Mnohí ľudia majú pri slove „bio“ predstavu absolútne čistej prírody a idylických fariem. Je pravda, že biopotraviny spravidla obsahujú menej umelých chemikálií, napríklad pesticídov či priemyselných hnojív. Netreba však zabúdať, že úplne bez škodlivín nie je v dnešnom prostredí takmer nič. Navyše niektoré bioprodukty môžu byť náchylnejšie na plesne a rýchlejšie sa kaziť. Otázka teda znie: ktoré potraviny sa oplatí kupovať v biokvalite a pri ktorých je to zbytočné?
Návšteva kozej farmy a ilúzia „chemickej čistoty“
Pred niekoľkými rokmi som zavítala na kozí statok v južných Čechách. Kozy sa tam spokojne pásli v šťavnatej tráve a pôsobili dojmom, že im už nič viac nechýba ku koziemu šťastiu. Z ich mlieka sa vyrábali vynikajúce bio syry a bio jogurty, pri ktorých ste naozaj cítili, že sú kvalitné. Aj tak sa však nedá povedať, že by boli stopercentne „bez chémie“.
Ako tvrdí odborníčka na výživu a chemické látky v potravinách, Petra Vašíčková, menšie množstvá škodlivých látok možno nájsť aj v biovýrobkoch. Ovzdušie, voda a pôda sú znečistené dlhodobo, a tak sa stopy škodlivín neustále presúvajú medzi živými organizmami. Zmysel bio certifikácie preto spočíva v tom, že sa k tejto „prirodzenej“ chémii nepridávajú ďalšie umelé pesticídy, hnojivá či iné aditíva. Úroda je obvykle nižšia, zato výsledná chuť plodín býva oveľa výraznejšia.
Problém nastáva v momente, keď sa z označenia „bio“ stane marketingový ťahák. V obchodoch sa potom môžu objavovať výrobky, ktoré síce majú nálepku bio, no dovážajú sa z iného konca sveta a nemusia byť až také čerstvé či kvalitné.
Racionálny výber: Ktorá bio zelenina (ne)stojí za to?
Podľa Petry Vašíčkovej sa oplatí starostlivo premyslieť, ktoré potraviny kupovať v biokvalite. Napríklad ovocie a zelenina dovážané z veľkých vzdialeností majú za sebou dlhú cestu, počas ktorej ľahšie podliehajú skaze a môžu sa kontaminovať plesňami. Ideálne je preto podporovať lokálnych pestovateľov, ktorí ponúkajú tzv. „bio bedničky“. Tovar necestuje tisíce kilometrov a zväčša sa k vám dostane rýchlejšie, v lepšom stave.
Rastliny tiež rôzne reagujú na vonkajšie prostredie. Cibuľa či špargľa majú prirodzenú schopnosť chemickým zložkám účinnejšie vzdorovať. V ich prípade preto nie je až také dôležité kupovať ich v biokvalite. Naopak, špenát alebo zeler dokážu do seba natiahnuť množstvo látok z pôdy a vzduchu, preto je výhodnejšie siahnuť po bio variante.
Dôraz na kvalitu mäsa, mlieka a vajec
Pri živočíšnych produktoch hrá veľkú rolu spôsob chovu. Pri bio chove sa nepoužívajú chemické stimulátory rastu, antibiotiká sa aplikujú len v nevyhnutných prípadoch a zvieratá majú lepšie životné podmienky. Podľa výživových špecialistov sa to pozitívne odráža aj na samotnej chuti mäsa, mlieka a vajec. Ak vám teda záleží na kvalite živočíšnych produktov, môže byť rozumné uprednostniť certifikované bio.
Podpora lokálnych pestovateľov ako bonus
Prečo sa oplatí vyhľadávať farmárske trhy alebo bedničkové systémy?
-
Čerstvosť a kvalita: Kratšia prepravná trasa znamená, že ovocie a zelenina nemusia prekonávať dlhé cesty v chladiarenských boxoch.
-
Spokojnosť s pôvodom: Priamo od farmára často viete, ako zelenina či mäso vznikali a v akých podmienkach boli zvieratá chované.
-
Podpora miestnej ekonomiky: Kúpou lokálnych produktov prispievate k udržaniu tradičného hospodárstva a podpore rodinných fariem.
Vlastná záhradka – eliminácia chémie aj skvelý pocit
Ak máte možnosť, zriaďte si aspoň malú záhradku. Bylinky, paradajky či papriky zo svojej pôdy chutia výnimočne, a navyše presne viete, že ste ich nemuseli „vylepšovať“ žiadnymi chemickými postrekmi alebo umelými hnojivami. Samozrejme, vyžaduje to čas a úsilie, ale pocit, keď si odtrhnete dozretú rajčinu priamo z kríčka, je na nezaplatenie.
V ktorých prípadoch má bio ozaj význam?
-
Rajčiny: V biokvalite majú omnoho intenzívnejšiu chuť a obsahujú viac fenolických látok a antioxidantov.
-
Zemiaky: Bio zemiaky majú lepšiu konzistenciu, vyšší podiel škrobu a menej škodlivých dusičnanov.
-
Zeler: Táto zelenina do seba dokáže nasať veľké množstvo pesticídov; 96 % testovaných vzoriek (podľa americkej Environmental Working Group) obsahovalo zvyšky chemikálií, neraz aj vyše tucta druhov.
A kedy kupovať bio nemusíte?
-
Ananás: Aj keď ho bežne nenakupujeme tak často, odborné testy ukázali, že pesticídmi je zasiahnutý zriedka (len asi jeden z desiatich testovaných kusov).
-
Cibuľa: Podľa Environmental Working Group bola cibuľa jednou z najčistejších plodín vôbec. V 98 % vzoriek sa nenašli žiadne pozostatky pesticídov.
-
Špargľa: Podobne ako cibuľa, špargľa je odolná voči kontaminácii. V testoch sa vo väčšine prípadov objavil len jediný pesticíd.
Zhrnutie: Bio áno, ale s mierou a rozvahou
Biopotraviny môžu byť skvelou voľbou, najmä keď ide o mäso, mliečne výrobky či niektoré druhy zeleniny (špenát, zeler) a ovocia (rajčiny). Netreba však automaticky predpokladať, že všetko s označením „bio“ bude vždy bezchybné a nutne zdravšie. Dôležité je prihliadať na lokálny pôvod potravín, spôsob pestovania a prepravy, ako aj na to, aké typy výrobkov do seba dokážu nazhromaždiť viac škodlivých látok.
Pri zorientovaní sa môže pomôcť jednoduché pravidlo: dávajte prednosť miestnym farmárom a sezónnym produktom, vyhýbajte sa dlhým prevozom a overujte si podmienky chovu zvierat. Ak máte priestor, siahnite po pestovaní vlastných plodín a vychutnajte si ten jedinečný pocit z potravín, ktorým stopercentne dôverujete. Výsledkom bude nielen lepšia chuť, ale aj istota, že ste k prírode a k svojmu telu pristupovali zodpovedne.
