Žena
Články
Magazín
Ako vyzerali Vianoce v stredoveku? Bohatí si dopriali prepych, ale nezabúdali ani na tých, ktorí žili skromnejšie

Ako vyzerali Vianoce v stredoveku? Bohatí si dopriali prepych, ale nezabúdali ani na tých, ktorí žili skromnejšie

reklama:

Stredoveké Vianoce v znamení remesiel a hojnosti Foto: depositphotos.com

Vianočné sviatky v období stredoveku mali celkom iný ráz, než ako ich poznáme dnes. Slávili sa s veľkou úctou, ale priebeh sviatkov sa výrazne líšil podľa toho, či ich prežívala šľachta, bohatí statkári alebo bežný ľud v dedinách. Zatiaľ čo na panských dvoroch sa stoly doslova prehýbali pod váhou jedál, jednoduché rodiny sa tešili skôr z drobných darov, porcie chleba navyše či z priania pokojného sviatku.

Šľachtické hostiny: kančia hlava, páv aj voňavé koláče

Na bohatých dvoroch sa počas Štedrého večera pripravovali jedlá, ktoré sa síce varili aj počas roka, no v omnoho slávnostnejšej, honosnejšej podobe. Obľúbenou položkou na šľachtickej tabuli bola najmä kančia hlava zdobená rozmarínom, jablkom alebo dokonca pomarančom, čo bola v tom období naozaj výnimočná pochúťka.

Neskôr začal kanca vystriedať iný symbol luxusu – plnený páv, servírovaný často aj s perím ako dekoráciou. Nešlo však o jediný výstrelok bohatých. Na slávnostných stoloch sa objavovali aj labute, volavky, srnčie mäso či veľké šťuky pečené na ohni. Chuť týchto jedál dopĺňali sladké dobroty – koláče, voňavé vianočky a korenisté perníky, ktoré sa už vtedy považovali za súčasť zimných sviatkov.

Jednou z najznámejších zaznamenaných hostín bola slávnosť biskupa z Herefordu v roku 1289. Na spoločnom stole pre 41 hostí sa počas troch chodov minuli takmer tri vozy hovädzieho mäsa, ďalej dve teľatá, štyri lanie, štyri ošípané, okolo šesťdesiat kusov hydiny, osem jarabíc a dve husi. K tomu nechýbali obrovské zásoby chleba, syra a takmer päťdesiat galónov vína.

Už len tento záznam ukazuje, že šľachtické Vianoce boli v znamení hojnosti, radosti z jedla a spoločenských stretnutí.

Štedrosť a solidarita: bohatí mysleli aj na chudobných

Hoci sa šľachta tešila prepychovým hostinám, tradíciou bolo aj to, že sa v tomto období nezabúdalo na tých, ktorí mali menej. Na mnohých panstvách sa v čase Vianoc rozdávalo jedlo, odevy a niekedy dokonca aj peniaze medzi chudobných obyvateľov okolitých dedín.

Takto mohli aj skromné rodiny prežiť sviatky o niečo dôstojnejšie – mali čo položiť na stôl a deti dostali aspoň maličkosti, ktoré by si inak dovoliť nemohli. Vianoce sa tak stávali nielen sviatkom hojnosti, ale aj sviatkom spolupatričnosti.

Posvätná ryba: kapor bol kedysi veľkou vzácnosťou

Dnes si Vianoce bez kapra takmer nevieme predstaviť, no v stredoveku bola situácia opačná. Kapor bol považovaný za posvätnú rybu a jeho lov bol prísne zakázaný, preto sa na štedrovečerných stoloch objavoval len zriedka.

Namiesto neho sa podávali iné druhy rýb – presne tie, ktoré boli v danej oblasti dostupné. Rybacie pokrmy boli pritom dôležité aj z iného dôvodu: počas Štedrého dňa platil prísny pôst.

Pôst až do večera: žiadne mäso, maslo ani mlieko

Rovnako ako dnes v niektorých domácnostiach, aj v stredoveku sa na Štedrý deň dodržiaval pôst. Nebolo dovolené jesť mäso ani žiadne produkty živočíšneho pôvodu – zakázané bolo mlieko, maslo aj syry.

Práve vďaka tomuto obmedzeniu pôsobila večerná hostina tak výnimočne. Po dni skromnosti prichádzalo slávnostné jedlo, ktoré malo pripomenúť radosť z narodenia Krista a začiatok sviatočného obdobia.

Prvé betlehemy a jasličky

Vianoce by neboli Vianocami bez betlehema. A hoci si mnohí myslia, že ide o neskorší zvyk, už v stredoveku sa jasličky stali hlavným symbolom sviatkov. Podľa tradície jedny z úplne prvých jaslí vytvoril svätý František z Assisi, ktorý chcel ľuďom priblížiť príbeh o narodení Ježiša čo najjednoduchším, ale zároveň veľmi názorným spôsobom.