Na čo všetko pomôžu huby? Prečítajte si ich zdravotné výhody!
reklama:
Keď sa objavia, vyrazíme do najbližšieho lesa a blúdime ním, kým nenaplníme košík hubami. Slováci majú k hubárčeniu naozaj blízko. No čo nám okrem radosti z objavovania tieto darčeky prírody vlastne ponúkajú?
Predovšetkým obsahujú cennú vlákninu, ktorá sa líši od tej v zelenine, ovocí a obilninách. Približne 26 % z nej je nerozpustné a okolo 1 % je rozpustné. Navyše sú plné vitamínov a minerálov a majú zanedbateľné množstvo kalórií. To určite nie je zanedbateľné. Huby sú totiž aj výborným spôsobom, ako obohatiť naše jedlá.
Jednou z najdôležitejších zložiek, ktorú huby poskytujú, sú betaglukány. Tieto látky, pričom hliva ustricová je najznámejším príkladom, sú známe tým, že znižujú hladinu cholesterolu a podporujú imunitu. Nečakajte však, že tieto účinné látky získať len častou konzumáciou húb. Lepších výsledkov dosiahnete užívaním potravinových doplnkov s vysokým obsahom týchto zložiek.
Okrem betaglukánov nájdeme v hubách aj rôzne vitamíny, najmä zoskupenia B, ako riboflavín a niacín, spolu s kyselinou listovou, vitamínmi E a K, a niektoré huby obsahujú aj vitamín D. Určité druhy sú cenené pre prítomnosť triterpenoidov, ktoré pôsobia protizápalovo.
Nízka hladina sodíka a naopak, vyšší obsah draslíka v hubách prispieva k znižovaniu krvného tlaku. Selén, ktorý je silným antioxidantom, v kombinácii s vitamínom E, pomáha organizmu zbavovať sa škodlivých voľných radikálov.
Huby môžeme rozdeliť do niekoľkých skupín: na jedlé, nejedlé, jedovaté a liečivé, ktoré nemusia byť jedlé. Okrem toho ich môžeme klasifikovať na huby, ktoré zbierame v prírode a na tie, ktoré pestujeme (napríklad šampiňóny, hliva ustricová a šitake).
Zaujímavé liečivé huby
Leskokôrka lesklá:
Táto nejedlá huba je známa pre svoje široké liečivé účinky a už po stáročia sa využíva najmä v Ázii, najmä v Číne, Kórei a Japonsku. V Číne sa extrakt z tejto huby, pripravený macerovaním vo víne, používa na liečbu bronchitídy, vysokého krvného tlaku, poruch obehu a chronickej nespavosti, ako aj pri menštruačných ťažkostiach a problémoch s prostatou.
Húževnatec jedlý (šitake):
Po šampiňónoch je šitake najrozšírenejšou jedlou hubou, ktorá bola donedávna známa najmä v čínskej a japonskej kuchyni. Hovorí sa, že ho konzumácia prispieva k dlhému a zdravému životu Japoncov. V kuchyni má veľmi široké uplatnenie.
Hliva ustricová:
Túto lahodnú jedlú hubu si môžete vypestovať aj doma, aj keď najjednoduchšie ju kúpite. V prírode ju môžete nájsť od septembra do novembra, niekedy aj v zime. Rada rastie na listnáčoch a občas aj na ihličnanoch. Môžete ju nájsť na živých stromoch, ale aj na padlých kmeňoch a pňoch bukov, javorov, líp, jelšiach a topoľov. Obvykle rastie vo veľkých skupinách, niekedy ho husté trsy pokrývajú celé kmene.
Hľuzovky:
Tieto vzácne huby žijú v symbióze s koreňmi rôznych stromov, ako sú duby, buky, brezy, liesky, smreky, habre a topole. Najdrahšie huby na svete, ktoré môžu niekoľko tenkých hobliniek premeniť obyčajné miešané vajcia na delikatesu, nájdete okrem známych oblastí v Taliansku, Francúzsku a Chorvátsku aj na Slovensku. Ich zbieranie je však prísne regulované a zakázané.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
