Pôrod je od nepamäti opradený množstvom legiend, starých „babských“ rád a dnes už aj všadeprítomných internetových diskusných mýtov. Mnohé z nich sa tradujú z generácie na generáciu a ženy, ktoré ich počuli, majú prirodzene obavy. Je však na týchto príbehoch aspoň kúsok pravdy, alebo ide o vymyslené strašiaky, ktoré už moderná medicína dávno vyvrátila? Prinášame vám ucelený prehľad najčastejších mýtov o pôrode, vysvetlenie, čo sa deje v realite a nechýbajú ani konkrétne skúsenosti žien, ktoré si pôrodom už prešli.
1. Počas pôrodu sa nesmie jesť a piť
V minulosti sa skutočne stávalo, že rodičky mali striktne zakázané konzumovať akékoľvek jedlo. Pôrod môže trvať dlhé hodiny – od prvých kontrakcií až po samotné finále niekedy uplynie pol dňa, dokonca i celý deň, najmä ak ide o prvé dieťa. V úvodných fázach pôrodu pritom môžu žene jednoduché a ľahké jedlá dodať potrebnú energiu. Napríklad kúsok ovocia, müsli tyčinka či trochu vývaru môžu byť vhodným kompromisom. Zaťažovať sa vysmážaným jedlom alebo obedom typu „sviečková so siedmimi“ však určite nie je dobrý nápad.
Zároveň treba zdôrazniť, že aj tu treba používať zdravý rozum. „Keď sa maternica začne silno sťahovať, rozširuje sa a vytláča všetko naokolo. Ak je žalúdok plný, môže dôjsť k zvracaniu,“ vysvetľuje vrchná sestra gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia Nemocnice Slaný, Ivana Martínková. Takisto dopĺňa, že skutočne aktívny pôrod (v jeho tzv. pokročilej fáze) je taký intenzívny, že väčšina žien v tom momente vôbec nepomyslí na jedlo.
Vlastná skúsenosť autorky:
„Rodila som spolu 13 hodín, čo je ešte v norme, no v tej intenzívnej fáze som si jedlo nevedela ani predstaviť. Mala som pocit, že stačí, aby som vôbec dýchala a prekonávala vlny kontrakcií.“
2. Ak bol prvý pôrod cisársky rez, aj druhý bude určite cisársky
Tento mýtus už neplatí. Čoraz viac žien, ktoré priviedli na svet prvé dieťatko cisárskym rezom, môže pri druhom pôrode rodiť vaginálne, pokiaľ to ich zdravotný stav a stav dieťaťa umožňuje. Lekári dôkladne vyhodnocujú všetky riziká a ak nenájdu prekážky, môžu ženu podporiť v prirodzenom pôrode.
Po dvoch alebo viacerých cisárskych rezoch už však lekári zvyčajne odporúčajú opakovaný cisársky rez. Dôvodom je zvýšené riziko možného pretrhnutia alebo poškodenia jazvy na maternici, ku ktorému by pri silných kontrakciách mohlo dôjsť.
3. Bonding je len krátky moment „koža na kožu“
„Bonding“ je termín odvodený od anglického „bond“, čiže „puto“. Ide o priloženie bábätka tesne po pôrode na mamu, a to priamo koža na kožu. Tento kontakt napomáha emocionálnemu prepojeniu dieťaťa s matkou, podporuje skoré naštartovanie laktácie a pomáha novorodencovi lepšie si zvyknúť na nový svet.
Mnohí ľudia si však mylne myslia, že stačí, ak sa bábätko na dve minútky položí matke na hruď a bonding je vybavený. Podľa pôrodnej asistentky Jitky Benešovej zo slánskej nemocnice by však úspešný bonding mal trvať aspoň 1,5 hodiny, ideálne dve hodiny. V takom prípade sa vytvára naozaj silné puto a aj nástup kojenia býva plynulejší.
Vlastná skúsenosť:
„Hoci som si v pôrodnom pláne výslovne priala bonding, po pôrode mi zdravé dieťatko ihneď vzali na meranie a váženie. Trvalo to približne 15 minút, nikto sa ma nič nepýtal a moje prianie v tom momente nerešpektovali. Bolo mi to veľmi ľúto.“
4. Pri pôrode sa vždy kričí a používajú sa zastarané praktiky
Pôrodné bolesti sú pre väčšinu žien skutočne intenzívne. Niektoré mamičky dokážu zvládnuť kontrakcie v tichosti, iné potrebujú kričať či vzdychať – je to veľmi individuálne. Pôrod sa často vykresľuje buď ako nádherný a takmer bezbolestný spirituálny zážitok, alebo ako extrémne vyčerpávajúca fyzická bolesť. Pravda je niekde uprostred a hlavne je odlišná pre každú ženu.
Vlastná skúsenosť:
„Ja som pri pôrode kričala a nehanbím sa za to. Nepatrím k ženám, ktoré by zažili tichý pôrod. Bola to silná skúsenosť, spojená s fyzickou bolesťou, no zároveň to bol začiatok nového života.“
Druhá časť tohto mýtu sa týka tzv. „nalaňovania“, teda tlačenia či dokonca „naliehania“ na brucho rodičky, aby dieťa rýchlejšie vyšlo von. Táto metóda je na Slovensku i v Česku oficiálne zakázaná už od 50. rokov 20. storočia. Je nebezpečná, keďže môže spôsobiť poranenia maternice, a v krajných prípadoch i ruptúru.
Napriek tomu veľa mamičiek o nej neustále počuje. Z času na čas sa totiž môže stať, že pôrodná asistentka položí ruku na vrchnú časť maternice (fundus), a tým žene naznačí, kam má smerovať tlačenie. Táto jemná asistencia, ak je robená správne, nie je „naskakovanie“ na brucho, ale len ukazovanie fyzickej polohy pre efektívnejší tlak.
Vlastná skúsenosť z okolia:
„Jedna moja známa žiaľ zažila zastaranú praktiku. Lekárka jej pri pôrode na brucho doslova naliehala lakťom. Bolo to pre ňu traumatizujúce a nebezpečné pre obe – ju aj dieťa.“
5. Oxytocín je neprirodzený a mal by sa odmietať
Oxytocín je hormón, ktorý si naše telo bežne vytvára. Vyplavuje sa napríklad pri orgazme, no najdôležitejšiu rolu zohráva pri pôrode – vyvoláva kontrakcie. Umelo vyrobený oxytocín sa v nemocniciach používa na vyvolanie alebo posilnenie kontrakcií, keď pôrod nepostupuje alebo sa zastaví.
Primárka gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia Nemocnice Slaný, MUDr. Markéta Matoušková, vysvetľuje, že najprv sa pri slabých kontrakciách využívajú rôzne „prirodzené“ metódy (aromaterapia, polohovanie, pobyt v sprche, cvičenie na balóniku). Ak však pôrod po dlhšom čase vôbec neprogresuje, podanie oxytocínu môže zabrániť prílišnej únave maternice. Keď sa maternica unaví, hrozí väčšie krvácanie po pôrode a môžu nastať ďalšie komplikácie.
Niekedy však mamičky túto látku kategoricky odmietajú, pretože ju považujú za „chemickú“ alebo „umelú“. V skutočnosti je to hormón, ktorý telu nie je cudzí. Dôležité je správne načasovanie a dávkovanie, ktoré určí lekár.
Vlastná skúsenosť:
„Môj pôrod prebiehal pomerne hladko, kým som neprišla do nemocnice. Tam bol personál nepríjemný, musela som vypisovať hŕbu dokumentov a kontrakcie sa mi v dôsledku stresu zastavili. Napokon sa to nezaobišlo bez medicínskych zásahov, vrátane oxytocínu. Na druhej strane, problém bol asi viac v prístupe personálu než v samotnom podaní oxytocínu.“
6. Po pôrode sa okamžite vrátim na pôvodnú váhu a odídem v starých rifliach
Mnohé budúce mamičky dúfajú, že sa po pôrode jedným šmahom zbavia všetkých kíl, ktoré nabrali počas tehotenstva. Realita však býva často iná. Aj keď s pôrodom stratíte hmotnosť dieťatka, placentu a plodovú vodu (čo môže predstavovať 4–6 kíl), môže sa objaviť ďalšie zadržiavanie vody v tele. „Niektoré mamy sú po pôrode dokonca viac opuchnuté než predtým. Po strate krvi pri pôrode sa totiž organizmus vo zvýšenej miere zavodňuje. Keď k tomu navyše nabehne laktácia, hormóny spôsobia vyplavovanie bielkovín. Všetko sa však po určitom čase ustáli,“ upokojuje pôrodná asistentka Lucie Pecinová.
Podľa nej je bežné, že ak žena pribrala napríklad 10 – 14 kilogramov, pôjde do pôrodnice s jednou konfekčnou veľkosťou a odíde takmer s rovnakou. Kilá však potom väčšinou postupne idú dole – starostlivosť o bábätko je náročná, spánku je nedostatok a organizmus spáli veľa energie. Navyše, kojenie významne prispieva k spaľovaniu kalórií.
Vlastná skúsenosť:
„Počas tehotenstva som pribrala 14 kíl, pričom 4 kilá som nechala v pôrodnici. Postupne šla moja váha prirodzene dolu – nespočetné prebdené noci, málo času na jedlo a stres okolo novorodenca urobili svoje. Až som nakoniec klesla pod svoju pôvodnú hmotnosť.“
Na záver
Pôrod je jednou z najintímnejších a zároveň najfascinujúcejších udalostí v živote ženy. Už stáročia je opradený rôznymi legendami a polopravdami, ktoré môžu vyvolávať obavy. Vždy je dobré mať spoľahlivé informácie a najmä – počúvať vlastné telo.
Ak narazíte na „babské rady“ typu: „Nemôžeš pri pôrode nič jesť, inak to nedopadne dobre“, „Cisársky rez raz znamená cisársky rez navždy“ alebo „Oxytocín je čistý jed“, spomeňte si, že moderná medicína aj skúsenosti mnohých mamičiek tieto strašiaky už vyvrátili.
V dnešnej dobe sa čoraz viac kladie dôraz na rešpekt a individuálny prístup k rodičke. V mnohých pôrodniciach nájdete podporný personál, ktorý sa snaží vyjsť v ústrety prianiam mamičiek, ako je bonding či dôraz na prirodzené metódy naštartovania pôrodu. Ak však pôrod nepostupuje, netreba sa báť moderných lekárskych zásahov.
Najdôležitejšie je, aby sa žena cítila bezpečne a mala okolo seba ľudí, ktorí jej dôverujú a rešpektujú jej želania. Každá mama je jedinečná a každý pôrod je originálnou kapitolou v príbehu jedného života.
