Neodkladajte rečové problémy u detí. Môžu ovplyvniť ich nástup do školy
reklama:
Stále viac predškolákov zápasí s rôznymi formami rečových porúch. Podľa údajov Združenia ambulantných špecialistov má problémy s rečou až polovica detí, ktoré sa chystajú na zápis do prvého ročníka. Výsledok? Niektoré z nich nemusia byť pripravené na školské prostredie a odporúča sa im odklad. Tomu sa však dá predísť – ak rodičia začnú konať včas.
Rečové ťažkosti netreba podceňovať
Nezrozumiteľná výslovnosť, zadrhávanie, šišlanie, koktanie, alebo dokonca „vlastná reč“ – to všetko sú varovné signály. Mnoho rodičov ich však začne riešiť až tesne pred nástupom do školy, čo môže byť pri vážnejších ťažkostiach neskoro. Korekcia rečovej poruchy nie je otázkou pár týždňov – najmä ak ide o komplexnejší problém.
Aj preto patríme medzi krajiny, kde do prvej triedy nastupuje veľa detí s odkladom. Odborníci preto odporúčajú začať riešiť podozrenie na poruchu reči už okolo tretieho roku života, najmä ak si rodičia všímajú, že ich dieťa v rečovom vývine výrazne zaostáva za rovesníkmi.
Skorá diagnostika pomáha
Moderná logopédia dnes dokáže podchytiť rečové poruchy v naozaj ranom veku. Predsedníčka Asociácie klinických logopédov Barbora Richtrová hovorí, že ideálne by bolo zaviesť povinné preverovanie rečového vývinu medzi druhým a tretím rokom dieťaťa. Práve v tomto období sa totiž dajú identifikovať aj jemné náznaky problémov, ktoré by neskôr mohli prerásť do vážnejších porúch.
Richtrová zároveň upozorňuje, že nie je výnimkou, keď rodičia privedú takmer šesťročné dieťa s tým, že mu „nejdú“ len niektoré hlásky. No odborné vyšetrenie ukáže, že dieťa má aj problémy s tvorbou viet, pamäťou či vnímaním reči – čo môže byť súčasťou vývinovej dysfázie. V niektorých prípadoch sa pridruží aj neistota v reči, známky koktavosti, alebo nedostatočná emočná zrelosť.
Odklad školského nástupu nie je zárukou, že sa všetko za rok napraví. Jazykový vývin je zložitý proces, ktorý si vyžaduje čas. Navyše, deti si často začnú uvedomovať, že „niečo nie je v poriadku“, čo negatívne ovplyvňuje ich sebadôveru. A to môže spôsobiť ešte väčšie bloky v reči.
Rodič ako aktívny hráč
Klinická logopedička Jitka Kaulfuss zdôrazňuje, že rodičia zohrávajú v rozvoji reči kľúčovú úlohu. Pomoc odborníka by mali vyhľadať vždy, keď dieťa nerozpráva, hovorí výrazne menej ako iné deti, nerozumie pokynom, alebo má slabú pohyblivosť jazyka a pier. Vyšetrenie je nevyhnutné aj v prípade, že sa dieťa pri reči zadrháva alebo sa vyjadruje nezrozumiteľne.
Zároveň však dodáva, že dôležité je aj to, čo sa deje doma. Práve prirodzené každodenné situácie – ako spoločné varenie, hry, čítanie rozprávok či rozhovory – pomáhajú deťom rozvíjať slovnú zásobu, artikuláciu aj schopnosť vyjadrovania. Rodičia by mali rečové schopnosti detí podporovať hravo a nenútene.
Skvelým doplnkom môžu byť aj logopedické cvičenia dostupné online, napríklad v rámci projektu Hláskovanie s Lipánkom, ktorý ponúka videá s logopedičkou, v ktorých sa rodičia naučia, ako správne trénovať výslovnosť konkrétnych hlások zábavnou formou.
Vývin reči je maratón, nie šprint
Odborníci upozorňujú, že každé dieťa je iné. Preto treba tréning prispôsobiť jeho aktuálnej nálade, schopnostiam a aj dennému režimu rodiny. Intenzita a forma cvičení by mali vychádzať z konkrétnej poruchy, veku dieťaťa, ale aj z jeho celkového psychomotorického vývinu.
Barbora Richtrová tiež odporúča rodičom, aby si uvedomili, že rozvoj reči je dlhodobý proces a že malé pokroky sú tiež úspechom. Dôležité je vytvoriť pre dieťa prostredie, v ktorom sa cíti bezpečne, kde sa nemusí báť chýb a kde je komunikácia prirodzenou súčasťou dňa.
Ako hovorí Jitka Kaulfuss – deti, ktorým sa pravidelne číta, oveľa lepšie chápu význam slov, súvislosti a nadobúdajú bohatšiu slovnú zásobu. A práve tá im pomáha nielen v reči, ale aj pri adaptácii na školské prostredie.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
