Či už chodíme alebo beháme, všetci vieme, že ide o prirodzené a zdravé formy pohybu. Ale vždy tým myslíme pohyb vpred. Skúsili ste už niekedy vykročiť, prípadne dokonca bežať, smerom dozadu? Možno to znie ako výstrelok, no existuje prekvapivo veľa nadšencov, ktorí si na tento tzv. „retro pohyb“ nedajú dopustiť. Dokonca sa v ňom organizujú aj maratóny, majstrovstvá sveta a vedú sa oficiálne svetové rekordy.
Stúpajúca popularita „spätného“ športu
Mnohým môže chôdza alebo beh vzad pripadať bizarne. Pravdou však je, že sa tejto forme pohybu venujú desaťtisíce ľudí na celom svete. Samotný retro beh (v angličtine sa používa označenie backward running alebo retro running) má významných pretekárov a pretekárky, ktorí sú dôkazom, že tu nejde len o zvláštnu záľubu, ale o plnohodnotnú športovú disciplínu.
Jednou z najväčších „hviezd“ tohto športu je Rakúšanka Surasa Mairerová (62). Pracuje ako sekretárka vo Viedni a do povedomia sa zapísala nielen mimoriadnymi výkonmi v chôdzi vpred, ale aj vo viacerých retro disciplínach – od behu vzad na 5 či 10 kilometrov až po chôdzu a beh vzad v polmaratóne či dokonca v maratóne. Na konte má niekoľko svetových rekordov. Medzi známymi mužskými šampiónmi nájdeme napríklad Nemca Thomasa Dolda (37), ktorý si v behu dozadu vybojoval už dva tituly majstra sveta a drží päť svetových rekordov na tratiach od 400 metrov až po jednu míľu.
Pomoc pri bolestiach kĺbov a prekvapivý pôvod
Dnes by sa zdalo, že chodenie dozadu je len srandovná atrakcia, prípadne program pre detské letné tábory, kde sa organizujú rozličné recesistické behy (napríklad v mechoch či s vajíčkom na lyžičke). Retro chôdzi a retro behu sa však venujú aj starší ľudia, z ktorých niektorí napríklad tvrdia, že vďaka chôdzi vzad menej pociťujú bolesti kĺbov či kolien. Nech už je motivácia akákoľvek, nejde o žiadnu novinku: existujú dohady, že túto praktiku „vynašli“ starí Číňania. Svojho času mala byť dokonca bežnou súčasťou ranných rozcvičiek v Číne, Japonsku a v Južnej Kórei.
Okrem chôdze a behu dozadu dokonca existujú aj iné menej obvyklé spôsoby pohybu. Napríklad tzv. diagonálny beh pripomínajúci slávne drezúrne cviky lipicanských koní vo Viedni. Na Západe je zas známym „vynálezom“ chôdza so zaviazanými očami (napred i vzad), pričom nejde ani tak o fyzický tréning, ale o mentálne cvičenie dôvery. Človek sa musí úplne spoľahnúť na pokyny sprievodcu, ktorý ho naviguje. Niektorí nadšenci dokonca chodia na mieste, vraj pri pozeraní televízie. Ak to robia dostatočne intenzívne, dokážu pri takomto domácom tréningu spáliť rovnaké množstvo kalórií ako pri klasickom behu.
Prečo prospieva pohyb vzad
Za jednu z významných propagátoriek retro chôdze v USA sa považuje Beverley Marrová, zakladateľka organizácie PurePosture (vo voľnom preklade „Správne držanie tela“). Marrová vysvetľuje, že tento pohyb uvádza do činnosti množstvo svalov, ktoré pri bežnej chôdzi či behu smerom dopredu zvyknú zostať nevyužité, a preto môžu časom atrofovať. Retro pohyb zároveň významne zapája sedacie svaly a dodáva im pevný a pružný vzhľad. Pre ženy (ale samozrejme aj pre mužov) to môže byť vítaná správa, keďže krásne tvarovaný zadok je dnes jedným z populárnych fitness cieľov.
Odborníci dokonca tvrdia, že „100 krokov vzad vydá za 1000 krokov vpred“. Táto formula vyjadruje, že pri retro chôdzi pracujú rôzne zabudnuté alebo zanedbávané svalové partie vo väčšej miere, čo zároveň vedie k efektívnemu spaľovaniu tukov. Niektoré prieskumy dokonca naznačujú, že netradičný pohyb vzad dokáže priaznivo pôsobiť aj na ľudskú psychiku a kognitívne schopnosti. Na univerzite v americkom štáte Idaho napríklad skúmali skupinu študentov, ktorí celý deň chodili a behali výlučne dozadu. Iná, kontrolná skupina sa pohybovala normálne – smerom dopredu. Vo večerných testoch potom lepšiu bystrosť a lepšiu pamäť preukázali „retro“ študenti. Psychológovia usudzujú, že dôvodom je potreba sústrediť sa na nezvyčajný spôsob pohybu. Keďže pri chôdzi vzad nevidíte, čo je za vami, mozog musí zostať dlhšie v stave zvýšenej pozornosti, čo následne posilňuje určitú časť kognitívnych funkcií.
Periférne videnie, sluch a lepší spánok
Akoby to nestačilo, existujú aj ďalšie štúdie, podľa ktorých retro chôdza a retro beh zlepšujú periférne videnie i sluch. Pri pohybe dozadu nemáme o dianí za sebou taký prehľad ako pri pohybe dopredu, preto sú tieto zmysly nútené fungovať na vyšších obrátkach. Fanúšikovia tohto druhu tréningu dokonca tvrdia, že po dni plnom retro športu spia lepšie a rýchlejšie zaspávajú. Spája sa to s tým, že neobvyklé pohyby vedia unaviť nielen svaly, ale aj zmysly, ktoré pracujú vo väčšom nasadení. Niektorí „retro labužníci“ si zvyknú vychutnať chôdzu či beh dozadu naboso v rannej rose – vraj tak dostávajú z pohybu ten najväčší pôžitok a zároveň prospievajú svojej imunite.
Kde a ako začať
Ak ste po prečítaní tohto textu dostali chuť retro pohyb vyskúšať, odborníci radia jednoznačne začať na rovnej a bezpečnej ploche. Ideálnym miestom môže byť bežecký ovál s vyznačenými dráhami, kde pomôžu vodiace biele čiary. Ďalšou možnosťou je prázdne športové ihrisko. Vyhnete sa tak nečakaným prekážkam, dieram alebo obrubníkom.
Pokiaľ ide o sklon terénu, najťažšie býva vystupovať prudko do kopca smerom dozadu, paradoxne o niečo jednoduchšie je zbiehať dolu. V oboch prípadoch však pohyb vzad prospieva kolenám, najmä u starších ľudí alebo u tých, ktorí majú problémy s kĺbmi. Samozrejme, treba postupovať opatrne a nepúšťať sa hneď do náročných vzdialeností či rýchleho tempa.
Bezpečnosť na prvom mieste
Najväčšou prekážkou pri chôdzi či behu dozadu je strach z možného pádu či nárazu do prekážky, ktorú nevidíme za sebou. Z tohto dôvodu sa odporúča začínať s retro pohybom vždy za asistencie kamaráta alebo rodinného príslušníka, ktorý nám dáva pozor na trasu a prípadne nás zastaví pred nebezpečenstvom. V extrémnych prípadoch – pri dlhšom behu v prírode či na neznámych trasách – niektorí nadšenci používajú špeciálne malé spätné zrkadlo či kameru pripevnenú na helme, no to už je naozaj iná úroveň „technického“ riešenia.
Pevnejšie telo, bystrejšia myseľ
Chôdza či beh dozadu možno znejú komicky, ale ako ukazujú skúsenosti a výskumy z rôznych kútov sveta, dokážu priniesť celý rad pozitívnych efektov. Patrí sem spevnenie menej používaných svalov dolných končatín, zlepšenie držania tela či spaľovanie tukov. Okrem toho sa nám môže zrýchliť myslenie a zlepšiť periférne videnie i sluch, pretože mozog musíme nútiť pracovať v nezvyčajnom režime. A v neposlednom rade – sedacie svaly sa pri tomto type pohybu zapájajú oveľa intenzívnejšie, takže výsledkom môže byť aj pevnejší a krajšie tvarovaný zadok.
Retro pohyb ako osvieženie rutiny
Ak hľadáte nejaké spestrenie bežných foriem cvičenia, retro chôdza či beh môžu byť ideálnou voľbou. Nemusíte hneď prekonávať rekordy na maratónoch ani zdolávať desiatky kilometrov. Stačí začať pár minútami chôdze vzad na rovine. Postupne tak zistíte, či vám tento netradičný štýl pohybu vyhovuje – a či ste pripravení posunúť sa o pár krokov dozadu k zdravšiemu telu, bystrejšej mysli a možno aj zaujímavejšiemu športovému zážitku.
Pre niekoho to bude možno len krátkodobý experiment na rozprúdenie zábavy s rodinou a priateľmi. No je dosť možné, že práve vo vás sa prebudí nový fanúšik retro behu či retro chôdze. Nech je to tak či onak, určite stojí za to vykročiť zo zabehnutých koľají. A v tomto prípade doslova vykročiť – hoci opačným smerom, než sme zvyknutí. Skúste si to a dajte šancu svojej fantázii aj svalom, o ktorých ste doteraz ani netušili, že ich máte!
