Z celosvetového hľadiska odborníci už dlho sledujú rôzne faktory, ktoré vedú k úmrtiu. Najnovšie analýzy ukazujú, že tri kľúčové zdravotné okruhy – kardiovaskulárny, cievny a respiračný systém – zohrávajú najvýznamnejšiu úlohu v štatistikách úmrtí. V niektorých regiónoch sa pritom pridávajú aj iné, špecifické faktory, ktoré odrážajú lokálne podmienky, kultúru, životný štýl či prístup k zdravotnej starostlivosti.
Desať najbežnejších príčin úmrtí
Podľa globálnych údajov predstavovalo desať najrozšírenejších príčin úmrtí až 55 % zo všetkých 55,4 milióna skonov v roku 2019. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) tieto príčiny rozdeľuje do troch základných kategórií:
- Prenosné ochorenia
Sem patria infekcie, parazitárne ochorenia, ale aj zdravotné komplikácie súvisiace s tehotenstvom, pôrodom či nepriaznivými životnými podmienkami. - Neprenosné ochorenia
Nazývajú sa aj chronické a tvoria približne sedem z desiatich najčastejších dôvodov, prečo ľudia na celom svete umierajú. Patria sem rôzne srdcovo-cievne choroby, rakovina či iné dlhodobé zdravotné problémy. - Úrazy
K nim sa zaraďujú dopravné nehody, pády a podobné zranenia, ktoré môžu viesť k fatálnym následkom.
Výrazný pokles úmrtnosti novorodencov
Zaujímavým faktom je, že na piatej priečke v globálnom rebríčku úmrtí sa nachádza úmrtnosť dojčiat (kojencov). Hoci je to stále alarmujúce, v posledných dvoch desaťročiach sa podarilo dosiahnuť jeden z najväčších poklesov. V roku 2000 zomrelo na celom svete 3,2 milióna detí vo veku do jedného roka, zatiaľ čo v roku 2019 sa toto číslo znížilo o 1,2 milióna. Tento trend poukazuje na pozitívny vplyv zdravotníckych programov, zlepšené povedomie o hygiene a lepší prístup k vakcinácii či základnej starostlivosti o bábätká.
HIV a AIDS už nie sú v prvej desiatke
Ďalším dôležitým úspechom je pokles úmrtí spôsobených HIV alebo AIDS. Kedysi patrili do prvej desiatky hlavných príčin úmrtí, avšak v priebehu dvoch dekád klesli o 51 %. Tento úspech sa pripisuje skvalitneniu diagnostiky, dostupnejšej antiretrovirálnej liečbe i rozsiahlejším osvietenským kampaniam, ktoré zvýšili informovanosť o ochrane a prevencii.
Novodobý strašiak: diabetes
Podľa štatistík sa do elitnej desiatky najčastejších „zabijakov” nedávno prepracovala cukrovka a s ňou súvisiace komplikácie. Od roku 2000 sa počet úmrtí na cukrovku zvýšil až o 70 %. Ochorenie tak predstavuje jednu z rýchlo narastajúcich globálnych hrozieb, pričom prudší nárast úmrtí, až o 80 %, bol zaznamenaný u mužskej populácie. Odborníci upozorňujú, že za rozvojom cukrovky môže stáť nevhodný životný štýl, strava bohatá na spracované potraviny s vysokým obsahom cukru a nedostatok pohybu.
Dopad pandémie Covid-19
Koncom roka 2019 bol v čínskom meste Wu-chan identifikovaný dovtedy neznámy koronavírus, ktorý zapríčinil ochorenie Covid-19. Do marca 2023 sa rozšíril do 201 krajín, pričom celkovo bolo zaznamenaných približne 676,57 milióna prípadov a 6,88 milióna úmrtí pripisovaných tomuto vírusu. Hoci Covid-19 v priebehu niekoľkých rokov výrazne ovplyvnil štatistiky úmrtnosti, jeho výsledný dlhodobý dopad na rebríček hlavných príčin úmrtí ešte stále odborníci vyhodnocujú v širšom kontexte.
Alzheimerove ochorenie ohrozuje najmä ženy
Na siedmom mieste v rebríčku stojí Alzheimerova choroba a ďalšie formy demencie. Pozoruhodné je, že až 65 % obetí týchto diagnóz predstavujú ženy, čo môže súvisieť so všeobecne dlhšou strednou dĺžkou života žien i s rozdielmi v genetike či hormónoch. Tieto ochorenia si vyžadujú vysokú mieru starostlivosti a ich dopad na kvalitu života pacientov je často veľmi výrazný.
Infekcie dýchacích ciest
Infekcie dolných dýchacích ciest figurujú na štvrtom mieste medzi najčastejšími príčinami úmrtí, hoci aj tu odborníci pozorujú klesajúci trend. V roku 2000 si tieto ochorenia vyžiadali vyše 3 milióny obetí, zatiaľ čo v roku 2019 to bolo „len“ 2,6 milióna. Vplyv na tento pokles môže mať modernejšia liečba antibiotikami, účinnejšia prevencia formou očkovania a lepšie povedomie o ochrane dýchacích ciest (napríklad počas epidémie chrípky).
Najväčší zabijak: srdcové choroby
Ischemická choroba srdca zostáva na prvom mieste s 16 % úmrtí. Medzi rokmi 2000 a 2019 došlo k najväčšiemu nárastu počtu obetí práve v dôsledku tohto ochorenia, ktoré úzko súvisí aj s vysokým krvným tlakom, fajčením, nadváhou a nedostatkom fyzickej aktivity. Za ňou v tesnom závese nasleduje cievna mozgová príhoda a chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOPN), pričom tieto diagnózy sa podieľajú na veľkej časti celkovej úmrtnosti vo svete.
Hrozba pre pľúca: rakovina dýchacích ciest
Úmrtia na neprenosné ochorenia celkovo pribúdajú, čo potvrdzuje aj vzostup rakoviny priedušnice, priedušiek a pľúc. V roku 2000 spôsobila smrť 1,2 milióna ľudí, zatiaľ čo o dvadsať rokov neskôr to bolo už 1,8 milióna prípadov. V rebríčku hlavných príčin sa tak tieto druhy rakoviny posunuli na šieste miesto, pričom rizikovým faktorom je najmä fajčenie, znečistené ovzdušie a dlhodobé vystavenie toxickým látkam.
Rastúci problém s obličkami
Nárast obličkových ochorení je ďalšou významnou zmenou v rebríčku príčin úmrtí. Z 13. miesta sa dostali až na desiatu priečku, pričom počet stratovaných životov stúpol z 813-tisíc v roku 2000 na 1,3 milióna v roku 2019. Chronické zlyhávanie obličiek môže súvisieť s cukrovkou, hypertenziou i ďalšími rizikovými faktormi životného štýlu.
Fatálne hnačkové ochorenia
Na ôsmom mieste vo svetových štatistikách úmrtnosti zostávajú hnačkové ochorenia, hoci aj tu badať klesajúci trend. Pred dvadsiatimi rokmi zabili 2,6 milióna ľudí, zatiaľ čo v súčasnosti ide „len“ o približne 1,5 milióna obetí. Tento výsledok môže byť dôsledkom efektívnejšej preventívnej starostlivosti, lepšej osobnej hygieny a rozšírenejšieho prístupu k čistej pitnej vode.
Aj napriek rôznym úspechom v znižovaní úmrtnosti na niektoré ochorenia je jasné, že v mnohých krajinách stoja ľudia stále pred vážnymi zdravotnými výzvami. Problémy ako srdcové ochorenia, cukrovka alebo chronické respiračné ťažkosti poukazujú na potrebu dlhodobých preventívnych opatrení a na systematické zlepšovanie životného štýlu. Príbehy úspechov, napríklad pokles úmrtí na HIV/AIDS či hnačkové ochorenia, nám zároveň ukazujú, že dôsledná osveta, dostupná zdravotná starostlivosť a vedecký pokrok môžu zmeniť negatívne trendy.
