Žena
Články
Krása
Namiesto mastičiek terapia: Psychika ovplyvňuje zdravie pokožky viac, než by ste čakali

Namiesto mastičiek terapia: Psychika ovplyvňuje zdravie pokožky viac, než by ste čakali

reklama:

Cítime sa dobre, vyzeráme dobre – a platí to aj naopak. Čoraz častejšie sa však ukazuje, že príčinou problémov s pokožkou môžu byť práve naše emócie a vnútorné prežívanie. Keď klasické lieky a mastičky nepomáhajú, môže to znamenať, že jadro ťažkostí sa skrýva v psychike, a to je oblasť, kam nejeden dermatológ nedovidí. Práve z tejto potreby vznikol samostatný odbor – psychodermatológia, ktorá sa zaoberá prepojením kože a psychiky. V mnohých krajinách už má svoje pevné miesto, no u nás na Slovensku či v Česku sa ešte stále rozvíja.

Čo je psychodermatológia a prečo je taká dôležitá

Hoci sa odjakživa vedelo, že medzi naším vnútorným svetom a zdravím pokožky existuje súvis, do popredia sa toto prepojenie dostáva až v posledných rokoch. Psychodermatológ je odborník, ktorý je v prvom rade dermatológom, no má zároveň rozšírené znalosti o psychologických faktoroch, ktoré môžu spúšťať či zhoršovať kožné ochorenia. Na rozdiel od bežných kožných lekárov vedie s pacientom podrobnejší rozhovor, počas ktorého sa zameriava nielen na stav pokožky, ale aj na emočné rozpoloženie, možné stresové situácie či dlhodobo nevyvážený životný štýl.

Podobne sú na tom aj psychológovia, ktorí sa špecializujú na psychodermatologické ťažkosti. Tých je však v regióne naďalej málo. „Psychodermatologickou starostlivosťou sa na Slovensku nezapodieva veľa dermatológov ani klinických psychológov. Najčastejšie sa teda vychádza zo zahraničných prác, a ani na odborných konferenciách veľa podobných príspevkov neodzniete,” vysvetľuje klinický psychológ Drahomír Balaštík z brnianskej Fakultnej nemocnice u sv. Anny, ktorý sa špecializuje na psychodermatológiu.

Dlhá cesta k účinnej pomoci

Praktickým dôsledkom nedostatku psychodermatologických špecialistov je, že ak sú kožné problémy pacienta výrazne ovplyvnené psychikou, môže trvať veľmi dlho, kým sa dostane k liečbe, ktorá mu reálne pomôže. Mnohí dermatológovia nemajú čas venovať sa hlbšiemu rozboru psychického stavu, prípadne pacient sám nepripúšťa, že by za problémami stála psychika. Navyše práve liečba liekmi či mastičkami je pre poisťovne často rýchlejšia a „najjednoduchšia cesta“, aj keď výsledky nemusia byť ideálne a problém môže pretrvávať či dokonca prehlbovať.

Je však dôležité podotknúť, že ak vás napokon odošlú k psychológovi alebo psychodermatológovi, neznamená to automaticky, že hneď vysadíte predpísané lieky. Úspešná liečba kožných chorôb býva komplexná a môže trvať dlhšie. Podpora psychiky niekedy stačí na to, aby sa stav viditeľne zlepšil, hoci pri niektorých chronických ochoreniach (napríklad lupienke, čiže psoriáze) už nikdy nemožno rátať s úplným vymiznutím.

„S prípadmi, že by sa kožná choroba vyliečila výhradne psychoterapiou, sa stretávam zriedka – najčastejšie ide o akné v období puberty, kde okrem psychiky pôsobia aj hormonálne zmeny. S jasným zlepšením vďaka psychoterapii sa však stretávam často, dokonca aj pri skupinových terapiách,“ vysvetľuje psychológ Balaštík, ktorý sa špecializuje najmä na psoriázu (lupienku) a ekzémy. Práve tieto dve ochorenia patria k najznámejším prípadom, kde psychika zohráva dôležitú úlohu. Netreba však zabúdať, že stres či iné emočné faktory môžu zhoršiť aj akné, seboreu (seboroickú dermatitídu), ružovku (rosaceu), žihľavku, nadmerné vypadávanie vlasov a mnohé ďalšie kožné ťažkosti.

Kľúčom k úspechu je pritom nielen vhodná liečba, ale najmä aktívny prístup pacienta. „Keď začíname psychoterapeutický proces, uzatváram s pacientom dohodu (kontrakt) o predpokladanom trvaní terapie. U mňa sú to zvyčajne tri mesiace, počas ktorých pacient prichádza na sedenia raz týždenne,“ upresňuje Balaštík.

Úzke prepojenie kože a nervovej sústavy

Súvis medzi kožou a našou psychikou má korene už v prenatálnom období. V ranom štádiu vývoja plodu sa koža aj nervová sústava formujú z rovnakej vrstvy – ektodermu. Okrem toho je pokožka najväčším orgánom ľudského tela so senzorickým aparátom napojeným na celú škálu procesov: vývojových, sociálno-komunikačných, emočných aj sexuálnych. „Je to zároveň významná súčasť ega, ktoré nás reprezentuje navonok. Je takisto najväčším ‚projekčným plátnom‘ vnútorných somatických i psychických vplyvov. Preto každá kožná porucha hovorí o istých nepriaznivých vnútorných alebo vonkajších podmienkach,“ upozorňuje Balaštík.

Prepojenie tu pritom funguje obojsmerne. Nielenže psychika dokáže zhoršiť stav pokožky, no aj samotné kožné ochorenie môže mať spätne negatívny dosah na našu psychickú pohodu – vedie k pocitom menejcennosti, depresiám či úzkostiam a tak sa vytvára začarovaný kruh. Mnohí pacienti preto potrebujú popri liečbe ochorenia aj istú formu terapie, ktorá im pomôže prijať, že ich koža práve teraz nie je v ideálnom stave.

Stres ako najčastejší vinník

Za kožnými problémami nemusí stáť len nezvládnuté traumatické zážitky či vážne emočné bloky. Jedným z najčastejších spúšťačov je chronický stres – človek je neustále v behu, nestíha, nevie sa zastaviť a oddýchnuť. „Pri strese sa v tele uvoľňuje množstvo hormónov a imunitných látok, ktoré môžu negatívne ovplyvňovať stav pleti. Zhoršujú sa zápalové procesy, cievy sa stávajú krehkejšími, môžu praskať, pokožka začína byť náchylnejšia na začervenanie a dochádza aj k vypadávaniu vlasov. Taktiež sa môže zvýšiť produkcia kožného mazu, čo vedie k mastnej pleti,“ opisuje dermatologička Lucie Rajská.

Dlhodobý stres oslabuje imunitu, čo môže vyústiť do reaktivácie herpetických vírusov (zodpovedných za vznik oparov), alebo do aktivácie papilomavírusov (ktoré spôsobujú genitálne či bežné bradavice). V niektorých prípadoch sa dokonca môžu kožné nádory objaviť v skoršom veku, než by sa normálne predpokladalo.

Rajská sa vo svojej praxi opakovane stretáva s výrazným zhoršením chronických kožných ochorení, napríklad pri lupienke či atopickom ekzéme. „Pacienti prichádzajú v stave, keď je pokožka doškriabaná do krvi, ložiská splývajú a vytvárajú rozsiahle plaky. Takíto ľudia sú často veľmi unavení, pretože v dôsledku nepríjemne svrbivých ložísk trpia nespavosťou. Celé sa to ešte prehlbuje, pretože výrazne postihnutá koža ovplyvňuje psychiku a tá spätne ďalej zhoršuje samotný stav pokožky,“ vysvetľuje.

Ako zmierniť dopad psychiky na kožu

Základným odporúčaním pri akomkoľvek probléme s pokožkou je zvoľniť tempo a snažiť sa obmedziť škodlivé účinky stresu. Môže to znieť ako všeobecná rada, ale v praxi má veľkú váhu. Vhodné sú rôzne relaxačné techniky, napríklad cvičenie jogy, meditácia, vedomé dýchanie (tzv. breathing exercises), mindfulness či len pravidelné prechádzky v prírode. Pomôcť môže aj dostatok spánku a snaha vyhýbať sa (pokiaľ je to možné) stresovým situáciám.

Zlepšenie samozrejme nepríde zo dňa na deň, ale dlhodobou snahou môžeme dosiahnuť stabilnejší stav pokožky. „Spánok, oddych a vnútorná rovnováha sú pre organizmus kľúčové. Psychická pohoda dokáže zmierniť náchylnosť kože k zápalom a odrazí sa aj na rýchlejšom hojení prípadných rán či výsevov,“ pripomína Rajská.

Komplexný prístup ako cesta k úspechu

V súčasnosti ešte stále veľa ľudí prechádza od jedného dermatológa k druhému, skúša rôzne mastičky, krémy a lieky, no výsledky sú často len dočasné. V momentoch, keď si tradičná liečba nevie rady, je na mieste zvážiť, či psychika nemôže byť tým pomyselným „chýbajúcim článkom“ pri liečbe. Riešenie kožných problémov totiž vo veľkej miere spočíva v kombinácii zdravotnej a psychologickej starostlivosti.

Samozrejme, nie každý kožný problém je spôsobený výlučne psychikou – dôležitú úlohu zohrávajú aj genetika, imunita, životné prostredie či stravovacie návyky. Napriek tomu sa však čoraz viac odborníkov zhoduje na tom, že komplexný prístup, ktorý kombinuje lekársku a psychologickú starostlivosť, dokáže poskytnúť trvalejšie riešenia a pacientovi priniesť vyššiu kvalitu života.

Ako prvý krok postačí otvorená komunikácia s vlastným dermatológom či s praktickým lekárom. Ak máte pocit, že stres alebo emočné zaťaženie by mohli hrať hlavnú rolu, nebojte sa pýtať na psychologickú alebo psychodermatologickú konzultáciu. Najdôležitejšie je uvedomiť si, že práve spojenie starostlivosti o telo a dušu môže priniesť ozajstný posun k lepšiemu.