Porno je tu s nami v rôznych podobách už od nepamäti a je zrejmé, že ani v budúcnosti nezmizne. Ak však máte averziu voči filmom, v ktorých sa prehnane upravené ženy tvária, že si užívajú tvrdý a často bolestivý sex s viacerými mužmi naraz, určite nie ste jediná. Výskumy totiž opakovane potvrdzujú, že ženy sledujú porno menej často než muži. Jedným z dôvodov je práve fakt, že v takomto žánri prichádzajú na rad drsné scény bez ohľadu na ženský pôžitok.
Keď ženy v porne netúžia len po utrpení
Viaceré ženy verejne hovoria, že ich odpudzuje, ak sa v bežných pornografických filmoch na jednej žene vystrieda niekoľko chlapov a výsledkom je ejakulácia do tváre či úst herečky. Mnohé z nich zároveň zdôrazňujú, že by vo filmoch rady videli aj niečo iné: skutočnú intimitu, jemné dotyky, prejavy nehy, predohru a bozkávanie. To všetko by mohlo prispieť k ich lepšiemu naladeniu a vzrušeniu. Väčšina takýchto diváčok si namiesto pornoherečky predstavuje seba a dáva prednosť uveriteľnej vášnivej scéne dvoch ľudí.
Zásadný rozdiel medzi bežným a tzv. feministickým pornom teda nie je v tom, že druhé menované by bolo iba nežným a jemným variantom. Občas sa v ňom objavuje aj hardcore či praktiky, ako sú putá, plácačky alebo scény s dvoma mužmi, prípadne dvomi ženami naraz. Rozdiel však spočíva v tom, že vo „feministickom“ poňatí ostáva žena rovnocennou partnerkou, ktorá si povie, čo chce a ako to chce. Namiesto pasívneho objektu potešenia je aktívnou súčasťou deja. Tento prístup sa stáva čoraz atraktívnejším nielen pre ženy, ale aj pre páry, ktoré chcú vidieť niečo realistickejšie a inšpiratívnejšie.
Libuše Konopová, bývalá učiteľka sexuálnej výchovy a autorka knihy Sex nielen pre ženy, už pred rokmi upozorňovala, že filmy ženských režisérok či producentiek zo „slobodomilnej“ vlny sú oveľa prirodzenejšie a živelnejšie. Zároveň v nich žena nie je zneužívaná, ale dostáva to, čo skutočne k vzrušeniu a uspokojeniu potrebuje. Takéto príbehy často končia vzájomným maznaním, smiechom či bozkom, pričom muž ostáva zmyselný a nežný. Ako dodáva Mgr. Konopová: „Neexistuje žena, ktorá by takýto film videla a nedostala na to chuť.“
Keď je porno aj umením
Feministické, prípadne „ženské“ porno, sa často označuje ako umelecky spracované dielo s prepracovaným dejom a postavami, ktoré majú vlastnú motiváciu. Môže pripomínať plnohodnotný hraný film – trvá dlhšie ako bežné „rýchle“ klipy na internete, spravidla aspoň 15 minút, a jeho produkcia je aj finančne náročnejšia. Preto si mnohé štúdiá vyžadujú registráciu, predplatné alebo poplatky za pozretie. Nie je teda okamžite dostupné na internete zadarmo – a to je aj jeden z dôvodov, prečo sa o ňom hovorí menej.
V takýchto filmoch hrá dôležitú úlohu pomalé zvádzanie, vyzliekanie či predohra. Ženy tu nepôsobia ako „objekt pre mužov“, ale ako plnohodnotné ľudské bytosti s vlastnými túžbami. Samozrejmosťou býva explicitné zobrazenie ženského vzrušenia, a čo je dôležité, aj reálneho vyvrcholenia. Mnohé filmárky sa snažia ukázať, že žena potrebuje čas, vzrušenie a vhodnú atmosféru, aby dosiahla uspokojenie, čo je v príkrom rozpore s klasickým pornom, kde často stačí, že sa muž „dotkne“ a žena je údajne okamžite pripravená zažiť orgazmus.
Práve tento dôraz na realitu je užitočný aj pre mladú generáciu, ktorá si často z porna odvodzuje, ako by mal sex vyzerať. Leila Afsahi, ktorá tému porna skúmala do hĺbky, pripomína, že tzv. feministické porno predstavuje oveľa autentickejší obraz. Umožňuje pochopiť, že orgazmus neprichádza lusknutím prsta a že je prirodzené, ak to niekedy trvá dlhšie. Divák sa s tým potom ľahšie stotožní.
Priekopníčky a priekopníci „feministického porna“
Za jednu z najznámejších priekopníčok sa považuje Candida Royalle, americká producentka a režisérka, ktorá točila filmy viac zamerané na páry a na prirodzenú dynamiku medzi partnermi. Ako sexuálna pedagogička a autorka pozitívneho prístupu k ženskému pôžitku odstránila zo svojich diel prvok tzv. cumshotu do úst alebo do tváre, ktorý vo svojej dobe patril k najčastejším scénam v konvenčnom porne. Royalle namiesto toho ponúkla príjemnejší a intímnejší pohľad, ktorý ženy dokázal zaujať.
Ďalším známym menom je švédska režisérka Erika Lust, ktorá má vlastné fórum, kde jej diváci a diváčky môžu písať, čo by chceli vidieť. Na základe ich prianí potom natáča filmy, ktoré často vychádzajú z reálnych fantázií. Pri tvorbe kladie dôraz na estetiku, kostýmy, dekorácie či hudbu, pričom sa snaží, aby jej diela nevyzneli lacno, nevkusne alebo vulgárne. Dôležité je pre ňu ukázať sex ako plný vzájomného rešpektu a úcty – k ženám aj k mužom.
Možno vás prekvapí, že do tvorby porna pre ženy sa zapojil aj slávny dánsky režisér Lars von Trier. Podporil koncept, podľa ktorého by sa ženy pri sledovaní necítili len ako diváčky násilia či nepríjemných praktík. Na základe toho dokonca vznikol súbor kritérií s názvom Puzzy Power Manifest, kde sa jasne stanovuje, ako by mal vyzerať pornofilm pre ženy a čo by v ňom byť nemalo. Prísne sa tu odmieta akákoľvek forma násilia voči žene, rovnako aj scény s ejakuláciou na ženskú tvár. Zároveň podporuje diverzitu hercov, takže v takýchto filmoch sa často objavujú ľudia rôznych postáv, veku či dokonca transgender osoby a ľudia s hendikepom.
Porno ako inšpirácia pre páry
Na to, ako a prečo ženy sledujú porno, sa zamerala aj už spomenutá študentka Leila Afsahi, ktorá pre svoju diplomovú prácu oslovila množstvo žien. Vyplynulo z toho, že porno sledujú najčastejšie s partnerom – či už ako spestrenie spoločných chvíľ, alebo ako pomôcku na otvorenie témy, o ktorej by sa inak hanbili rozprávať. Mnohé priznávajú, že práve takto dokážu jednoduchšie povedať, čo sa im páči a čo by chceli skúsiť v reálnom živote.
Hoci je porno bežnou súčasťou nášho sveta, u žien (ale i mnohých mužov) stále pretrváva určitý pocit hanby, keď majú priznať, že ho sledujú. Rovnako je tu obava z odsúdenia zo strany iných žien, kamarátok či okolia, ak by napríklad priznali, že ich vzrušuje aj tvrdšie alebo netradičné porno. Leila Afsahi spomína, že veľa žien sa hanbí za to, že ich vzrušujú scény so sadomasochistickou tematikou, a preto o tom radšej mlčia.
Pravdou však ostáva, že rovnako ako pri jedle či hudbe, každý z nás môže mať iný vkus aj pri porne – niekto obľubuje jemné, „sladké“ scény, iný zas tvrdšie a drsnejšie momenty. Je dôležité nemať zbytočné predsudky a ak má porno niekomu slúžiť ako inšpirácia v sexuálnom živote, môže to byť prínosné. Dôležité však je, aby to bolo vzájomne dobrovoľné, rešpektujúce a prispôsobené našim skutočným túžbam.
Zhrnutie: Budúcnosť porna pre ženy
Z vyššie uvedeného vyplýva, že nový prístup k pornu stavia do popredia najmä rovnováhu, vzájomný rešpekt a úctu voči všetkým zúčastneným. Neznamená to, že by malo ísť vždy o jemné, romantické scény plné srdiečok a kvetov, ale skôr o férové zobrazenie sexu, v ktorom žena nie je len pasívnou „hrebeňovou“ bábkou na uspokojenie mužskej potreby. Naopak, naťahuje sa čas predohrami, objavujú sa pomalé alebo intenzívne momenty podľa toho, čo herci reálne chcú a na čom sa dohodnú. V ženskom, či feministickom porne sú vítané aj rôzne experimenty, fantázie a túžby – pokiaľ sa to všetkým zúčastneným páči a nikto pri tom netrpí.
Je preto prirodzené, že sa tento prúd teší záujmu nielen žien, ale tiež dvojíc, ktoré hľadajú inšpiráciu alebo si chcú ozvláštniť intímny život. Práve vo filmoch, ktoré kladú dôraz na ženské potešenie a autentické prežívanie vášne, môžu ľudia nájsť reálnejšiu a pre mnohých príťažlivejšiu podobu erotiky. Zároveň sa tým otvára priestor na slobodnejšie rozprávanie o tom, čo sa nám v spálni páči a čo ešte len túžime vyskúšať.
Takéto „vzdelávanie“ je napokon užitočné aj pre mladých, ktorí získajú aspoň o trochu realistickejšiu predstavu o tom, ako vyzerá skutočná sexualita. A či už sa vám páči tvrdá alebo jemná línia, netreba zabúdať, že každá žena (rovnako ako muž) má právo na to, čo je jej príjemné – a právo odmietnuť, čo jej príjemné nie je. Budúcnosť porna pre ženy zjavne ukazuje, že keď žena dostane v posteli (či pred kamerou) rovnocenný priestor, neprofituje z toho len ona, ale aj samotný film a jeho diváci.
