You are using an outdated browser, you may experiece issues. Please upgrade your browser to improve your experience.
  • Žena
  • Články
  • Krása
  • Farbenie vlasov: Viac než len móda – je to spôsob, ako vyjadriť samú seba

Farbenie vlasov: Viac než len móda – je to spôsob, ako vyjadriť samú seba

reklama:
S farbou vlasov to nepreháňajte
S farbou vlasov to nepreháňajte Foto: depositphotos.com

Farbenie vlasov patrí k dospievaniu rovnako ako prvé lásky, sklamania, diskotéky či tajné experimentovanie so zákazaným ovocím dospelosti. Zatiaľ čo tínedžerky v tom vidia najmä zábavu a cestu k vlastnej identite, rodičia častokrát vnímajú tieto zmeny ako stratu kontroly nad vlastným dieťaťom. No pod povrchom tejto bežnej praxe sa skrýva čosi omnoho hlbšie – osobné príbehy, nevypovedané túžby, vnútorné revolty aj potreba uznania.

Pre mnohé ženy je farbenie vlasov prvým krokom k tomu, aby sa cítili sebavedomejšie. Nejde vždy o módne trendy – niekedy je to potreba byť videná, vypočuť sa, zbaviť sa nálepky tej nenápadnej, spoľahlivej, ktorá všetko zvládne, no nik ju nevidí. Zmena farby vlasov je často neverbálnym výkrikom do sveta: „Som tu! Všímajte si ma!“

Zaujímavé je, že nie každá žena začne farbiť vlasy preto, že jej prirodzená farba sa jej nepáči. Niekedy za tým stojí kritika z okolia, nepríjemné poznámky v detstve, alebo nešťastne zvolený účes, ktorý zanechá stopy na sebavedomí. V období puberty, keď sa formuje identita, býva prirodzená „myšacia“ hnedá farba často vnímaná ako nudná či nevýrazná. Mladé dievčatá túžia po pozornosti, chcú byť obdivované, chcú patriť – a farba vlasov sa stáva jedným z nástrojov, ako sa k tomu priblížiť.

Prvé farbenie je tak často spojené s túžbou zapadnúť. Snažíme sa podobať niekomu, koho obdivujeme – často matke, kamarátke alebo herečke. A hoci výber farby nemusí byť vždy šťastný (najmä keď vedie k výsledku, v ktorom sa necítime dobre), v danom momente ide o zásadný krok na ceste k sebe.

S pribúdajúcimi rokmi sa farbenie vlasov mení – od rebélie v mladosti prechádza k symbolu starostlivosti, elegancie, ale aj boja proti času. Mnohé ženy sa rozhodnú zakryť šediny, lebo sa obávajú, že by ich okolie začalo vnímať ako staršie, unavenejšie alebo menej príťažlivé. V spoločnosti, kde sa mladosť neustále glorifikuje, sa šedivé vlasy často stávajú tabu. A práve preto môže byť ich priznávanie odvážnym činom.

Na druhej strane, niektoré ženy sa rozhodnú prestať sa farbiť – nie preto, že by rezignovali, ale preto, že sa naučili prijímať samy seba. Niektoré hovoria, že to bol práve tlak na dokonalosť, ktorý ich unavil. Priznať šediny sa stalo symbolom vnútornej slobody a úprimnosti. Prestávajú sa skrývať za umelý odtieň a namiesto toho svetu ukazujú: „Som taká, aká som.“

Zaujímavým momentom je aj fáza, keď sa žena rozhodne pre výraznú zmenu – napríklad po narodení detí alebo po rozchode. Farbenie vlasov vtedy nie je len o vzhľade, ale najmä o návrate k sebe, o potrebe dať najavo: „Ešte som tu. Neprestala som existovať. Nie som len mama či manželka, som žena, ktorá sa chce cítiť živá.“

Farba vlasov tak nesie tiché posolstvo. Je to spôsob, ako svetu niečo povedať – niekedy vedome, inokedy podvedome. Blond môže pôsobiť jemne či naivne, tmavé tóny zasa seriózne a tajomne, ryšavá evokuje energiu a vášeň. Každá farba, ktorú si vyberieme, niečo vyjadruje. Otázkou je: čo vlastne chceme svojím vzhľadom povedať? A koho tým priťahujeme?

Zamyslieť sa nad tým, prečo sa farbíme, môže byť zaujímavým sebareflexným cvičením. Nie preto, aby sme prestali, ale aby sme si uvedomili dôvody. Robíme to pre seba alebo pre druhých? Chceme niečo skryť, alebo naopak – niečo zdôrazniť?

Vlasy sú totiž viac než len „koruna krásy“. Nie sú to len pramene, ktoré upravujeme podľa trendov. Nesú v sebe emócie, skúsenosti, fázy života. Ich kvalita sa mení spolu s našimi hormónmi, náladami aj tým, čo práve prežívame. A keď sa na ne pozrieme ako na súčasť svojho tela – nie ako na vec, ktorú treba neustále upravovať – môžeme k nim získať úplne nový vzťah.

Možno raz príde chvíľa, keď si žena uvedomí, že farbu už nepotrebuje. Že sa cíti dobre aj so šedinami, lebo ich vníma ako odraz múdrosti, nie únavy. Alebo naopak – možno zistí, že ešte stále túži po záblesku farby, po živote v odraze slnečných lúčov na ryšavých prameňoch. Oboje je v poriadku. Pretože vlasy nie sú len doplnok, vlasy sú hlas. A každý hlas má právo byť počutý.

reklama:

Najčítanejšie za 24 hodín

Odporúčané

Autor Dátum 13. júla 2025

Som milovníkom dobrých rád a nápadov. Svojimi článkami už roky prispievam redakcii a pomáham ľuďom uľahčiť si každodenný život.

Zena.sita.sk
Copyright © DG PRO s.r.o. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.