- Žena
- Články
- Magazín
- Milfka po rozchode je pre mužov lákadlom. Nič od nich nechce, deti už má – pozor však na „podvozok“
Milfka po rozchode je pre mužov lákadlom. Nič od nich nechce, deti už má – pozor však na „podvozok“
Keď sa z vyzretej ženy po rozchode zrazu stane single milfka (teda žena v najlepších rokoch, často mama, ktorá je pre mužov mimoriadne príťažlivá), deje sa zvláštny úkaz. Muži sa na ňu začnú zlietavať ako osy na sladké. Zrazu tu majú ženu, ktorá je veselá, uvoľnená, má zmysel pre humor, odmieta riešiť drámy, deti má už „vybavené“ a nikoho nimi nezaťažuje. Skrátka ideálna kombinácia.
K téme single života som sa už vyjadrovala viackrát, ale teraz mi napadla ešte jedna poznámka. Samozrejme, čisto teoretická. Poznám ju výlučne z rozprávania kamarátky.
Keď je žena krátko po rozchode, býva často rozbitá ako diaľnica po zime. Áno, jazdiť sa po nej dá, ale minimálne si na tom odrieš podvozok. A práve v tomto stave sa neraz stáva, že len aby nebola sama, skončí ako milenka.
„On je úžasný,“ hovorieva potom kamarátkam. „Len je tak trochu ženatý. Ale veď nikto nie je dokonalý, nie?“
Nie. Tento typ chlapa dokonalý určite nie je. V deväťdesiatich deviatich percentách ide o klasický model „moja žena mi nerozumie“. Nespokojný chlap, ktorému doma už nikto neskáče okolo zadku, a tak si ide posilňovať ego inde. Chudák. Keby mu tá jeho rozumela, určite by to robiť nemusel. Jasné.
Rozhodla som sa teda spísať niekoľko všeobecných postrehov k fenoménu milenky. Uvedomila som si totiž, že milenka je pre manželku približne rovnako obľúbená ako futbal. V prvom rade odvádza mužovu pozornosť od rodiny a často sa jej venuje najmä večer.
Na dvoch ihriskách si však poriadny futbal nezahráš. Môžeš síce predstierať, že ti stačí občasné kopnutie do lopty, no po čase sa hráčka začne nudiť. A tak nakúka cez plot, čo sa deje na domácom ihrisku. Či sa tam hrá len nejaký priateľský zápas, alebo veľký duel typu Sparta verzus Baník.
Niekedy ju prestane baviť hrať druhú ligu. Vtedy zájde za trénerom s otázkou, ako to teda vyzerá s prestupom do áčka, lebo sa jej ozval iný klub. Tréner pascu neprekukne a začne vysvetľovať, že áčko je síce momentálne plné, ale vraj len zatiaľ. Zároveň dodá, že to rozhodne nemá brať ako béčko – sú to predsa dve áčka. Hráčka sa na chvíľu upokojí.
Lenže časom jej začne prekážať, že keď je teda áčko, mala by hrať častejšie. Nie len vtedy, keď prvé áčko uvoľní ihrisko.
Prekáža jej aj to, že to prvé áčko jazdí na medzinárodné sústredenia a turnaje, kam berú dokonca aj dorast. Zatiaľ čo áčko číslo dva si ide maximálne zahrať o remízu niekam k Humpolcu.
Občas dostane druhé áčko žltú kartu – aby si uvedomilo, ako sa má správať. Tréner má predsa povinnosti aj voči prvému áčku a dorastu a nemôže sa venovať len tomu druhému.
Keď sa druhé áčko raz neukáže na tréningu, tréner okamžite nervózne volá. Má predsa na hodinu rezervované ihrisko a čo to má ako znamenať? Keby to vedel skôr, mohol vraj robiť, dočerta, úplne iné veci.
Niekedy si všimneš, že tréner je skutočný profesionál a počas tréningu s tebou už pracuje na nábore ďalších talentovaných hráčok. Je vidieť, že si si vybrala naozaj skúseného odborníka. Nie je nad to sledovať z ihriska, ako sa za čiarou už rozcvičujú náhradníčky.
Občas trénerovi povolia nervy. Nie každý je stavaný na to, aby zvládal dve áčka naraz, a tak rozdá červenú kartu. Keď si však uvedomí kvalitu tímu, po čase rozhodnutie vezme späť. A takto sa to celé opakuje znova a znova, až kým hráčka nestratí vek vhodný na vrcholový šport alebo jednoducho morálku. Nie je to skrátka pre každého.
Milé hráčky, neviem, či nie je lepšie vrátiť trénerovi kopačky čo najskôr a ísť sa radšej prejsť. Pokojne do lesa. Buď tam nájdete huby, alebo aspoň stratenú sebaúctu.
P. S.: Aby som bola spravodlivá – medzi milenkou a futbalovým klubom predsa len jeden rozdiel existuje. Milenka sa na rozdiel od klubu dokáže úprimne tešiť, keď sa tej druhej zväčší kotol.
































