Teplota prostredia ovplyvňuje ľudský organizmus mimoriadne silno. Jej liečebný účinok, či už v podobe chladu, alebo tepla, bol známy už v dávnych dobách. Tak ako sa generácie pred nami spoliehali na chlad či horúco v snahe zmierniť bolesť, opuchy a urýchliť hojenie, aj moderná medicína dnes pracuje s oboma prístupmi. Sú však situácie, kedy nám viac pomôže sauna a teplo, a naopak chvíle, keď je ideálne vystaviť sa chladu. Ktorá voľba je pre vás tá pravá?
Ako začala kryoterapia: chlad ako liek aj riziko
Chladná terapia, známa aj ako kryoterapia, má svoje počiatky už v staroveku. Hippokrates, často považovaný za „otca medicíny“ vo všeobecnosti, je zároveň pokladaný za predchodcu kryoterapie – a to napriek tomu, že neustále upozorňoval na nebezpečenstvo nadmerného vystavenia mrazu. Poukazoval na to, že priveľa chladu môže spôsobiť rôzne zdravotné komplikácie (kŕče, tetanus, gangrénu), pričom zároveň oceňoval jeho schopnosť zastavovať krvácanie a tlmiť bolesť. Vyzdvihoval napríklad účinok snehu a ľadu na zastavenie krvácania, liečbu opuchov či pokles horúčky pri pití ľadovej vody.
Na jeho myšlienky neskôr nadviazal Galén, ktorý odporúčal studené kúpele pri vysokej horúčke. V priebehu storočí sa ľad stal obľúbeným nástrojom prvej pomoci pri zraneniach – od vojakov na bojiskách až po bežných ľudí v domácnostiach. Napoleonov vojenský chirurg, barón Dominique Jean Larrey, napríklad využíval ľad či sneh na zmiernenie bolesti počas amputácií a ďalších náročných operácií.
Rovnaké obdobie sa vyznačovalo aj rôznymi, dnes už možno zvláštne pôsobiacimi terapeutickými pokusmi so studenou vodou. Škótsky lekár William Cullen zapálene obhajoval takzvané „sprchové kúpele“ – a dokonca klystír so studenou vodou – pri liečbe širokej škály chorôb.
Študent medicíny, stroskotanie lode a zrod experimentov
Okolo roku 1778 sa James Currie, vtedy ešte len študent medicíny, rozhodol zamerať na skúmanie, ako chlad vplýva na živý organizmus. Šancu odhaliť viac mu však priniesla až nehoda približne o pätnásť rokov neskôr, keď sa posádka lode ocitla uprostred studených vĺn. Bolo fascinujúce, že 11 členov posádky, ktorí zostali dlhý čas ponorení v ľadovej morskej vode, prežilo, zatiaľ čo tí na palube vystavení dažďu a vetru podľahli.
Tento prípad Currieho motivoval k systematickejším pokusom, pri ktorých sa snažil zámerne vyvolať hypotermiu u pacientov a pozorovať pri tom vplyv na dýchanie, pulz, telesnú teplotu či ďalšie životne dôležité ukazovatele.
Prečo sa chlad ako liečba nerozšíril hneď
Hoci James Currie a jeho nasledovníci preukázali potenciál chladu v medicíne, až do 60. rokov 20. storočia sa ľad či studená voda nevyužívali dôsledne pri liečbe zranení pohybového aparátu. Všeobecná popularita kryoterapie tak narážala aj na rozporuplné historické súvislosti.
Jedným z nich bol výskum hypotermie zo strany významného amerického neurochirurga Templea Sedgwicka Faya. Prvý raz sa odhodlal preštudovať účinky chladu na bunkový rast a rakovinu, keď zistil, že vyššie teploty v tele môžu prispievať k väčšiemu výskytu metastáz. Jeho práca žiaľ upútala aj nacistických „výskumníkov“, ktorí počas druhej svetovej vojny zneužili Fayove materiály pri krutých pokusoch s extrémnym podchladením na väzňoch.
Po vojne tak výskum chladu vo viacerých krajinách istý čas stagnoval aj z etických dôvodov. Ďalší mínus si „ľadová terapia“ vyslúžila nehumánnym využívaním vo viacerých psychiatrických zariadeniach, kde boli studené kúpele či zábaly skôr represívnym postupom na „ukľudnenie“ pacientov než skutočnou liečebnou metódou.
Moderný návrat k chladu: šport, rehabilitácia aj kryokomory
Napriek negatívnym historickým epizódam sa kryoterapia v medicíne a rehabilitácii udržala. Dnes sa využíva v rôznych podobách a odvetviach – od riadenej hypotermie v neurochirurgii či pri kardiochirurgických zákrokoch až po novorodeneckú starostlivosť, kde sa v niektorých prípadoch aplikujú chladové procedúry u bábätiek po resuscitácii.
Chlad si našiel svoje miesto aj v rehabilitácii a športovej medicíne. Aplikácia ľadu po zraneniach – od výronov cez narazeniny až po pooperačné stavy – je dnes dobre známa metóda, ktorá pomáha zmierniť bolesť a opuch a podporiť hojenie.
Kryokomory a lokálne ochladenie
V posledných desaťročiach sa dostali do popredia aj tzv. kryokomory, v ktorých sa človek na krátky čas vystaví veľmi nízkym teplotám (bežne okolo mínus 120 °C). Podľa MUDr. Jindřicha Maršíka, vedúceho lekára Lázní Jáchymov, organizmus na takéto krátkodobé ochladenie reaguje masívnym prekrvením kože, svalov a zlepšením metabolizmu. Produkuje sa pritom celý rad prospešných látok – napríklad endorfíny, známe aj ako hormóny šťastia.
Zaujímavou možnosťou je i čiastočná (lokálna) kryoterapia, pri ktorej sa chlad aplikuje len na vybranú partiu tela. MUDr. Jiří Hnátek, hlavný lekár Lázní Luhačovice, vysvetľuje, že sa využíva chladný vzduch o teplote približne mínus 30 °C, ktorý sa priamo nasmeruje na postihnuté alebo čerstvo operované miesto. Poškodená oblasť sa pre lepšiu účinnosť zvykne najprv osušiť etanolom, aby sa chlad dostal do tkaniva rovnomernejšie. Procedúry trvajú spravidla 20 až 40 minút, pri akútnych stavoch aj dlhšie, a pomáhajú pri bolestiach či zápalových procesoch.
Chlad ničí aj rakovinové bunky – a teplo takisto!
Už spomínaný lekár Temple Sedgwick Fay síce zažil, že jeho výskum zneužili nacisti, no jeho pôvodný záujem o pôsobenie chladu pri onkologických ochoreniach nezostal zabudnutý. Dokázal, že nádorové bunky sú voči chladu zraniteľnejšie než zdravé tkanivá, a uvádzal niekoľko prípadov pacientov, u ktorých lokálne ochladenie viedlo k regresii (ustupovaniu) nádoru.
Kryochirurgia, teda úplné zmrazenie a zničenie abnormálneho tkaniva, sa dnes používa zriedkavejšie, ale stále predstavuje reálnu metódu pri liečbe niektorých typov nádorov. V týchto prípadoch sa používajú špeciálne aplikátory, ktoré zamrazia postihnuté bunky, zatiaľ čo zdravé sú menej náchylné na poškodenie.
Teplo ako odveký protihráč chladu
Na opačnej strane barikády stojí terapia teplom či hypertermia, ktorá má takisto hlboké korene. Staroveké kultúry považovali teplo za liek na mnohé ťažkosti – či už išlo o horúce kúpele, obklady, termálne pramene alebo len slnečné lúče. Grécky filozof Parmenidés veril, že vyvolanie horúčky dokáže vyliečiť väčšinu chorôb.
Hippokrates zas vedel využiť teplo pri liečbe nádorov prsníka. Prvý oficiálny článok o hypertermii síce vyšiel až v roku 1866 a napísal ho nemecký chirurg Karl D. W. Busch. Opísal prípad pacientky, ktorá po odstránení nádoru dostala infekciu s vysokou horúčkou, a tá spôsobila výraznú regresiu zvyšných nádorových buniek. Rovnako ako pri mraze, aj tu platí, že rakovinové bunky akosi „nezvládajú“ extrémnu teplotu tak dobre ako tie zdravé.
V modernej onkológii sa hypertermia využíva napríklad pri niektorých nádoroch močového mechúra, pričom dokáže podporovať alebo zosilňovať účinok rádioterapie a chemoterapie. Teplo totiž výrazne oslabuje obranné mechanizmy nádorových tkanív, čo uľahčuje ich zničenie.
Čo si vybrať v bežnom živote?
Hoci sa kryoterapia a hypertermia najvýraznejšie presadzujú v medicíne, ich priaznivé efekty dnes vyhľadávajú aj ľudia, ktorí chcú posilniť imunitu, zlepšiť prekrvenie, zmierniť stres či regenerovať po fyzickej záťaži.
- Sauna a teplo: Výborne pomáhajú pri uvoľňovaní svalov a stimulácii krvného obehu, podporujú detoxikáciu a celkové prehriatie organizmu. Vhodné sú najmä pre tých, ktorí trpia stuhnutosťou pohybového aparátu alebo majú oslabenú imunitu a potrebujú „prekúriť“ dýchacie cesty.
- Chladové kúpele či lokálne ochladenie: Vhodné pri akútnych zraneniach, opuchoch a bolestiach. Mnohí ľudia s reumatickými ťažkosťami či degeneratívnymi ochoreniami kĺbov si pochvaľujú, že im pravidelné vystavenie sa chladu zmierňuje bolesť a celkovo prospieva.
Je dôležité pamätať na kontraindikácie. Ľudia so srdcovými alebo cievnymi problémami musia byť pri extrémne vysokých či nízkych teplotách opatrní. Rovnako to platí pre tehotné ženy a ďalšie citlivé skupiny.
Záver: Teplo a chlad ako dve strany jednej mince
Chlad a teplo sa oddávna stretávajú v súboji o to, ktorý z nich poskytne väčšiu pomoc. Napokon však nejde o priamy boj, ale skôr o dve tváre tej istej liečivej sily. Oba prístupy sa vzájomne dopĺňajú a v závislosti od toho, akú máte diagnózu alebo zdravotný cieľ, môžete siahnuť po teplom alebo, naopak, po ľadovej terapii.
Siahnete radšej po saune a vyhriatej relaxačnej miestnosti, alebo vás láka krátky, no intenzívny pobyt v kryokomore? V oboch prípadoch ide o spôsoby, ktoré majú silný potenciál pomôcť telu regenerovať, zlepšiť imunitu a podieľať sa na udržaní dobrého fyzického i psychického stavu.
