Žena
Články
Magazín
Hádky vo vzťahu o peniaze či o to, kto pôjde vyniesť smeti? V pozadí sa môže skrývať hlbší dôvod

Hádky vo vzťahu o peniaze či o to, kto pôjde vyniesť smeti? V pozadí sa môže skrývať hlbší dôvod

reklama:

Občas sa vo vzťahu odohrávajú konflikty, ktoré na prvý pohľad vyzerajú banálne či dokonca nezmyselné. Partneri sa hádajú o peniaze, výchovu detí alebo o to, kto má ísť vyniesť kôš. Tieto dôvody sa však často ukážu ako zástupné problémy, ktoré maskujú skutočné vnútorné napätie či nevyriešené emočné témy. Namiesto toho, aby sa riešila podstata konfliktu, riešia sa jeho vonkajšie prejavy. To je dôvod, prečo sa hádky dokážu tak rýchlo vyostriť a môžu medzi partnermi prebiehať opakovane, bez ohľadu na to, ako zdanlivo malé sú pôvodné spúšťače.

V nasledujúcich riadkoch sa dozviete, že každý z nás si do vzťahu prináša nevyriešené časti svojej osobnosti. O tom, ako to funguje na nevedomej úrovni, o tzv. koncepte kolúzie, a prečo sa v pároch môže objavovať narcistické nastavenie. Pomôže nám to lepšie pochopiť nielen seba a partnera, ale aj vyhliadky, ako môžu partneri spolu dozrieť, alebo – naopak – kvôli týmto spoločným témam vzťah ukončiť.

Keď hádky nekončia: Nevypovedané dôvody a nevedomý výber partnera

Aj keď si to mnohokrát neuvedomujeme, ľudia na seba vzájomne pôsobia hlavne cez nevedomie. Keď sa s niekým dlhodobo a úzko zbližujeme, nevedome nás k sebe priťahuje nejaká spoločná téma. Na úrovni vedomia si povieme, že máme podobné koníčky alebo sa nám ten druhý páči pre určité vlastnosti. Na hlbšej rovine si však vyberáme niekoho, s kým máme podobný „problém“ či citlivé miesto, ktoré si chceme cez vzťah podvedome vyriešiť.

Takéto hlboké témy môžu byť rôznorodé – od potreby uznania, podpory či lásky až po obranu proti vlastným strachom. Obaja partneri dúfajú, že spoločne uspokoja tie časti seba, ktoré sa im dovtedy nepodarilo naplniť. Alebo veria, že vďaka tomu druhému konečne zvládnu boj s nejakou svojim obavami. Samozrejme, deje sa to hlavne na nevedomej úrovni, takže partneri si to úplne priamo neuvedomujú. Môže sa zdať, že hádka je napríklad o domácom rozpočte, no v skutočnosti sa dotýka vnútorného pocitu vlastnej hodnoty a strachu, že „nie som dosť dobrý“ alebo „nikdy nebudem mať kontrolu nad svojím životom.“

Koncept kolúzie: Spoločná téma, ktorá vzťah zblíži – alebo zničí

V psychológii sa tento spoločný problém, ktorý obaja partneri vo vzťahu riešia, nazýva koncept kolúzie. V stručnosti hovorí o tom, že dvaja ľudia tvoria pár preto, aby pracovali (často nechtiac) na určitej zdieľanej vnútornej téme. Či už je to potreba cítiť sa milovaný, strach z odmietnutia, ťažkosti s dôverou či práve narcistické nastavenie.

Takáto kolúzia môže mať na vzťah dvojaký dopad:

Zničujúci vplyv: Keď sa obaja parteri príliš upnú na boj so spoločným problémom a nedokážu nájsť cestu k zmiereniu, nevedomé konflikty ich postupne vyčerpajú. Takéto vzťahy sa často končia bolestivým rozchodom, keďže partneri bojujú o uznanie či moc a opakovane sa zraňujú.
Dozretie a posilnenie páru: Ak sa pár o téme dozvie, či už samovoľne alebo s pomocou terapeuta, a dokáže sa na ňu pozrieť kriticky, môžu spoločne emocionálne dozrieť. Naučia sa rešpektovať vlastnú inakosť aj slabé miesta toho druhého a postaviť sa výzvam s väčšou odvahou.

Existuje viacero druhov týchto nevedomých dohôd. V tomto článku sa budeme podrobnejšie venovať narcistickej kolúzii, v ktorej sa vo vzťahu dostáva do popredia téma sebahodnoty, obdivu a pripútanosti k obrazu dokonalosti.

Narcistická kolúzia: Zdanlivý „vinník“ a jeho „obetný baránok“

Keď je vo vzťahu dominantnou témou narcizmus, obaja partneri si riešia tú istú dilemu: „Akú časť seba môžem vo vzťahu úplne odovzdať, a čo si musím chrániť, aby som zostal sám sebou?“ Znie to možno abstraktne, ale v praxi to znamená, že obaja zápasia s otázkami typu:

Do akej miery musíme byť rovnakí, aby sme boli vo vzťahu šťastní?
Koľko inakosti vôbec dokáže vzťah uniesť?
Môžem žiť svoj život podľa seba, bez toho, aby som zradil alebo ohrozil partnera?

V narcistickej kolúzii nebýva vina len na jednom partnerovi, hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že ten „dominantný“ je zlý a submisívny partner je ten „dobrý“. V skutočnosti sa obaja nachádzajú v tom istom probléme. Keby si ich vnútorné obavy a túžby vzájomne nepasovali, nikdy by sa ako pár nestretli alebo by spolu nezostali.

Ako to vyzerá v praxi

Dominantný partner si často zakladá na tom, že chce „kvalitný vzťah“. Lenže pojem „kvalitný“ v jeho podaní znamená, že partner by mal spĺňať určité predstavy a taktiež zvyšovať jeho spoločenskú alebo osobnú hodnotu. Partner je preňho niečo ako doplnok, ktorý mu umožňuje cítiť sa lepšie a dôležitejšie. Napríklad si vyberá partnera, o ktorom verí, že ho „posunie vyššie“ a doplní jeho predstavu o dokonalom živote. Dominantný partner oceňuje druhého nie pre jeho vnútorné kvality, ale skôr pre jeho „funkciu“ – čo preňho môže urobiť a ako môže naplniť jeho predstavu o dokonalosti.
Submisívny partner zase hrá rolu toho, kto sa obetuje a prispôsobí. Má často pocit, že ak by sa prejavil autenticky, pokazí tak harmóniu vzťahu alebo sklamal by toho druhého. Verí, že má byť poslušný a že vlastné túžby či odlišné názory sú zlé. Niekedy sa tak správa aj voči deťom: „To nemôžeš robiť, lebo nahneváš tatinka,“ prípadne: „Maminka nebude šťastná, ak jej protirečíš.“ V skutočnosti tým však len potvrdzuje svoje vlastné strachy a neistoty a ešte viac upevňuje dominanciu partnera.

Dôležité je, že sa role môžu preklopiť: submisívny partner časom môže nadobudnúť prevahu (napríklad začne viac zarábať alebo sa inak posilní jeho sebadôvera), a dovtedajší „dominátor“ sa stane naopak tým podriadenejším. Nič to však nemení na tom, že jadro témy – narcistické nastavenie – zostáva.

Pygmalion a príklady z reálneho života

Za príklad narcisického vzťahu sa považuje aj klasický príbeh Pygmalion, kde profesor Henry Higgins vylepšuje a učí mladú kvetinárku Lízu Doolittleovú. Chce z nej urobiť dámu podľa svojich kritérií, aby sa mohol popýšiť svojimi schopnosťami. V istom bode však Líza dozreje natoľko, že sa nechce nechať ďalej ovládať, a preto celá ich „dohoda“ stráca zmysel. Rovnakú paralelu môžeme vidieť v prípadoch, keď si starší muži berú oveľa mladšie ženy, ktoré sú pre nich istým „šperkom“. Oni im zase na oplátku pomáhajú dostať sa k vyššiemu statusu či spoločenskému postaveniu. Obaja vlastne napĺňajú narcistickú potrebu, ktorá sa týka pocitu výnimočnosti.

Ženy však často majú väčšiu šancu z narcistického vzťahu dozrieť a vystúpiť, napríklad vďaka materstvu. Pri narodení detí sa menia priority, pričom dieťa sa stáva skutočnou potrebou a centrum ich pozornosti sa presunie z vlastných očakávaní na starostlivosť o potomka. Naopak, pre narcisticky orientovaného muža sa dieťa môže stať konkurenciou: „Manželka sa venuje iba dieťaťu a nie mne,“ býva častým sťažovaním sa takýchto partnerov. Oni nedokážu zvládať tzv. triádu, čiže vzťah, v ktorom sa láska a pozornosť delia medzi viacerých členov rodiny. Hoci je to pre väčšinu ľudí prirodzené, pre narcistický pohľad to môže znamenať ohrozenie vlastnej dôležitosti.

Narcistickí rodičia: Keď dieťa plní funkciu „dokonalosti“

Narcistických rodičov môžeme vidieť napríklad na tréningoch malých hokejistov či iných športov. Ide o časovo a finančne náročné aktivity, kde sa často prejaví, že otec či matka vlastne očakávajú, že ich dieťa bude víťaz, a tak naplní ich vlastný sen o úspechu či bezchybnosti. Pokiaľ sa dieťaťu nedarí, berú to ako osobnú prehru – presne, ako keby zlyhali sami. Preto môžu kričať na svoje deti, ponižovať ich, vyčítať im, že nie sú dosť dobré. Otcovia s narcistickými sklonmi bývajú náchylní „voziť sa“ po deťoch verbálne a dávať im pocit, že sklamali nielen seba, ale aj rodinu.

Narcistické matky mávajú zas tendenciu úzkostlivo strážiť každý krok dieťaťa, aby tak predchádzali akejkoľvek chybe či neúspechu, ktorý by ich samy vnímali ako ohrozenie. Keď dieťa vyrastá, môže sa stať, že bude mať obrovský problém s vlastnou autonómiou. Nevie sa zbaviť pocitu, že vo všetkom musí byť perfektné, aby „nesklamalo“ rodiča.

Keď dokonalosť neexistuje: Hanba a strach zlyhania

Charakteristickým znakom ľudí s narcistickou štruktúrou je presvedčenie, že “iba dokonalý človek si zaslúži šťastie“. Čokoľvek menšie, ako ideálna bezchybnosť, je dôvodom na hanbu. Títo ľudia dokážu spraviť čokoľvek, aby chybu nemuseli priznať. Pre ostatných to môže vyzerať, akoby boli zahľadení do seba a namyslení. V skutočnosti je však za tým hlboká neistota a obrovský strach z toho, že sa ukáže ich nedokonalosť a budú odmietnutí. Odborníci tvrdia, že narcizmus je až nadväzne prepojený so silným pocitom hanby – „ak nie som najlepší, nestojím za nič“.

Pocit grandiozity je teda obranný mechanizmus, ako sa vyhnúť vnímaniu vlastných zlyhaní. Nemusia to však vždy sprevádzať teatrálne gestá. Existujú aj tzv. „utrpení narcisti“, ktorí napríklad často chorľavejú, či sa neustále sťažujú, ako im nik nerozumie a ako je ich život ťažký. Týmto spôsobom si pýtajú pozornosť a uznanie („pozrite sa, ako veľmi trpím“), pretože v hĺbke duše ich trápi pocit, že nie sú dosť dobrí.

Takýto človek potom potrebuje, aby mu najbližší neprestajne poskytovali uznanie a potvrdzovali jeho hodnotu. Ak to nerobia – a nemôžu to predsa robiť stále – upadá do frustrácie alebo sa cíti zradený. Môže mať tendenciu ponižovať iných, kritizovať a urážať, a to zdanlivo bez príčiny, len aby sám seba presvedčil, že „aj nedokonalosť (v iných) je prijateľná“. Ide o nezrelú formu testu, v ktorom sleduje, či ostanete pokojní aj pri jeho emočných výbuchoch. Ak ho odmietnete alebo naňho zaútočíte, utvrdí sa v presvedčení, že neexistuje cesta k uznaniu bez dokonalej fasády. Ak reagujete s nadhľadom, môže to – paradoxne – viesť k jeho väčšiemu pocitu bezpečia a k možnému uvedomeniu, že aj s chybami sa dá žiť.

Spoločné témy vo vzťahu: Prečo niektoré páry pretrvávajú a iné sa rozpadnú?

V každom vzťahu môžu existovať nevedomé dohody o tom, ako sa budú partneri podopierať či konfrontovať vo svojich vnútorných témach. Zdieľanie spoločného „osudového“ problému napĺňa vzťah dynamikou, vďaka ktorej si dvojica vzájomne „nahráva“. Buď si pomáhajú uspokojiť potreby, alebo si dovolia preniesť frustráciu a agresiu na druhého, pričom obaja cítia, že je to akosi „v poriadku“, lebo v tom zdieľajú spoločnú hru.

Ak im takýto vzorec vyhovuje, môžu vedľa seba zostávať dlhodobo, hoci zvonka pôsobia ako neustále sa hádajúci a nespokojní. V ich vzťahu to však paradoxne „zapadá“ do seba.
Kríza nastáva, keď sa tieto nevedomé témy začnú rozchádzať. Napríklad jeden z partnerov prejde osobnostným rastom (môže to byť vplyv terapie, narodenie dieťaťa, strata zamestnania či akákoľvek životná skúsenosť) a už ďalej nechce „hrať“ pôvodnú úlohu. Vtedy sa vzťah dostáva do bodu, keď zdanlivo stráca zmysel. Partneri si uvedomia, že ich spoločné ťaživé väzby prestali fungovať a často sa cítia, akoby spolu nemali už nič spoločné. Buď nájdu novú rovinu, na ktorej môžu existovať, alebo sa rozídu.

Zhrnutie: Hádky o peniaze či smeti ako prejav hlbokých potrieb

Ak sa v partnerskom živote neustále opakujú hádky o rôznych malichernostiach – peniazoch, domácich prácach, výchove detí či rozdelení bežných povinností – môže to znamenať, že v jadre stojí nejaká spoločná a hlbšia téma. Narcistická kolúzia je jednou z nich. Prejavuje sa potrebou byť dokonalý, neustále prijímaný a obdivovaný. Vzťahy, ktoré týmto nastavením trpia, sú často veľmi emotívne, plné hnevu a súťaženia, no zároveň v nich môžeme vidieť aj silnú vzájomnú závislosť na potvrdzovaní a obrane pred pocitom nedostatočnosti.

Aj keď to tak navonok nevyzerá, východiskom môže byť otvorená komunikácia alebo vyhľadanie pomoci – napríklad párovej terapie. Je užitočné rozpoznať, že niekde hlboko vo vzťahu pôsobí strach, hanba či potreba uznania. Uvedomenie si toho môže byť prvým krokom k zmene.

Nie každý vzťah je, samozrejme, odsúdený na zánik. Ak partneri pochopia, že ich hádky o peniaze či smeti sú len vonkajším prejavom vnútorných obáv a neistôt, môžu sa rozhodnúť pracovať na tom spoločne. Je to cesta náročná, vyžaduje si odhodlanie, ochotu priznať vlastné chyby a veľa vzájomnej empatie. No môže viesť k vzájomnému dozretiu, väčšej úcte a trvácnemu vzťahu, v ktorom si obaja doprajú nielen uznanie, ale aj zdravý priestor pre vlastné ja.

reklama:

Zdieľať