Dlhé sedenie ničí telo aj myseľ. Ako si konečne uľaviť?
Ak trávite pracovné dni v kancelárii a väčšinu času presedíte, pravdepodobne už veľmi dobre poznáte nielen psychický, ale aj fyzický stres. Napäté svaly, únava, tlak v krížoch, bolesť krčnej chrbtice či pravidelné migrény – to všetko sú signály, že telu dlhodobé statické sedenie jednoducho nevyhovuje.
Pri dlhom sedení sa mnohí vrtíme na stoličke ako had, hľadáme si aspoň trochu pohodlnú polohu a pritom veľmi dobre cítime, že telo nezaujíma ideálne držanie. Chrbtica je „konštrukčným pilierom“ človeka – vďaka nej stojíme vzpriamene a môžeme sa hýbať do všetkých strán. Je elastická, pružná a navrhnutá tak, aby znášala rôzne typy pohybu. Keď však sedíme za počítačom alebo sa rozvalíme na gauči, telo sa ľahko zosunie do krivých polôh, ktoré mu dlhodobo škodia. A keď sa k tomu pridá minimálny pohyb, vzniká ideálna pôda pre množstvo zdravotných ťažkostí.
Človek je stvorený na pohyb, nie na osemhodinové sedenie
Súčasný životný štýl, v ktorom veľkú časť dňa presedíme – v práci, v aute aj doma – je pre naše telo aj psychiku doslova devastujúci. Pružnosť chrbtice sa s vekom prirodzene znižuje, no nedostatok pohybu tento proces výrazne urýchľuje. Chrbtica potrebuje ohýbanie, vzpriamovanie, rotácie aj pravidelné naťahovanie. Bez nich medzistavcové platničky postupne „vysychajú“, telo tuhne a pohyb sa stáva čoraz ťažším.
To isté platí aj pre svaly. Naše svaly sú vytvorené na prácu, nie na nečinnosť. Ak nedostávajú dostatočnú záťaž, slabnú a strácajú svoju funkciu. Najviac trpia svaly v spodnej časti tela – stehná a sedacie svaly. Práve ony predstavujú akýsi základ, na ktorom stojí celá horná časť tela. Keď je tento „podstavec“ slabý, chrbtica sa preťažuje a bolesť je len otázkou času.
Sedením si utláčame orgány a kazíme dýchanie
Keď sa celé hodiny hrbíme nad klávesnicou, vnútorné orgány majú menej priestoru a horšie prekrvenie. Najčastejšie trpí bránica – hlavný dýchací sval. Namiesto hlbokého dychu do brucha dýchame len povrchovo do hrudníka. Tento plytký spôsob dýchania je pre telo ako pobyt v nevetranej miestnosti: trpí nedostatkom kyslíka, napätím aj únavou.
Ak bránica postupne stuhne, naruší sa celý dychový stereotyp. Oslabená bránica je úzko spojená s bolesťou krížov, pretože ich necháva „pracovať za ňu“. Navyše preťažujeme svaly na krku a ramenách, ktoré sa ozvú bolesťou a stuhnutosťou.
Pohyb chýba nielen svalom, ale aj nervovej sústave
Dlhodobé sedenie škodí celému telu, nielen chrbtici. Slabšie prekrvenie, menej kyslíka pre svaly a spomalený metabolizmus spôsobujú hromadenie toxínov. Telo bez pohybu je v napätí, čo sa premieta aj do psychiky. Keď sa nehýbeme, chýbajú nám endorfíny – hormóny, ktoré prirodzene zlepšujú náladu.
Výsledkom môže byť:
-
podráždenosť,
-
únava a horšia koncentrácia,
-
zvýšené riziko depresií,
-
pocit vyhorenia.
Ako si uľaviť: malé kroky prinášajú veľký rozdiel
Telo nezaujíma, že musíme chodiť do práce a platiť účty. Zároveň však málokto môže denne stráviť polovicu dňa jogou a druhú polovicou masážami. Väčšina z nás tiež vie, že pravidelné užívanie tabletiek proti bolesti nerieši príčinu, len dočasne potláča príznaky.
Čo teda pomáha?
-
Striedanie sedenia: Skvelým riešením môže byť kombinácia ergonomickej stoličky a sedenia na fitlopte. Telo tak neupadne do jednej zafixovanej polohy.
-
Pohyb každých 30–60 minút: Krátke prestávky, počas ktorých sa postavíme, natiahneme, urobíme pár krokov alebo si dáme jednoduchý strečing.
-
Aspoň 3 kilometre denne: Rýchla chôdza je najprirodzenejší spôsob, ako rozhýbať chrbticu, okysličiť telo a rozhýbať lymfu.
-
Cvičenia z fyzioterapie či jogy: Pomáhajú uvoľniť skrátené svaly a posilniť tie, ktoré pri sedení ochabujú. Pri pravidelnosti dokážu postupne zmierniť bolesti a upraviť držanie tela.
































