Fermentované potraviny – tajomstvo zdravia, vitality a dobrej nálady
Každá kultúra na svete má svoje tradičné jedlá, ktoré vznikajú procesom kvasenia – od kyslej kapusty v Európe, cez kefír z Kaukazu, až po exotické kimchi či miso v Ázii. Fermentované potraviny sú dnes predmetom mnohých vedeckých výskumov, ktoré potvrdzujú to, čo ľudia vedeli už celé generácie: pravidelná konzumácia týchto „živých“ jedál podporuje trávenie, imunitu, pomáha pri chudnutí a dokonca zlepšuje náladu. V čom teda spočíva ich skutočná sila?
Umenie fermentácie v Ázii
V krajinách ako Japonsko či Južná Kórea je fermentácia úplne prirodzenou súčasťou každodenného jedálnička. Miestni si k takmer každému jedlu doprajú niečo, čo prešlo procesom kvasenia – môže to byť kimchi, miso, natto, tempeh, mirin alebo shoyu (sójová omáčka). Obyvatelia týchto krajín veria, že vďaka týmto jedlám si udržujú nielen vitalitu, ale aj dlhý život. A niet sa čomu čudovať – výskumy ukazujú, že práve pravidelný prísun fermentovaných potravín podporuje zdravý črevný mikrobióm, ktorý je základom celkového zdravia.
Inšpirovať sa Ázijčanmi pritom môžeme aj my. Fermentácia nie je žiadna novinka ani v našich končinách – veď kyslá kapusta, kyslé uhorky, jogurty či kefír patria k tradičným potravinám, ktoré poznali už naši starí rodičia. Dnes k nim pribúda aj obľúbená kombucha, osviežujúci nápoj plný prospešných baktérií. Takmer každá „živá“ surovina sa dá doma zakvasiť – od kapusty a mrkvy až po cibuľu či reďkovku.
Ako funguje fermentácia
Kedysi sa fermentácia používala predovšetkým ako spôsob, ako uchovať potraviny jedlé bez chladenia či konzervantov. Dnes však vieme, že ide o oveľa viac – kvasenie totiž zlepšuje výživovú hodnotu jedál a podporuje zdravie nášho organizmu.
Počas fermentácie vznikajú organické kyseliny, najmä kyselina mliečna, ktoré vznikajú činnosťou prirodzene prítomných baktérií. Tieto „dobré baktérie“ premieňajú cukry a polysacharidy v potravine na kyseliny, čím vytvárajú prostredie, v ktorom sa nemôžu množiť škodlivé baktérie ani plesne. Takto sa potravina prirodzene zakonzervuje – bez potreby chémie.
Fermentáciu môžeme rozdeliť na spontánnu, keď baktérie pochádzajú priamo z povrchu suroviny (napr. pri kapuste alebo kimchi), a na riadenú, pri ktorej sa pridávajú tzv. štartovacie kultúry – ako je to pri kefíre, kombuche či sójovej omáčke.
Podľa odborníka na výživu Ondřeja Kleina fermentácia nielen predlžuje trvanlivosť jedál, ale aj „zlepšuje vstrebávanie živín, zvyšuje biologickú dostupnosť vitamínov a minerálov a dokonca môže prispieť k zvýšeniu ich pôvodného obsahu“.
Fermentáciou sa znižuje aj množstvo tzv. antinutričných látok, ktoré niektoré potraviny prirodzene obsahujú a ktoré bránia vstrebávaniu živín. Vďaka tomu telo dokáže z potravín vyťažiť maximum prospešných látok.
Probiotiká, prebiotiká a náš mikrobióm
Hlavnou devízou fermentovaných jedál je obsah probiotík – teda živých mikroorganizmov, ktoré priaznivo pôsobia na črevnú mikroflóru. Medzi najznámejšie patria laktobacily, bifidobaktérie a niektoré druhy streptokokov.
Okrem nich obsahujú aj prebiotiká, teda nestráviteľné zložky potravy, ktoré slúžia ako potrava pre tieto „dobré baktérie“. Spolu vytvárajú v črevách prostredie, ktoré pomáha udržiavať zdravú rovnováhu mikrobiómu – pestrého spoločenstva baktérií, kvasiniek, húb a vírusov, ktoré obývajú najmä hrubé črevo.
„Mikrobióm si môžeme predstaviť ako takú malú zoologickú záhradu v našom tele,“ vysvetľuje s úsmevom výživový špecialista Klein. „Žijeme s ním v symbióze – keď mu doprajeme kvalitnú potravu, odvďačí sa nám lepším trávením, silnejšou imunitou a dokonca aj lepšou náladou.“
Ak je však rovnováha v črevách narušená, môžu sa začať množiť škodlivé baktérie, čo vedie k tráviacim ťažkostiam, zápalom či zhoršenej imunite. Preto sa oplatí zaradiť fermentované potraviny do jedálnička každý deň – ideálne ako malú prílohu alebo zdravý snack.
Recept: Kefírové lievance pre zdravé ráno
Fermentované jedlá nemusia byť len kyslá kapusta alebo nápoj z kombuchy. Skvele chutia aj sladké jedlá pripravené z kefíru, ktorý je sám o sebe bohatým zdrojom probiotík. Skúste tieto jednoduché a výživné kefírové lievance – ideálne na raňajky alebo ľahkú desiatu.
Ingrediencie:
-
160 g kefírového mlieka
-
1 vajce
-
20 g jemných ovsených vločiek
-
60 g hladkej špaldovej múky
-
ovocie podľa chuti
-
kokosové plátky
-
orechové maslo
-
med na dochutenie
Postup:
V miske zmiešame kefír, vajce, múku a vločky, aby vzniklo hladké cesto. Na panvici s nepriľnavým povrchom pečieme malé lievance dozlatista z oboch strán.
Podávame ich s čerstvým ovocím, kokosom, orechovým maslom a kvapkou medu. Výsledok je nielen chutný, ale aj prospešný pre trávenie a imunitu.
Fermentované potraviny sú darom z minulosti, ktorý má v dnešnej dobe možno ešte väčší význam než kedysi. Pomáhajú telu fungovať prirodzene, podporujú zdravie čriev a v konečnom dôsledku aj našu psychickú pohodu. Ak hľadáte jednoduchý spôsob, ako sa cítiť lepšie – začnite práve tu.
































