V modernej dobe už sexuálna výchova prestáva byť tabu, no aj tak mnoho rodičov tápa, ako začať rozhovor s deťmi na túto tému. Odborníci sa pritom zhodujú, že je dôležité hovoriť s deťmi o sexe primerane ich veku a pomôcť im vytvoriť si zdravý vzťah k vlastnému telu aj k partnerskej intimite. Napriek tomu sa nájdu rodičia, ktorí váhajú alebo čakajú na „vhodnejší čas“. V tomto článku sa dozviete, prečo je otvorená komunikácia dôležitá, ako ju zvládnuť bez stresu a čo všetko (a kedy) by ste mali svojim deťom o sexe vysvetliť.
Prečo (a kedy) začať hovoriť o sexe
Nie sme v stredoveku ani v „dobe temna“, keď bolo čokoľvek, čo sa týkalo sexuality, prísne zakázané. Dnešní rodičia často chápu, že deti sa s pojmom „sex“ skôr či neskôr stretnú, či už v škole, na internete, alebo medzi kamarátmi. Napriek tomu majú mnohí z nich z hovoru o sexe obavy – niekedy sa cítia trápne, inokedy nevedia, ako presne zvoliť slová, prípadne radšej dúfajú, že všetko „nejako“ vysvetlí škola či rovesníci.
Lenže deti sú zvedavé už od útleho veku a často intuitívne vycítia, že medzi mamičkou a oteckom k niečomu dôjde. Ak sa im rodičia vyhýbajú alebo odpovedajú neurčito, môžu si vysvetlenie hľadať inde – napríklad na internete, kde veľmi rýchlo natrafia na nevhodný či dokonca pornografický obsah. A to môže ovplyvniť ich predstavy o tom, čo je sex, intímny vzťah či zdravá sexualita.
Odborníci preto radia začať s jednoduchými vysvetleniami hneď, ako sa dieťa prvýkrát spýta na to, odkiaľ sa berú bábätká alebo ako sa dostanú do maminho bruška. Aj predškoláci už dokážu pochopiť základné informácie, pokiaľ sú formulované spôsobom primeraným ich úrovni.
Vyhýbanie sa téme škodí: prečo je dôležité hovoriť otvorene
Mnoho rodičov sa obáva, že debaty o sexualite sú pre deti príliš skoré a „skazia im detstvo“. Lekárka Jana Martincová, ktorá sa venuje osvete v oblasti sexuálnej výchovy, však upozorňuje, že práve odmietanie odpovedať na zvedavé otázky môže deti neskôr doviesť k problematickým zdrojom informácií. Vo svojich knihách a na profile @pro_chytre_hlavicky na Instagrame opakovane zdôrazňuje, že ak dieťa uvidí, že rodičia o týchto témach hovoriť nechcú, prestane sa pýtať. Automaticky si potom bude hľadať odpovede inde – u kamarátov, starších spolužiakov, prípadne na internete, kde môže naraziť na pornografiu už vo veku okolo 6 rokov.
Martincová spolu so sexuologičkou Petrou Sejbalovou spracovala výskum na tému “Deti ohrozené pornom a online sexuálnymi agresormi” a upozorňuje na fakt, že rodičia sú v takomto prípade zodpovední za to, že dieťa nedostáva bezpečné a overené informácie z domáceho prostredia. Ak totiž už v ranom veku natrafí na nevhodný materiál, môže to formovať jeho postoj k intímnym veciam nedorozumeniami, prípadne dokonca traumou.
Ako na to: Tipy, aby ste to zvládli bez stresu
-
Zostaňte v pokoji a prirodzene:
Ak sa dieťa spýta, odkiaľ prišlo bábätko alebo ako sa dostalo do bruška, nepôsobte šokovane. Ani prehnaná zmätenosť, ani krik nie sú na mieste. Deti veľmi ľahko vycítia rozpaky a môžu sa začať sexuálne témy obávať alebo ich považovať za „zlé“.
-
Používajte primerané výrazy:
Niektorí odborníci radia zaviesť už od začiatku správne anatomické názvy typu penis a vagína, aby dieťa vedelo, ako sa časti tela naozaj volajú. Iní zas tvrdia, že je fajn použiť slová, ktoré dieťa už pozná, no musia byť spoločensky prijateľné, nie vulgárne. V každom prípade by deti mali vedieť, že sú rozdiely medzi bežným používaním týchto slov a situáciami, keď je lepšie voliť jemnejšie či súkromné vyjadrovanie.
-
Vysvetľujte primerane veku:
U predškolákov (4 – 6 rokov) úplne stačí spomenúť, že otecko má spermie, maminka vajíčka a keď sa majú radi, môže z toho vzniknúť bábätko v maminom brušku, konkrétne v maternici. Nie je nutné detailne popisovať priebeh pohlavného styku. Dôležité je, aby dieťa pochopilo základný princíp.
-
Namiesto jednorazovej „prednášky“ uprednostnite postupné rozhovory:
Je lepšie rozdeliť si tému na menšie, zrozumiteľné časti a o sexe sa rozprávať častejšie a prirodzene – napríklad keď na to reč sama spadne. Dieťa tak dostáva informácie, ktoré mu v hlave postupne zapadnú do obrazu.
-
Buďte úprimní, ale netlačte na podrobnosti:
Nemusíte hneď vysvetľovať všetky detaily, ako funguje pohlavný akt. Keď sa dieťa spýta, odpovedajte, no zároveň vnímajte, čo všetko naozaj chce (a potrebuje) vedieť. Dieťa otázku zvyčajne položí len v takom rozsahu, v akom mu niečo nie je jasné. Keď ho vaše vysvetlenie uspokojí, nepotrebuje väčšinou viac detailov.
Pomôže kniha: Príklady publikácií
Ak ste z hovoru o sexe v rozpakoch, môžete si zobrať na pomoc špeciálne knihy pre deti, ktoré vhodne a vkusne približujú tému sexuálnej výchovy. Napríklad lekárka Jana Martincová je autorkou knihy Ako prichádzajú deti na svet. Takéto knihy často obsahujú obrázky a príbehy, ktoré deťom pomôžu uchopiť tému hravou formou. Môžete si ich prechádzať spolu a priebežne s dieťaťom hovoriť o tom, čo práve vidí a číta. Získate tak dobrý základ na to, aby ste vedeli prirodzene reagovať na ďalšie otázky.
Čo (ne)hovoriť: Zabudnite na bocianov a včeličky
Historicky boli rodičia zvyknutí vyhýbať sa pri vysvetľovaní tomu, ako prichádzajú deti na svet, akýmkoľvek reálnym výrazom. Rozprávky o bocianoch, včeličkách či vránach však už dnes deti vôbec neuspokoja. U niektorých to síce môže vyvolať úsmev alebo prchavú zvedavosť, no väčšinou rýchlo pochopia, že ide o výmysel. Navyše, ak staršie dieťa takúto historku spomenie pred spolužiakmi, môže sa rýchlo zosmiešniť.
Preto je na mieste uprednostniť pravdivú, hoci zjednodušenú verziu. Môžete použiť metafory, ale zrozumiteľné a založené na pravdivých informáciách. Ak dieťa prejaví väčší záujem, doplňte ďalšie detaily, aby si nevytváralo domnienky „na vlastnú päsť“.
Aké sú riziká odkladania alebo ignorovania sexuálnej výchovy
- Vyhľadávanie informácií inde: Ak dieťa nezíska odpovede doma, možno sa obráti na internet. Tam však môže veľmi rýchlo natrafiť na pornografické stránky či nevhodný obsah, ktorý mu skreslí vnímanie sexuality a medziľudských vzťahov.
- Vplyv okolia a rovesníkov: Spolužiaci môžu „učiť“ dieťa nepravdy alebo používajú vulgárny slovník. Tým pádom získa pomýlené predstavy, ktoré sa v ňom môžu zakoreniť na dlhý čas.
- Hanba a tabuizovanie: Ak sa rodič tvári, že o sexe sa nerozpráva, dieťa môže pociťovať hanbu. Neskôr, keď príde k puberte a prvým vzťahom, môže mať problém zdôveriť sa rodičovi.
- Ohrozenie zo strany online agresorov: Ak dieťa získa dojem, že s rodičmi sa nemôže o sexe baviť, je ľahšie zraniteľné voči manipulátorom na internete, ktorí využívajú nevedomosť a zvedavosť detí.
Praktické rady na záver
- Začnite skoro, ale pomaly: Nemusíte rozoberať detaily fyziológie hneď, ako sa dieťa naučí rozprávať. Ak sa však už pýta, odkiaľ prišlo, skúste mu primeraným spôsobom vysvetliť základy vzniku života.
- Rešpektujte vývoj dieťaťa: Každé dieťa je iné. Niektoré sa začne o rozdiely medzi chlapcom a dievčaťom zaujímať skôr, iné neskôr. Buďte vždy pripravení poskytnúť vysvetlenie na úrovni, ktorú dokáže pochopiť.
- Zapájajte oboch rodičov: Ak je to možné, vysvetľujte veci spoločne. Dieťa tak vidí, že téma nie je „zahanbujúca“ a že o nej dokážu otvorene hovoriť aj mama s otcom.
- Hovorte o láske a zodpovednosti: Nezabudnite zmieniť, že sex nie je len fyzický akt, ale súvisí aj s dôverou, starostlivosťou a láskou. Starším deťom postupne vysvetľujte aj tému antikoncepcie a ochrany, aby si vytvárali zdravý a zodpovedný prístup k sexualite.
- Buďte dieťaťu oporou: Ak sa chce dieťa rozprávať, počúvajte a odpovedajte. Ak naopak nemá práve náladu, netlačte ho, len mu dajte najavo, že ste tu vždy preňho, ak by chcelo niečo vedieť.
Zhrnutie
Hovoriť s deťmi o sexe je prirodzenou súčasťou výchovy a kľúčom k tomu, aby nenadobudli skreslené informácie z pochybných zdrojov. Prílišné odkladanie alebo podceňovanie tejto témy môže spôsobiť, že si deti budú hľadať odpovede inde – a často sa dostanú k nevhodnému či priamo škodlivému obsahu. Preto je dôležité reagovať úprimne, ale primerane veku, používať vhodné slová a nebáť sa témy, ktorá je odjakživa súčasťou života.
Ak si nie ste istí, ako začať, siahnite po knižkách určených pre deti. Tie vám uľahčia nielen prvé rozhovory, ale aj neskoršie vysvetlenie toho, ako funguje ľudské telo a čo všetko sa pri zrode nového života odohráva. Vďaka otvorenej komunikácii a rešpektu k detskej zvedavosti vytvoríte atmosféru dôvery, kde sa vaše dieťa nebude báť pýtať, a vy mu tak môžete odovzdať zdravé hodnoty do ďalšieho života.
