Čo robia šťastní ľudia inak?
reklama:
Život často prináša paradoxné situácie. Mnohé výskumy totiž naznačujú, že k vnútornej spokojnosti a šťastiu nás môžu priviesť aj veci, ktoré pôsobia rizikovo, nepohodlne alebo nás dokonca dokážu naplniť pocitmi viny. Vykročiť mimo našu obvyklú zónu komfortu sa totiž môže zdať nepríjemné, no práve vďaka týmto skúsenostiam sa často dostavuje hlboký pocit radosti a naplnenia.
Kľúč k šťastiu: dôležitejší než peniaze či iné istoty
Rozsiahly prieskum zahŕňajúci viac ako desaťtisíc respondentov zo skoro päťdesiatich krajín preukázal, že pocity šťastia sú pre ľudí dôležitejšie než financie, istota vlastnej užitočnosti alebo dokonca duchovná spása v podobe „vstupu do neba“. Je zaujímavé, že každý z nás môže šťastie vnímať inak. Niektorí ho stotožňujú so spontánnou radosťou, iní si ho spájajú so stavom hlbokého pokoja a mieru. Ďalšia skupina ľudí považuje za šťastie predovšetkým vedomie, že všetko, čo robia, má zmysel a je v súlade s ich hodnotami.
Takisto existuje množstvo štúdií v oblasti pozitívnej psychológie, ktoré uvádzajú, že pocit šťastia má výrazný dosah na naše zdravie. Ľudia, ktorí sa dlhodobo cítia šťastní, vraj oveľa lepšie zvládajú konflikty či životné krízy. Na potvrdenie tohto zistenia stačí spomenúť výskum uskutočnený v piatich európskych krajinách, kde vedci zostavili rebríček vecí, ktoré dlhodobo a veľmi priamo podporujú stav spokojnosti a životnej radosti. Na prvom mieste sa ocitli spokojné partnerské a sexuálne vzťahy, hneď za nimi prišli dobrí priatelia, pôžitok z jedla a pitia, úspechy pri činnostiach, na ktorých nám naozaj záleží, a napokon viera v „niečo nad nami“ – či už ide o Boha, Buddhu alebo akúkoľvek inú formu vyššej sily.
Zároveň však výskumy ukazujú, že ozajstné šťastie presahuje len jednorazový príval dopamínu po chutnom jedle alebo po náhlom, euforickom zážitku. V konečnom dôsledku je to komplexný stav mysle. Zahŕňa totiž celý komplex vnímania sveta, medziľudských vzťahov a tiež postoj k sebe samému, napríklad to, ako človek hodnotí vlastný vzhľad alebo ako sa cíti v dlhodobom partnerstve. Šťastie je teda neoddeliteľne späté s našimi očakávaniami, ideálmi a schopnosťou prijať, čo zmeniť nedokážeme. Tento stav mysle sa pritom dá do určitej miery plánovať a pestovať – veľa ľudí, ktorí ho už zažili, si to dobre uvedomuje.
V nasledujúcich riadkoch ponúkam zhrnutie zaujímavých zistení z rôznych výskumov, ktoré odhaľujú, ako sa správajú ľudia, čo sa cítia byť naozaj šťastní. Azda vás prekvapí, že mnohí z nich si dokážu užívať činnosti, ktoré by na prvý pohľad mohli pôsobiť nepríjemne, rozpačito či rizikovo. V skutočnosti však práve tieto „bláznivé“ aktivity môžu vyústiť do nezabudnuteľných životných zážitkov a hrejivého pocitu spokojnosti.
1. Trocha stresu neškodí
Predstavte si, že je piatok večer a vy vyrážate s priateľmi na večeru. Pokiaľ si chcete byť stopercentne istí, že vám bude chutiť, zrejme pôjdete do rokmi overenej pizzérie. Ak sa však rozhodnete pre niečo nové, napríklad pre japonskú kuchyňu, hrozí, že vám tradičné sashimi či nimono nesadnú. Na druhej strane, práve táto odvaha môže priniesť príjemné prekvapenie, nové chute a výraznú dávku vzrušenia.
Ľudia, ktorí dlhodobo pôsobia veľmi spokojne, akoby intuitívne rozumeli, že občas treba skúsiť aj to, čo nás na prvý pohľad láka menej. Vo výskume z roku 2007 (Todd Kashdan a Michael Steger) 21 dní dobrovoľníci zaznamenávali svoje každodenné aktivity i pocity. Výsledky ukázali, že tí, ktorí sa často nechali viesť zvedavosťou, hodnotili svoj život ako spokojnejší a častejšie dokázali pozitívne ovplyvniť aj ľudí okolo seba. Pravdaže, existujú situácie, keď sa oplatí spoľahnúť na osvedčené veci – či ide o obľúbený výlet, hudbu alebo tradičnú reštauráciu. No ak sa sem-tam odvážime vystúpiť zo zóny komfortu, vystaviť sa miernemu stresu a neistote, tak nás to v konečnom dôsledku môže výrazne posilniť.
2. Pre stromy nevidieť les
Jedno z častých obvinení, ktoré sa pripisuje ľuďom pôsobiacim veľmi šťastne, je, že sa vraj dostatočne nezaoberajú realitou. Kritici tvrdia, že šťastní jedinci pohŕdajú detailmi a nechcú vidieť problémy či nedostatky tohto sveta. Niektoré poznatky dokonca naznačujú, že jedinci s melancholickejšou a depresívnejšou povahou môžu byť múdrejší, pretože sú analytickí a vo vzťahoch vnímajú viac drobností. Psychológ Paul Andrews z Virginia Commonwealth University napríklad tvrdí, že depresia môže byť istým druhom adaptácie – depresívny človek svoje zážitky podrobne analyzuje, a tak preniká hlbšie do podstaty vlastného vnútra aj do zákutí medziľudských vzťahov. Takáto zvýšená citlivosť na detaily si však často vyberá vysokú emočnú daň a neumožňuje človeku plnohodnotne fungovať.
Psychologička Kate Harkness z Queen’s University to skúmala na príklade rozpoznávania výrazov tváre. Ľudia v zlej nálade si zväčša všímajú aj veľmi jemné zmeny vo výraze človeka, ktorý s nimi hovorí. Šťastní ľudia naopak drobné zmeny tváre často vôbec nezachytia. Niečo podobné môžeme pozorovať aj v bežných rodinných situáciách. Ak sa vrátime domov v mrzutej nálade, partnera alebo partnerku môžeme obviniť už za nepatrné „prevrátenie očí“. Naopak, keď prídeme domov dobre naladení, zvyčajne tieto maličkosti prehliadneme a nezabúdame na to, že dôležitejšia je celková pohoda.
Ďalším zaujímavým zistením je, že ľudia, ktorí hodnotia svoje šťastie najvyššími známkami (napríklad 9 či 10 z 10), často dosahujú nižšie výkony v škole či práci než tí, ktorí označili svoju spokojnosť za priemernú. Zrejme je to tým, že si nerobia toľko ťažkú hlavu z detailov a neubíjajú sa snahou o dokonalosť. Táto skutočnosť však neznamená, že by sme sa mali vzdať všetkých ambícií. Veľká posadnutosť detailmi však dokáže človeka vyčerpať a paralyzovať. A tí najšťastnejší rozumejú, že občas je lepšie prijať menšiu nedokonalosť, aby si uchovali vnútorný pokoj.
3. Šťastie je nákazlivé
Azda už miliónkrát ste počuli, že ozajstný priateľ stojí pri nás, keď to naozaj potrebujeme. Výskumy to potvrdzujú: prieskum agentúry Gallup World Poll ukázal, že ak máme na pracovisku aspoň jednu osobu, ktorej sa môžeme zdôveriť s problémami, náš pocit spokojnosti v práci významne stúpa.
Ďalšie zaujímavé štúdie psychologičky Shelly Gableovej z University of California dopĺňajú, že spoločné zdieľanie radosti je rovnako dôležité ako vzájomná opora v ťažkostiach. Platí to pre priateľov aj partnerov v intímnych vzťahoch. Ak si partneri pravidelne nevyrozprávajú príjemné zážitky toho druhého, ich vzťah má podľa pozorovaní oveľa kratšiu životnosť. Dôvod je prostý: keď sa podelíte o radosť z úspechu či krásneho momentu, samotná spomienka sa vám vryje do pamäti ešte silnejšie a farbistejšie. Znovu prežijete potešenie a obohatíte ho o reakcie osoby, ktorá vás počúva. Šťastie a radosť sú tak v podstate kolektívne emócie – zdieľaním rastú a prenášajú sa aj na ostatných.
4. Bez zlých emócií nemôžu byť ani tie dobré
Mnohí psychicky odolní a zároveň spokojní ľudia už pochopili, že je úplne prirodzené občas si „uľaviť“. To znamená nepopierať hnev, žiaľ, znepokojenie či zlyhanie, ale vedieť tieto emócie vedome vyjadriť. Emocie totiž fungujú ako citlivý radar, ktorý neustále sníma dianie v nás i okolo nás. Ten, kto sa pred negatívnymi emóciami skrýva, sa vlastne dobrovoľne oberá o dôležité signály o vlastných potrebách či varovných signáloch v interakcii s inými ľuďmi.
Spokojní ľudia preto neskrývajú negatívne emócie ani sa za ne nehanbia. Nie však tak, že by nechali hnev voľne vybuchnúť bez rozmýšľania. Skôr ho používajú ako nástroj, ktorý ich motivuje, aby sa ozvali a dosiahli želanú zmenu. Rovnako vedia, že pocity viny môžu byť impulzom k úprave vlastného správania. V psychológii sa tieto schopnosti popisujú ako „psychologická flexibilita“ – schopnosť prijímať a vyjadrovať široké spektrum emócií, ktoré sú primerané situácii.
Psychológ George Bonanno z Columbia University napríklad zistil, že obyvatelia New Yorku, ktorí po teroristických útokoch z 11. septembra dokázali vyjadriť svoj hnev, no boli schopní ho v správnom čase ovládnuť, sa so situáciou vyrovnávali oveľa lepšie. Zachovali si lepšie psychické aj fyzické zdravie ako tí, ktorí zúrili stále alebo emócie naopak potláčali. Rovnako ako pri športe, aj pri trénovaní emócií platí, že prax prináša ovocie. Skúste si napríklad po nasledujúcej hádke s pubertálnym dieťaťom dať krátku pauzu a vedome sa sústrediť na to, čo práve cítite. Potom zvoľte iné reakcie než tie automatické, na ktoré ste už roky zvyknutí. Postupne si tak vypestujete väčšiu schopnosť zvládať konflikty a emočný diskomfort.
5. Potešenie ruka v ruke so zmyslom
Ľudia, ktorí sa dlhodobo cítia šťastní, dobre vedia, aké dôležité je z času na čas sa jednoducho odmeniť. Horúci kúpeľ pri sviečkach, sladké ničnerobenie pri obľúbenom seriáli alebo spontánna kúpa krásnej, hoci „zbytočnej“ kabelky – to všetko patrí k životu a prináša potešenie. Zároveň je však dôležité rozlišovať, kedy tieto pôžitky posilňujú náš pocit šťastia a kedy by už mohli odkláňať od dlhodobých cieľov. Ak nám záleží na sebarealizácii a raste, občas musíme podstúpiť aj nepríjemné veci, ktoré nás posunú ďalej.
Psychológ Michael Steger skúmal, ako ľudia balansujú medzi túžbou po pôžitkoch a potrebou nájsť v živote zmysel, ktorý presahuje každodenné radosti. Zistil, že mnohí z nás neustále prežívajú vnútorný konflikt: radi by sme jednoducho relaxovali, no rovnako silno cítime potrebu napredovať a zvládať výzvy. Tí, ktorí sa opisovali ako šťastní, vedome pristupovali k obeti krátkodobých pôžitkov, ak im to pomohlo priblížiť sa k tomu, na čom im naozaj záleží.
Neurológ Richard Davidson z University of Wisconsin zas upozorňuje, že ak postupne zdolávame prekážky a dosahujeme malé úspechy na ceste k nejakému cieľu, posilňujeme svoju motiváciu a posúvame si hranice toho, čo dokážeme zvládnuť. Hľadanie „životného poslania“, ktoré presahuje bežnú rutinu, však nie je vždy jednoduché. Niekedy je skvelé premýšľať o tom, čo vás nedávno potešilo, v čom ste dobrí a o čo nechcete prísť. Zamyslieť sa tiež nad tým, čo by ste chceli robiť častejšie, ale nemáte na to priestor, či ako vyzerá váš dokonalý deň. Niekedy sa stane, že narazíte na rozpory medzi tým, čo by ste mali a tým, čo vnútorne skutočne chcete. Ak napríklad ste rodič, neznamená to nutne, že vašou najväčšou radosťou je tráviť celé dni s deťmi. Kľúčom k spokojnosti je uvedomiť si, čo človeka baví, a nebyť na seba príliš prísny. Šťastní ľudia vedia prijať i svoje menej obľúbené stránky a rovnako si nájdu priestor na to, čo ich napĺňa, hoci to nemusí byť okamžite pohodlné a jednoduché.
Skutočná zvedavosť je hnacím motorom
Ľudia, ktorí dlhodobo zažívajú šťastie, sú predovšetkým zvedaví. Vedia, že nemôžu robiť iba to, čo je osvedčené alebo im je milé. Sú ochotní pravidelne prekračovať svoje vlastné hranice, objavovať nepoznané a učiť sa z nových situácií.
Bleskové tipy na šťastie
-
V jednej zo štúdií si účastníci raz týždenne počas piatich minút zapisovali tri veci, ktoré ich v predchádzajúcich dňoch potešili. Po čase sa ukázalo, že ich celkový pocit šťastia vzrástol o 10 %.
-
Iný výskum zistil, že najšťastnejší ľudia trávia približne 25 % času osamote a zvyšných 70 % v rozhovoroch s rodinou alebo priateľmi. Zároveň dvakrát častejšie vedú hlboké, zmysluplné debaty, nie len ľahké, povrchné rozhovory.
-
Rozprávať sa otvorene, do hĺbky a pravidelne o dôležitých témach prináša dlhodobý rast pocitu spokojnosti
Poznámka na záver: Ak sa pri čítaní týchto riadkov necítite ako človek, ktorý by spĺňal všetky uvedené charakteristiky, nezúfajte. Je prirodzené, že naše emócie a nálady sa v priebehu života menia. Dôležité je uvedomiť si, že aj šťastie sa dá rozvíjať a trénovať podobne ako sval. Ak do toho zahrniete otvorenosť voči novým skúsenostiam, vedomú prácu s emóciami a úprimný pohľad na vlastné potreby, pravdepodobnosť, že dosiahnete trvalejšiu spokojnosť, sa výrazne zvýši. Budete síce možno riskovať nepríjemné pocity, ale nakoniec získate niečo oveľa cennejšie – hlboký pocit šťastia a naplnenia, ktorý stojí za to.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
