Žena
Články
Magazín
Prečo niektoré deti reagujú intenzívnejšie než iné? Ako pomôcť dieťaťu zvládať silné emócie

Prečo niektoré deti reagujú intenzívnejšie než iné? Ako pomôcť dieťaťu zvládať silné emócie

reklama:

Keď je detský svet preplnený pocitmi: Sprievodca pre rodičov citlivejších detí

Detská psychika je plná intenzívnych zážitkov. Pre niektoré deti sú emócie len jemnou kulisou každodenného života, iné ich však prežívajú ako silné búrky, ktoré prichádzajú bez varovania. Ak sa vaše dieťa často cíti premáhané hnevom, smútkom alebo zúfalstvom a tieto stavy sa objavujú aj pri drobnostiach, možno patrí medzi tie citlivejšie typy – emočne reaktívne deti.

Zvonka to môže vyzerať ako rozmaznanosť, tvrdohlavosť alebo nedostatok disciplíny. V skutočnosti však ide o prirodzený prejav dieťaťa, ktoré nedokáže svoje vnútorné napätie vyjadriť inak. Nejde o manipuláciu ani úmysel ublížiť. Je to forma, ktorou dieťa signalizuje, že potrebuje pomoc s tým, čo sa v ňom deje.

Prečo niektoré deti reagujú intenzívnejšie než iné?

Každé dieťa prichádza na svet s jedinečným emočným nastavením. Niektoré sú od prírody vnímavejšie na podnety ako hluk, nečakané zmeny alebo kritiku. Ich nervová sústava je citlivejšia a stresové situácie vnímajú ako väčšiu hrozbu.

Okrem povahových daností však zohráva úlohu aj prostredie. Detská emocionalita môže byť vystupňovaná nestabilným rodinným zázemím, prílišným tlakom alebo nepríjemnými skúsenosťami zo školy. Ak dieťa nemá istotu vo svojom okolí, začne si ju hľadať inde – často cez emócie.

Náhle životné zmeny – ako rozvod rodičov, sťahovanie či straty v sociálnych väzbách – môžu u dieťaťa spustiť silnú vnútornú neistotu. Výkyvy nálad sa potom stávajú akousi obranou voči svetu, ktorý je preň ťažko zrozumiteľný.

Ako vyzerá emočná nestabilita v praxi?

Prejavy bývajú rôznorodé. Niektoré deti vybuchnú pre drobnosti, iné sa rozplačú pri najmenšom neúspechu. Často sa ich nálady menia rýchlo – z radosti do smútku, z pokoja do hnevu, a to všetko v priebehu pár minút.

Môžu mať problém prispôsobiť sa novým situáciám, ťažko znášajú kritiku alebo sa po emočne náročnom zážitku nedokážu samy upokojiť. V kolektíve sa môžu cítiť nepochopené a izolované, pretože ostatní nedokážu reagovať na ich premenlivé správanie.

Niektoré deti sa začnú uzatvárať do seba, vymýšľajú si fantazijný svet alebo hľadajú únik v technológiách – v tom všetkom možno vidieť pokus získať späť kontrolu nad tým, čo prežívajú.

Ako môže rodič dieťaťu skutočne pomôcť?

Pomoc nezačína až vo chvíli, keď dieťa vybuchne – podpora by mala byť dlhodobá, vedomá a rešpektujúca. Dôležité je prijať, že dieťa neprežíva svoje pocity preto, aby niekoho „otravovalo“. Potrebuje len priestor, kde sa môže cítiť v bezpečí a slobodne vyjadriť to, čo prežíva.

Základom je otvorené a empatické počúvanie. Frázy ako „nepreháňaj“ alebo „nič sa nedeje“ znižujú hodnotu detských pocitov. Namiesto toho skúste povedať: „Vidím, že ťa to zranilo, povedz mi o tom viac,“ alebo „Je v poriadku, že sa tak cítiš – poďme spolu nájsť riešenie.“

Okrem pochopenia je potrebné naučiť dieťa pracovať s emóciami. Niektorým pomáha kreslenie, iné sa uvoľnia pri hlbokom dýchaní alebo pri písaní denníka. Kľúčom je experimentovať – skúšať rôzne spôsoby, ako dieťaťu pomôcť upokojiť sa bez potláčania emócií.

Nezabudnite tiež posilňovať sebaúctu. Citlivé deti si často myslia, že sú „zlé“ alebo „pokazené“. Oceňujte ich úsilie, nie len výsledky, a vyzdvihujte ich silné stránky. Pomôže im to cítiť sa hodnotne aj vtedy, keď to okolie nechápe.

Pevné hranice bez kriku

Výchova citlivého dieťaťa je psychicky náročná. Rodičia sa môžu cítiť frustrovaní, najmä ak sú výkyvy časté a intenzívne. Preto je dôležité udržiavať rovnováhu medzi láskavosťou a jasne stanovenými pravidlami.

Dieťa potrebuje hranice rovnako ako pochopenie. Reakcie typu „Prestaň!“ alebo „Už toho mám dosť!“ však zvyčajne len zvyšujú napätie. Lepšou cestou je pokojné, ale rozhodné stanovisko: „Rozumiem, že si nahnevaný, ale ničiť veci nie je v poriadku. Poďme spolu nájsť, ako tú zlosť vyjadriť inak.“

Kedy je na mieste odborná pomoc?

Ak máte pocit, že dieťa nedokáže svoje emócie zvládať dlhodobo, a jeho správanie zasahuje do fungovania doma, v škole či medzi kamarátmi, obráťte sa na detského psychológa. Odborník môže pomôcť dieťaťu porozumieť vlastným pocitom, no zároveň poskytne rodičom praktické rady.

Niekedy môžu byť silné emočné reakcie znakom hlbších problémov – ako sú úzkostné poruchy, ADHD alebo nábeh na depresiu. Včasná intervencia dokáže výrazne uľahčiť dieťaťu život a predísť ďalším komplikáciám.

Každé dieťa má právo cítiť

Deti s citlivou dušou nepotrebujú „opraviť“ – potrebujú byť vypočuté, pochopené a prijaté také, aké sú. S podporou, trpezlivosťou a správnym vedením dokážu zvládnuť vlastné emócie a premeniť svoju citlivosť na silnú stránku. Najlepším darom, ktorý im môžete dať, je vaša prítomnosť a porozumenie.

reklama:

Zdieľať