Nie dokonalosť, ale vytrvalosť: prečo má zmysel robiť aspoň niečo
reklama:
Väčšina z nás túži po zmene k lepšiemu. Chceme sa cítiť zdravšie, spokojnejšie, mať viac energie, lepší režim a pokojnejšiu myseľ. Lenže realita býva často úplne iná. Prídu obdobia, keď sa jednoducho nedarí – deň nemá dostatok hodín, pravidelný pohyb ide bokom, do toho choroba, starosti, vyčerpanie. A vtedy si človek povie, či nemá zmysel počkať na „lepšie časy“. Odpoveď však znie: nečakať. Pretože aj malé kroky majú hodnotu. Vždy je lepšie urobiť aspoň niečo než vôbec nič.
Keď som sa pred časom pustila do zmien pod láskavým dohľadom kolegyne Markéty Chýňavovej, rýchlo som si všimla, že sa cítim lepšie – fyzicky aj psychicky. Začala som pravidelne športovať, jasnejšie som si rozdelila čas na prácu, rodinu a pohyb, snažila som sa jesť kvalitnejšie, viac piť, viac spať. Postupne som sa učila jednej dôležitej veci: že starostlivosť o seba nie je sebeckosť, ale úplne prirodzená súčasť života.
Práve toto je moja citlivá téma. Zrejme si ju so sebou nesiem už z detstva. V hlave mi dlhé roky zneli vety typu: „Ty toto nechceš urobiť? Hlavne že na tamto máš čas.“ Alebo: „Len počkaj, keď ty budeš niečo potrebovať.“ Niet divu, že dať seba na prvé miesto mi bolo cudzie. Dlho som žila v presvedčení, že venovať sa sama sebe je rozmar a že ísť si zabehať je neprípustné, pokiaľ doma nie je dokonale upratané a v práci nemám všetko hotové.
Rozumovo viem, že je to nezmysel. V praxi to však často fungovalo tak, že som sa unavená a znechutená snažila dopísať článok alebo upratať byt. Trvalo mi to dvojnásobne dlho, pretože polovicu energie som míňala na myšlienky, ako ma to nebaví, a druhú polovicu na sebaobviňovanie – že som opäť nebola behať, že zlyhávam. K tomu sa pridávalo porovnávanie s ideálnymi obrazmi iných: upratané domácnosti, dokonale zorganizované mamy, „pracovníčky mesiaca“, ktoré s úsmevom vybiehajú von a sú krásne, štíhle a plné energie.
Mám ešte jeden silný vnútorný blok: presvedčenie, že ak niečo nerobím pravidelne, nemá to zmysel. Ak mi niekto povie, že budem mať krajšie vlasy, ploché brucho, pokojnejší domov alebo „lepšie deti“, ak budem niečo robiť 30 dní v kuse, môj mozog si to vyloží striktne – 30 dní bez jedinej výnimky. Prvé dva-tri dni som vzorná, potom príde prvá komplikácia a ja bojujem zo všetkých síl, aby som plán dodržala. Lenže problémy majú tendenciu sa kopiť. A príde deň, keď úlohu jednoducho nezvládnem alebo na ňu zabudnem. V prípade výživových doplnkov pokojne na celé roky.
Takýchto predsavzatí som mala neúrekom. Po druhom pôrode, keď mojej kamarátke pre nedostatok živín odpadávali nechty, som si kúpila vitamíny pre tehotné a dojčiace ženy. Vyhodila som ich minulý rok – syn má dnes šesť rokov. Chcela som každé ráno cvičiť, denne počúvať švédske rádio, čítať nemecké noviny, každý deň sa naučiť novú anglickú frázu. Plánovala som si postupne prečítať hromadu časopisov, denne meditovať, každý deň upratať aspoň kúsok domu. Chcela som viac čítať deťom, cvičiť s nimi, hrať sa. Realita? Nerobím z toho takmer nič. Vzdala som to – vraj to nemalo zmysel.
Podobne dopadol aj môj „reštart“. Prišla prvá pohroma – letné prázdniny – a hneď po nich šesť týždňov doma s deťmi pred a po operácii nosných mandlí. Medzitým sme veľa cestovali, aby prázdniny neboli nudné. A potom prišlo obdobie, keď som musela zabrať v práci, pretože som dva mesiace fungovala skôr na voľnobehu než naplno. Niektoré návyky mi však zostali: držím pôst 12 – 13 hodín, pravidelne obedujem a nosím so sebou zdravšie desiaty. Lenže na šport nebol čas ani priestor. Kým začiatkom júla som sa ešte na detskom tábore snažila behať aspoň po príjazdovej ceste, kde som mala deti na dohľad, v septembri som zvládla už len jeden zadýchaný výbeh za týždeň. O spánku ani nehovorím – opäť som spadla na šesť hodín denne. A viem, že mi to nestačí.
Často počúvame, že svet je presýtený dobrými radami, ktoré sú v praxi nepoužiteľné. Pravda je, že nikde nie je dokázané, že ak niečo nevydržíte robiť 30 dní v kuse, nikdy si to neosvojíte. Keď som sa koncom septembra prepadla do poriadnej depresie – hoci po augustovej dovolenke som mala pocit, že zvládnem všetko – rozmýšľala som, či to celé nevzdať. Nemá to vraj zmysel, keď nestíham lepšie jesť, viac piť, viac spať a mať dokonale zorganizovaný deň. Možno raz, keď budú deti staršie.
V tej chvíli som sa zarazila. Presne túto vetu u iných mám neznášam. „Som nespokojná so svojou postavou, ale začnem cvičiť, až keď budú deti väčšie.“ Väčšinou to skončí tak, že nezačnú nikdy. A zoznam vecí, ktoré budú robiť „raz“, by vystačil na dva životy. Napriek tomu som sa objednala na kontrolné meranie. Výsledok? Dve kilá tuku navyše. Keď sme rozoberali, čo sa stalo, uvedomila som si, aké nebezpečné sú niektoré moje myšlienkové vzorce.
Pravda je jednoduchá: vždy je lepšie robiť aspoň niečo než nerobiť vôbec nič. Lepšie je cvičiť trikrát do týždňa než vôbec. Lepšie je brať vitamíny dva mesiace namiesto ideálnych tridsiatich dní, než ich po piatich rokoch vyhodiť expirované. Napokon som si uvedomila, že predsa len sa mi veľa vecí podarilo zmeniť.
Netlačím sa do raňajok v rannom strese – vychutnám si ich až po tom, čo odovzdám deti. Aj keď nevypijem presne dva litre vody denne, pijem výrazne viac než kedysi. A hoci nebežím polmaratón, desať kilometrov zvládam pokojne. Nie rekordným tempom, ale zvládam ich. Pred rokom to bola takmer nedosiahnuteľná méta – niečo ako let na Mars. Možno sa podarí, možno nie, ale riziko je veľké. Dnes aspoň viem, kde robím chyby. Viem, že potrebujem viac spať, že mám sklon vynechávať zeleninu a že ak si k obedu nedám sacharidy, večer budem v špajzi loviť čokoľvek, čo aspoň vzdialene pripomína cukor. A to je už samo o sebe veľká zmena.
Pustila som sa do práce na sebe znova a stále si opakujem jednu vetu: niečo je vždy lepšie než nič. Markéta mi dala aj praktickú radu – ak si večer uvedomím, že by som mala ísť behať, ale necítim sa dobre, mám sa aspoň prezliecť a ísť na prechádzku. Aj to sa počíta. Je to lepšie než zostať doma a vyčítať si, že som opäť neurobila nič. Často sa stane, že sa po pár minútach rozbehnete. A keď nie, aspoň si vyčistíte hlavu.
Zabudnite teda na striktných 30 dní. Zmena sa dá zvládnuť aj obdeň, dvakrát do týždňa, postupne. Buďte k sebe láskavé. Zaslúžite si to.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
