Žena
Články
Magazín
Katta: Varhany sú mojou vášňou. Hrám bosá, celým telom a niekedy aj nohami

Katta: Varhany sú mojou vášňou. Hrám bosá, celým telom a niekedy aj nohami

reklama:

Varhany - nástroj 21. storočia Foto: depositphotos.com

Na prvý pohľad pôsobí nežne, no keď si sadne k varhanom, zmení sa na živel, ktorý s nástrojom doslova splýva. Česká varhaníčka, skladateľka a speváčka Kateřina Chroboková, známa pod umeleckým menom Katta, dokazuje, že varhany nepatria len do kostola. Svojou energiou, experimentálnym prístupom a odvahou búra hranice medzi žánrami a vdychuje tomuto starobylému nástroju nový život – moderný, odvážny a úplne svojský.

Hrá bosa, pretože cíti hudbu celým telom

„Hrať v topánkach je pre mňa ako hrať v rukaviciach,“ hovorí Katta so smiechom. „Potrebujem cítiť kontakt s pedálnicou, s každou klávesou pod nohami.“
Zatiaľ čo väčšina varhaníkov má špeciálne vyšívané topánky s tenkou podrážkou, ona si vystačí s bosými nohami. Je to pre ňu prirodzené, pretože vďaka tomu má lepší cit pre hudbu. Mnohí ľudia ani netušia, že sa na varhanoch hrá aj nohami. Katta nimi nešľape len pedále ako pri harmonium, ale skutočne hrá – basové linky aj celé melódie.

Jej hra je zážitkom pre oči aj uši. Niekedy sa pri hre nakláňa, naťahuje, zdvíha nohy vysoko do vzduchu a vytvára tak až akrobatický pohyb. „Áno, občas je to doslova gymnastika,“ smeje sa. Keď má ruky plné kláves, používa nohy aj na ovládanie registrov – ťáhiel, ktoré menia zvuk varhanov. „Bežne to robia asistenti, ale ja hrám spamäti a nechcem byť na nikoho odkázaná,“ vysvetľuje.

Intímne spojenie s nástrojom

Pre Kattu je hranie nielen umeleckým, ale aj hlboko osobným aktom. „Keď hrám, cítim sa, akoby som sa dostala do iného sveta. Som len ja a varhany, jedno telo, jeden dych,“ hovorí zamyslene. Často preto cvičí alebo nahráva sama, bez prítomnosti kohokoľvek iného.

Hudbu vníma ako duchovný zážitok, nie len ako výkon. Aj preto ju fascinuje prostredie kostolov – no zároveň sa nebojí vyjsť z ich múrov a ukázať varhany svetu.

Od Bacha k vlastnej hudbe

Cestu k vlastnej tvorbe si však hľadala dlho. Rovnako ako mnohí klasickí hudobníci, aj ona začínala s dielami veľkých majstrov. „Bach bol pre mňa absolútne božstvo,“ spomína. „Pamätám si, ako som v kaplnke v Holandsku hrala jeho chorál a tiekli mi slzy. Bola to čistá pokora a vďačnosť, že môžem hrať niečo tak dokonalé.“

Neskôr však cítila potrebu tvoriť. Roky štúdia a akademického prístupu ju paradoxne brzdili. „Škola ma naučila disciplíne, ale aj tomu, ako sa príliš kontrolovať. Keď mi povedali: ‚Zaimprovizujte vo štýle Bacha‘, mala som pocit, že to nie som ja. Nebolo to autentické,“ priznáva.
Trvalo jej roky, kým sa odvážila skladať vlastnú hudbu – ale keď to prišlo, bolo to ako explózia slobody. „Zrazu hrám seba, nielen iných,“ hovorí.

Varhany ako nástroj 21. storočia

Katta odmieta predstavu, že varhany patria len do kostola. Už počas štúdia na JAMU v Brne písala prácu o „varhanoch v novom kontexte“. „Chcela som ich ukázať ľuďom, ktorí by inak nikdy neprišli na varhanný koncert. Varhany sú moderný nástroj, len ich musíme počuť inak,“ vysvetľuje.

Jej koncerty sú preto zážitkom – svetlo, priestor, zvuk, emócia. Hrá nielen v kostoloch, ale aj v jaskyniach, moderných divadlách či na festivaloch, kde by varhany nikto nečakal. „Baví ma kontrast. Keď varhany hrajú vrstvy zvukov, ktoré pripomínajú elektroniku, a pritom sú to píšťaly zo 17. storočia,“ dodáva s iskrou v očiach.

Vox Organi – hlas varhan a duše

Jej najnovšie autorské album Vox Organi (Hlas varhan) získal prestížne ocenenie Classic Prague Awards. Spája v ňom experimentálne meditácie s duchovnými textami z 9. storočia v latinčine a staroslovienčine. „Milujem kontrast medzi moderným zvukom a starou spiritualitou,“ hovorí.
Inšpiráciu našla aj počas pobytu v premonštrátskom kláštore v Belgicku, kde počúvala mníchov spievať gregoriánsky chorál. „Tá čistota a jednoduchosť ma úplne prenikli. Zrazu som cítila, že chcem vytvoriť niečo, čo spája staré a nové, pozemské a duchovné.“

Hrať na cudzích varhanoch je ako spoznávať človeka

Každé varhany sú iné – majú svoju dušu, temperament, náladu. „Keď prídem k novému nástroju, potrebujem s ním stráviť hodiny. Je to ako spoznávať človeka – niekedy si sadneme hneď, inokedy to trvá,“ vysvetľuje Katta.

Niektoré koncerty si vyžadujú až asketickú prípravu. V Mexiku v bazilike Guadalupe mohla skúšať len v noci, keď chrám zíval prázdnotou. „Prichádzala som o siedmej večer a odchádzala ráno, keď prichádzala upratovačka. Bol to zážitok, ktorý si budem pamätať celý život,“ hovorí.

Hudba ako vášeň aj skúška trpezlivosti

Keď sa jej narodila dcéra Anna Mária, chvíľu mala pocit, že sa svet zastavil. „V pôrodnici som mala úzkosť, že všetko končí,“ spomína. „Ale potom som si uvedomila, že práve teraz musím byť silná – nielen ako matka, ale aj ako hudobníčka.“
Pomohla jej sestrička z pôrodnice, ktorá sa neskôr stala jej blízkou priateľkou a rok jej pomáhala s opaterou o dieťa. „Bez nej by som nezvládla turné, ktoré som mala dohodnuté pár mesiacov po pôrode.“

Katta priznáva, že balansovať medzi materstvom a umeleckým životom je náročné. „Ale moje dieťa potrebuje mať šťastnú mamu. A ja som šťastná, keď tvorím,“ hovorí s pokojom.

Koncert v jaskyni – keď hudba dýcha so skalou

Jedným z jej najväčších zážitkov bol koncert v Punkevnej jaskyni v Moravskom krase. Hrať tam varhany bolo podľa nej ako dotýkať sa prírody samotnej. „Zvuk sa odrážal od skál, vibroval vo vzduchu a cítila som, že nástroj doslova dýcha so mnou,“ opisuje. Projekt nazvala rovnako ako svoj album – Vox Organi – a chce v ňom pokračovať každý rok na nových magických miestach po celom svete.

Láska, ktorú treba chrániť

Najsilnejší moment vo svojom živote spája s dcérou. „Keď mala asi dva a pol roka, spievala som jej pieseň Lásko, bože, lásko a ona mi povedala: ‚Láska sa musí chrániť.‘ Bolo to také čisté, až ma to dojalo. Od dieťaťa počuť vetu, ktorá v sebe nesie múdrosť celého sveta, bolo niečo neuveriteľné.“

Ženská sila v hudbe

Hoci svet varhan bol tradične mužskou doménou, Katta v ňom stojí s noblesou, pôvabom a silou. Na koncerty prichádza v dlhých šatách a s rozpustenými vlasmi, ktoré pri hraní lietajú okolo nej. „Nikdy som o tom nepremýšľala, ale asi je v tom prirodzená ženskosť,“ hovorí skromne.

Ticho ako liek

Hudba je jej život, no v súkromí vyhľadáva ticho. „Keď som na masáži a pustia relaxačnú hudbu, trpím,“ smeje sa. „Môj mozog ju okamžite začne analyzovať. Potrebujem ticho, aby som si oddýchla.“

Jej manžel Marek Vrabec, zakladateľ festivalu Prague Sounds (pôvodne Struny podzimu), je jej najväčším kritikom i fanúšikom. „Rozumieme si, pretože obaja žijeme hudbou. Vymieňame si nápady, inšpirujeme sa. Je veľmi systematický, zatiaľ čo ja som skôr víchor. Spolu sme dokonalý kontrast,“ hovorí s úsmevom.

Kto je Katta

vlastným menom Kateřina Chroboková, narodená v Havířove
varhaníčka, skladateľka a speváčka
absolventka JAMU v Brne, študovala tiež v Holandsku, Belgicku a Švajčiarsku
vydala tri autorské albumy, najnovší Vox Organi pod berlínskym labelom Emika Records
koncertuje po celom svete – od katedrál až po festivaly v jaskyniach
pochádza z umeleckej rodiny (jej teta je herečka Pavla Tomicová)
žije v Prahe s manželom Marekom Vrabcom a dcérou Annou Máriou