Udržiavanie domácnosti v čistote je fenomén, ktorý sa tiahne celými dejinami ľudstva, no zároveň neustále podlieha novým trendom a vylepšeniam. Zatiaľ čo niektorým národom stačí niekoľko hodín upratovania týždenne, iné sa čisteniu venujú dokonca každý deň. Napríklad Francúzi podľa prieskumov dokážu domácim prácam venovať dve až štyri hodiny za týždeň. V Nemecku sa tento priemer pohybuje nad tromi hodinami a v Taliansku zasa panuje zvyk po každom jedle povysávať alebo pozametať podlahu v kuchyni. V Holandsku je úplnou samozrejmosťou umývať okná aj niekoľkokrát do mesiaca, a to predovšetkým z dôvodu, aby pôsobili dokonale čistým a reprezentatívnym dojmom.
Niet divu, že mnohým ľuďom pripadá zaujímavejšie vykonávať rôzne prieskumy a štúdie o tom, kto koľko a ako často doma upratuje, než sa skutočne postaviť k dverám komory, vytiahnuť vedro, handru či vysávač a pustiť sa do práce. Hoci dnes existujú rôzne inteligentné prístroje uľahčujúce udržiavanie poriadku, v konečnom dôsledku stále platí, že pravidelná starostlivosť o čistotu zostáva aspoň čiastočne v našich rukách.
Začiatky: mydlá z popola a živočíšneho tuku
Korene čistiacich prostriedkov môžeme vystopovať až do starovekej Mezopotámie. Podľa dochovaných záznamov už starí Babylončania vyrábali primitívne „mydlo“ zmiešaním živočíšneho tuku a popola, pričom dôkazy o tejto technike siahajú zhruba do roku 2800 pred n. l. Na stenách hlinených nádob z tohto obdobia sa našli zvyšky tejto hmoty, ktorá slúžila ako čistič. Rôzne iné prostriedky na udržiavanie čistoty obsahovali zmes rastlinných olejov a alkalických solí alebo sa používali materiály ako íl a piesok.
Upratovacie nástroje v primitívnej forme – napríklad jednoduché metly či kefy – vyrábali už v starovekej Mezopotámii, aby odstránili nečistoty z podláh a povrchov. Prírodné morské huby boli tiež bežnými pomocníkmi, kým sa nezačali hromadne vyrábať hubky umelé. Zaujímavosťou je, že staroveké civilizácie kládli na hygienu pomerne veľký dôraz, ale v stredoveku prišlo k značnému úpadku v úrovni čistoty i starostlivosti o životné prostredie.
Vtedajšie mestá boli často zaplavené odpadom, chýbalo systematické odstraňovanie splaškov a odpadových vôd, čo prinášalo množstvo chorôb a epidémií. V niektorých častiach Európy sa údajne ešte v 16. storočí používala odstatá ľudská moč ako čistiaci prostriedok, dokonca aj pri praní bielizne. V Britskom múzeu Museum of the Home možno nájsť kuriózne zmienky o tom, ako sa proti plošticiam bojovalo podomácky vyrobenou masťou zo žĺtkov, tuku a údajne aj pečených mačiek.
Veda, ktorá zmenila prístup k čistote
Zlom nastal, keď sa v druhej polovici 17. storočia začalo potvrdzovať, že choroby často súvisia s nedostatočnou hygienou. Vznikali prvé návody na výrobu rôznych čistiacich prostriedkov a tento „nový vietor“ sa postaral o to, že sa upratovanie začalo brať vážnejšie.
Koncom 18. storočia Henry Sidgier získal prvý patent na pračku vybavenú rotujúcimi bubnami a drevenými tyčami, ktoré počas otáčania prádlo premiešavali. Bol to revolučný vynález, ktorý znamenal obrovskú úsporu času aj fyzickej námahy. V roku 1901 Hubert Cecil Booth predstavil prvý moderný vysávač a o šesť rokov neskôr vznikli prvé papierové utierky od spoločnosti Scott Paper Company. Ich úlohou bolo predchádzať šíreniu choroboplodných zárodkov z látkových uterákov na verejných toaletách.
V rovnakom období priniesol anglický chirurg Joseph Lister prvé účinné antiseptiká. Objavil, že kyselina karbolová dokáže ničiť baktérie, čo výrazne znižovalo riziko pooperačných infekcií. Karbolové mydlo sa stalo široko dostupným pre verejnosť v roku 1894 a rýchlo si našlo uplatnenie pri kúpaní, praní aj čistení kúpeľní.
S rozvojom nových pomôcok a nástrojov sa menilo aj postavenie ľudí, ktorí zabezpečovali poriadok v domácnostiach. Zatiaľ čo v staroveku bola pomoc sluhov výsadou najbohatších, neskôr si mohli sluhov či pomocníkov dovoliť aj priemerné domácnosti. Moderná technika v podobe automatických práčok, umývačiek riadu či sušičiek však významne znížila potrebu takejto manuálnej pomoci.
Ako často meníte posteľné obliečky?
V súčasnosti máme pri udržiavaní čistoty domácnosti takmer neobmedzené možnosti a trh s čistiacimi prostriedkami či upratovacími pomôckami dosiahol svoj boom obzvlášť počas pandémie. Reklamy na najrôznejšie dezinfekčné prípravky a zlepšováky čistoty dominujú v médiách, a na platformách ako YouTube alebo TikTok sa veľkej popularite tešia tvorcovia, ktorí ukazujú praktické tipy a triky, ako efektívne zvládnuť domáce práce.
Podľa jedného z prieskumov Nielsen Admosphere minú slovenské domácnosti v priemere 17 eur mesačne na čistiace prostriedky. Najčastejšie (až denne či niekoľkokrát týždenne) sa umýva riad, vysýpa smetný kôš, zametá podlaha, čistí sa kuchynská linka a perie sa bielizeň. Medzi týždenné rituály patrí výmena uterákov, utieranie prachu, umývanie kúpeľne, vysávanie, vytieranie podlahy a čistenie toalety.
Raz do mesiaca sa zvyčajne menia posteľné obliečky (hoci značná časť ľudí to robí dvakrát či trikrát mesačne), pričom v rovnakom intervale sa často umývajú aj zrkadlá či chladnička. Sezónne, približne raz za štvrťrok, sa často pripomínajú také aktivity ako umývanie okien, pranie záclon a závesov či väčšie reorganizácie nábytku.
Rôzne krajiny, rôzne zvyklosti
Vďaka štatistikám a prieskumom máme pomerne dobrý prehľad o rozdieloch v upratovaní naprieč svetom. Podľa zdrojov spoločnosti Lifestyle Cleaning Services trávia v priemere najviac času upratovaním ruské domácnosti (okolo 5 hodín týždenne). V Brazílii si na ekológiu príliš nepotrpia, keďže až 75 % ľudí preferuje silné chemické čistiace prostriedky. Číňania najviac neznášajú upratovanie kuchýň, zatiaľ čo až 90 % Francúzov si pri upratovaní rado pustí hudbu.
V Japonsku majú ľudia slabosť pre technologické vychytávky, Američania radi nahlas premýšľajú (až 85 % z nich si pri upratovaní utrieďuje myšlienky) a 75 % Britov bez okolkov priznáva, že upratovanie nerobia práve dôkladne – skutočne veľké poriadky si nechávajú až na chvíľu, keď očakávajú návštevu. Napriek tomu si Briti, Američania aj Austrálčania potrpia na čistotu svojich áut, pričom takmer polovica z nich umýva auto aspoň raz do týždňa.
Japonská dokonalosť: od mini pračiek po chlpaté robotické gule
Špičkovým inovátorom v oblasti upratovacích technológií je dnes Japonsko. Z tejto krajiny prichádzajú neustále nové vynálezy, ktoré majú uľahčiť život v domácnosti. K obľúbeným patrí napríklad mini ručná práčka (váži len 200 gramov), ktorá cieleným prúdom vody a ultrazvukových vĺn dokáže odstrániť aj odolné škvrny.
Veľký úspech zaznamenal aj malý, no výkonný odstraňovač prachu Iris Ohyama s vyspelými senzormi, ktoré zaznamenávajú aj extrémne jemné častice. Prístroj využíva svetelný indikátor, ktorý pomocou farieb presne ukazuje stav čistoty v miestnosti, a podľa výrobcov zvládne za tri minúty odstrániť až 98 % prachu.
Niektoré japonské vychytávky pôsobia naozaj až komicky – napríklad chlpatá guľa s názvom Mocoro Robot, ktorá sa sama kotúľa po podlahe, zbiera drobné nečistoty a dostáva sa aj do miest, kde bežný mop s ťažkosťami dočiahne. Vďaka tejto sfére obalenej dlhými vláknami môže byť obývačka či chodba čistá už po troch hodinách „samovoľného“ pohybu.
Napriek tejto fascinácii technológiami sa Japonsko nespolieha iba na roboty. Už v školách tam deti od útleho veku učia, že pravidelné upratovanie je dôležitá súčasť bežného života. Po skončení vyučovania žiaci často zostávajú v triedach a čistia ich – s handrami, vedrami a metlami v ruke, pričom učitelia presne rozdeľujú, kto čo bude robiť. Aj vďaka tomu sú japonské mestá povestné dokonalou čistotou a vyvolávajú úžas u návštevníkov z celého sveta.
Či už ste priaznivcami moderných vychytávok a rady sa inšpirujete „upratovacími influencermi“, alebo patríte k milovníkom osvedčených tradičných metód, upratovanie zostáva nevyhnutnou súčasťou našich životov. Je to jedna z tých každodenných činností, ktoré výrazne ovplyvňujú naše pohodlie i zdravie. Hoci automatizácia postupuje míľovými krokmi a robotické vysávače či smart spotrebiče dokážu mnoho vecí za nás, zatiaľ nahradzujú iba menšiu časť tých naozaj dôkladných domácich prác.
Ako často meníme obliečky, ako precízne vysávame, či si potrpíme na dokonale nablýskané okná – to všetko odráža nielen naše preferencie, ale aj kultúru a prostredie, v ktorom žijeme. Nakoniec tak môžeme upratovanie vnímať nielen ako nutnú povinnosť, ale aj ako istú formu rituálu či príležitosti uvedomiť si, aký prospech nám prináša organizované a čisté prostredie.
