Antibiotiká patria medzi najdôležitejšie medicínske objavy 20. storočia, no ich účinnosť sa stáva čoraz ohrozenejšou. Antibiotická rezistencia, teda schopnosť baktérií odolávať účinkom antibiotík, narastá a spôsobuje vážne komplikácie pri liečbe infekčných ochorení. Ide o globálny fenomén, pri ktorom sa bežné ochorenia zrazu môžu stať životu nebezpečnými. Príčinou je najmä nadužívanie a nevhodné predpisovanie antibiotík, čo umožňuje baktériám prispôsobiť sa a vytvoriť si odolnosť voči liečbe.
Čo je to antibiotická rezistencia?
Antibiotická rezistencia vzniká vtedy, keď sa baktérie geneticky menia (mutujú) alebo medzi sebou šíria gény umožňujúce prežiť účinok antibiotika, ktoré by ich inak zabíjalo alebo zastavovalo ich množenie. Tento proces rastie do nebývalých rozmerov nielen v dôsledku nadmerného predpisovania antibiotík ľuďom, ale aj ich zneužívania v poľnohospodárstve a živočíšnej výrobe na podporu rastu či prevenciu chorôb u zvierat.
Dôsledky sú pritom alarmujúce: infekcie, ktoré sa v minulosti dali liečiť relatívne jednoducho, začínajú odolávať bežným antibiotikám. Predlžuje sa tak dĺžka hospitalizácií, stúpa riziko komplikácií pri chirurgických zákrokoch a, žiaľ, zvyšuje sa aj počet úmrtí. Napokon sa prehlbujú ekonomické straty v zdravotníctve v dôsledku náročnejších vyšetrení, opakovaných hospitalizácií či nasadzovania drahších liečiv.
Alarmujúce čísla
Organizácia Loono vo svojej tlačovej správe (pozri loono.cz) upozorňuje, že v Európe zomrie každoročne pre bakteriálne infekcie rezistentné na antibiotiká približne 33 000 ľudí. Ak sa tento trend nezastaví, do roku 2050 by mohlo byť na celom svete až 10 miliónov úmrtí ročne spôsobených práve odolnými baktériami. To je dokonca viac, než koľko ľudí zomiera na rakovinu.
Ani Slovensko nie je výnimkou. Štatistiky naznačujú, že na Slovensku zomiera ročne na následky infekcií spôsobených rezistentnými baktériami viac ľudí než pri dopravných nehodách. Keďže ide o globálnu hrozbu, boj s ňou vyžaduje medzinárodnú spoluprácu a zodpovedný prístup každého jednotlivca.
Prečo sú antibiotiká predpisované nesprávne?
Jedným z kľúčových faktorov prispievajúcich k antibiotickej rezistencii je racionálne predpisovanie antibiotík – a teda jeho nedostatok. Mnohí pacienti vyžadujú antibiotiká od lekára automaticky, napríklad pri ochoreniach, na ktoré antibiotiká vôbec nezaberajú (napr. vírusové infekcie ako chrípka, COVID-19 či bežné prechladnutia). Lekár niekedy z rôznych dôvodov (tlak pacienta, nedostatok času, zaužívaná prax) predpíše antibiotikum aj v prípadoch, keď nie je nevyhnutné.
Ak sa baktéria opakovane stretáva s antibiotikom, dokáže si vytvoriť odolné obranné mechanizmy. Výsledkom je nielen neúčinnosť konkrétneho liečiva, ale často aj skrížená rezistencia na viaceré typy antibiotík. To sťažuje či dokonca znemožňuje úspešnú liečbu.
Správne užívanie – kľúč k prevencii
Vhodné a disciplinované užívanie antibiotík je alfou a omegou v boji proti rezistencii. Keď nám lekár predpíše antibiotiká, mali by sme:
- Overiť si dôvod: Spýtať sa lekára, prečo je nutné nasadiť antibiotiká a aké následky môže mať ich užívanie či vysadenie.
- Dodržať dávkovanie: Pri antibiotikách je zásadné užívať ich v presných časových intervaloch a v predpísanej dĺžke trvania liečby.
- Neprerušovať liečbu predčasne: Mnoho pacientov urobí chybu, že akonáhle sa cítia lepšie, lieky prestanú brať. Tým však nedoliečia infekciu a baktérie sa môžu stať rezistentnými.
- Nevyžadovať antibiotiká na ochorenia, kde nefungujú: Vírusová infekcia si spravidla vyžaduje iný spôsob liečby, napríklad antivirotiká, kľudový režim a symptomatickú liečbu (lieky proti horúčke či bolesti).
Nebojte sa pýtať
Stáva sa, že pacienti v ordinácii pasívne prijmú lekárovu diagnózu aj liečbu bez akýchkoľvek otázok. V dôsledku toho potom môžu užívať antibiotiká v situáciách, kedy by stačili iné terapeutické postupy. Je úplne v poriadku a dokonca vítané, ak pacient pri predpise antibiotík položí niekoľko doplňujúcich otázok:
- Na aký konkrétny problém mi liek predpisujete?
- Prečo ste sa rozhodli práve pre tieto antibiotiká?
- Je možné ochorenie liečiť inak?
- Čo sa stane, ak antibiotiká neužijem alebo ak ich užívanie preruším?
Otvorená komunikácia pomáha znižovať riziko zbytočnej antibiotickej liečby a v konečnom dôsledku aj nebezpečenstvo rezistencie.
Ako môžeme spoločne bojovať proti antibiotickej rezistencii?
Okrem zodpovedného prístupu k užívaniu antibiotík môžeme ako jednotlivci prispieť aj inými opatreniami:
- Dôraz na hygienu: Pravidelné a dôkladné umývanie rúk, používanie dezinfekčných prostriedkov či zakrývanie si úst pri kašli a kýchaní.
- Očkovanie: Prevencia je najlepšou obranou. Vakcíny pomáhajú predchádzať infekciám, na ktoré by inak bolo nutné nasadzovať antibiotiká.
- Zodpovedné stravovanie: Zaujímať sa o pôvod potravín a o spôsoby ich spracovania (napr. chov zvierat s obmedzeným a kontrolovaným užívaním antibiotík).
- Podpora výskumu: Investície do výskumu nových antibiotík, diagnostických metód a alternatívnych spôsobov liečby (fágová terapia, probiotiká, imunomodulátory a pod.).
- Celospoločenská osveta: Zdieľanie informácií, účasť na edukačných kampaniach a zapájanie sa do iniciatív, ktoré upozorňujú na dôležitosť rozumného využívania antibiotík.
Výzva pre budúcnosť
Antibiotická rezistencia je tichou krízou, ktorá môže v budúcnosti prerásť do jedného z najväčších zdravotných problémov ľudstva. Každým neopodstatneným predpísaním a nesprávnym užívaním antibiotík posilňujeme baktérie a oslabujeme jednu z najdôležitejších výhod modernej medicíny.
Na to, aby sme zachovali účinnosť antibiotík pre ďalšie generácie, musíme spojiť sily – pacienti, lekári, farmaceuti, výrobcovia potravín, vedci aj vlády. Zodpovedná spotreba, osveta a dôkladný výskum nových terapeutických možností sú nevyhnutné. Ak všetci pochopíme, že antibiotiká sú vzácny zdroj a budeme ich používať s mierou a rozvahou, máme šancu ochrániť verejné zdravie pred hrozbou, ktorá môže v mnohých prípadoch ohroziť životy.
