
- Žena
- Články
- Zdravie
- Pránájáma: Dychové techniky, ktoré uvoľňujú stres, tlmia bolesť a posilňujú vitalitu
Pránájáma: Dychové techniky, ktoré uvoľňujú stres, tlmia bolesť a posilňujú vitalitu

Dýchanie je prvý akt, ktorý vykonáme pri narodení, a posledný, keď odchádzame z tohto sveta. Je fascinujúce, že čosi také prirodzené a nevyhnutné, ako je nádych a výdych, berieme často ako samozrejmosť. Väčšina ľudí dýcha plytko a povrchne, čo z dlhodobého hľadiska oberá telo o energiu, znižuje odolnosť voči stresu a dokonca môže prispievať k rôznym formám bolesti – napríklad chronickým bolestiam chrbtice.
Vedome kontrolovaný dych má vplyv nielen na fyzickú, ale aj psychickú rovnováhu. Ak sa naučíme správne dýchať, dokážeme si udržať duševný pokoj, podporiť činnosť nervovej sústavy a zlepšiť celkové fungovanie tela. V joge sa dych považuje za most medzi telom a mysľou – nástroj, ktorý dokáže ovplyvniť náladu, koncentráciu, pozornosť aj duševné rozpoloženie. Mnohé výskumy potvrdzujú, že dýchanie nosom stimuluje mozgovú činnosť, zlepšuje pamäť, učenie aj logické uvažovanie.
Nos slúži na dýchanie, ústa na rozprávanie
Z pohľadu jógovej filozofie neprijímame dychom iba kyslík, ale aj pránu – životodarnú kozmickú energiu, ktorá sa vyskytuje všade tam, kde je pohyb a život. Prána je súčasťou vody, potravy, svetla aj vzduchu, ktorý dýchame. No najefektívnejší spôsob, ako ju prijímať, je práve cez dych – konkrétne cez nos, ktorý slúži ako hlavná „príjmová brána“ tejto jemnohmotnej sily. Ak dýchame ústami, pránu do tela takmer neprijímame.
Keď dýchame bežne, prijímame pránu v malých množstvách. Ak však zapojíme plný vedomý jogový dych, schopní sme do tela nasmerovať oveľa väčšie množstvo tejto energie. Jogíni veria, že nadbytočná prána sa ukladá v mozgu a nervových centrách ako rezerva – práve táto zásoba rozhoduje o tom, ako zvládame záťažové situácie. Ľudia, ktorí dokážu v náročných chvíľach fungovať bez vyčerpania či paniky, majú podľa jogy schopnosť vedome alebo podvedome zhromažďovať pránu. Ich životná sila – vitalita – je vlastne nahromadená energia prány. A jej cieľavedomé posilňovanie sa v joge deje prostredníctvom techník pránájámy – dychových cvičení, ktoré sa vykonávajú s vystretou chrbticou, otvoreným hrudníkom a zapojením bránice.
Prečo sa venovať pránájáme?
Možno si kladiete otázku – načo praktizovať dychové cvičenia, keď sa predsa organizmus okysličuje aj pri športe? Je pravda, že pri behu, boxe, cyklistike či posilňovaní pracujú pľúca naplno, no ich aktivita je často nekoordinovaná, prerušovaná a závislá od fyzického výkonu. Navyše, energia získaná kyslíkom sa ihneď spotrebúva na samotný výkon – nezostáva žiadna rezerva.
Naopak, jogové dychové techniky, ktoré sa vykonávajú v pokoji a s plným vedomím, majú systematickejší a trvalejší účinok. Nevyčerpávajú telo, ale ho naopak energeticky posilňujú. Pravidelná prax pránájámy nezaťažuje organizmus, nevedie k únave a vďaka rytmickému dýchaniu s hlbokým prepojením na vedomie môže slúžiť ako silný nástroj pre regeneráciu a prevenciu. Už desať minút vedomého dýchania denne dokáže výrazne prispieť k psychickej pohode, lepšiemu zvládaniu stresu aj k stabilnejšiemu zdraviu – a to všetko bez liekov či drahých terapií.
Dychové techniky, ktoré zvládnete aj doma
1. Bhastrika – keď na vás padne poobedná únava, skúste túto „dychovú vzpruhu“. Ide o rýchle, dynamické nádychy a výdychy nosom, pri ktorých vydávate počuteľný zvuk. Telo sa prebudí, mozog sa okysličí a energia stúpne nahor.
2. Savitrí pránájáma – veľmi účinná technika na zmiernenie emocionálnych výkyvov, úzkosti a depresie. Dýchajte v rytme 6 : 3 : 6 : 3 (šesť sekúnd nádych, tri sekundy zadržanie, šesť sekúnd výdych, tri sekundy pauza).
3. Štvorcový dych (box breathing) – ideálny pri akútnom strese. Dýchajte podľa schémy 4 : 4 : 4 : 4 – teda nádych na štyri sekundy, zadržte dych na štyri, výdych na štyri a znova zadržte na štyri.
4. Šítalí a šítkarí pránájáma – chladivý dych, vhodný najmä vtedy, keď vás zalieva hnev alebo frustrácia. Z jazyka vytvorte „trubičku“, cez ktorú sa pomaly nadýchnete, a následne vydýchnite nosom. Znižuje vnútorné napätie a ochladzuje telo.
5. Nádí šódhana (striedavé nosové dýchanie) – výborná technika na harmonizáciu nervového systému a upokojenie po náročnom dni. Zakryte pravú nosnú dierku, nadýchnite sa cez ľavú, potom zakryte ľavú a vydýchnite pravou. Opakujte a striedajte strany.
6. Bhrámarí pránájáma – známa aj ako „dych bzučiacej včely“. Pri výdychu vydávate bzučiaci zvuk. Technika výborne upokojuje myseľ pred spaním, tlmí stres a pripravuje telo na odpočinok.
Záver: Vedomý dych ako každodenná prax
Nie je potrebné hneď prejsť na zložité jogové pozície či náročné meditácie. Stačí, ak sa každý deň na pár minút posadíte, narovnáte chrbát, zatvoríte oči a vedome sledujete svoj dych. Pránájáma nie je len „cvičenie“, ale spôsob, ako sa znovu spojiť so sebou samým, ukotviť sa v prítomnom okamihu a posilniť telo zvnútra. Vyskúšajte to – vaše telo aj myseľ sa vám odvďačia.