na seba prísne a citlivé na pocit, že nie sú dosť schopné.
- Namiesto nevyžiadanej pomoci potrebujú dôveru vo vlastné schopnosti.
Deti hľadajúce zmysel a jedinečnosť
- Majú bohatú fantáziu a silne vnímajú emócie.
- Túžia po uistení, že sú výnimočné a majú svoje miesto v srdci rodiča.
- Sú citlivé na tón hlasu a ľahko si domýšľajú odmietnutie.
- Rodičia by mali oceňovať ich tvorivosť a schopnosť inšpirovať iných.

Čo si z toho vziať

Rodič nedokáže ochrániť dieťa pred všetkými nástrahami života. Môže mu však dať do vienka niečo oveľa cennejšie – sebadôveru, vnútornú odolnosť a vedomie, že je prijímané také, aké je. Ak rodič rešpektuje prirodzenú povahu dieťaťa a podporuje jeho silné stránky, vytvára základ pre zdravý a spokojný život.

reklama:

Zdieľať