Rodič ako vzor, nie kazateľ: ako s deťmi hovoriť o športe
reklama:
Mladí športovci potrebujú od rodičov predovšetkým podporu, dôveru a pocit bezpečia. To, ako s nimi dospelí hovoria po tréningoch či zápasoch, môže výrazne ovplyvniť ich sebavedomie aj celkový vzťah k športu. Vhodná komunikácia dokáže posilniť vnútornú motiváciu, pomôcť prekonávať chyby a ťažké momenty, ale rovnako ľahko môže byť aj prekážkou, ak je necitlivá alebo prehnane kritická.
Najlepší prístup? Menej poučovania, viac príkladu
Športový psychológ Václav Petráš zdôrazňuje, že rodič nie je tréner a nemal by sa ním snažiť stať. Omnoho dôležitejšie než poučky je to, ako sa rodič správa v bežných situáciách.
Mnohí dospelí chcú, aby dieťa reagovalo pokojne, keď urobí chybu, aby sa nevzdávalo pri prekážkach alebo si zachovalo motiváciu aj po neúspechu. No len málokto si uvedomí, že deti sa učia najmä pozorovaním, nie počúvaním príkazov.
Petráš upozorňuje na jednoduché otázky, ktoré by si mal položiť každý rodič:
-
Ako reagujem, keď ma niekto vyprovokuje v premávke?
-
Ako zvládam stres, keď som preťažený?
-
Ako sa správam, keď sa mi niečo nepodarí?
Práve tieto momenty sú pre dieťa najcennejšími ukážkami toho, ako narábať s frustráciou, neúspechom a napätím. Otvorenosť a primeraná úprimnosť, bez moralizovania a bez dvojitého metra, sú základnými piliermi rodičovskej podpory.
Vety, ktoré dokážu dieťa zraniť viac, než si rodič uvedomuje
Pri silných emóciách sa rodičia niekedy uchýlia k výrokom, ktoré možno nemyslia zle, no pre mladého športovca môžu mať veľmi tvrdý dopad. Jednou z najškodlivejších je podľa psychológa napríklad:
„To sme sem ani nemuseli chodiť, keď sa na to takto vykašleš.“
Takéto slová dieťaťu naznačia, že rodiča sklamalo, hoci ono samotné často robilo, čo mohlo. Väčšina detí nepodáva slabší výkon preto, že by sa im nechcelo, ale preto, že sú až príliš pod tlakom. Sústredia sa na nevyhnutnosť výhry, priveľmi sa kontrolujú a riešia každú chybu. Popritom sa obávajú, čo im rodič povie cestou domov.
V takej chvíli potrebuje dieťa niekoho, kto mu pomôže upokojiť sa, prijať chybu a učiť sa z nej, nie ďalšie vyčítanie či sarkazmus.
Je komunikácia s dieťaťom náročnejšia v niektorých športoch?
Podľa Petráša sa v rôznych športoch objavujú veľmi podobné problémy. Rozdiel je skôr v tom, ako si rodičia myslia, že rozumejú konkrétnej disciplíne. V športoch, ktoré sleduje celé Slovensko — predovšetkým futbal a hokej — majú mnohí rodičia pocit, že vedia všetko lepšie než tréner.
To však môže dieťaťu výrazne uškodiť. Keď rodič dáva potomkovi úplne iné pokyny, než dostáva na ihrisku alebo na ľade, dieťa sa ocitá medzi dvoma autoritami. Nevie, koho poslúchnuť, nechce nikoho sklamať — a napokon sa bojí urobiť akýkoľvek krok, aby neurobilo chybu.
Výsledkom je nerozhodný, neistý športovec, ktorý podáva horší výkon nie pre nedostatok snahy, ale pre strach, že zlyhá v očiach niekoho, na kom mu záleží.
Preto psychológ zdôrazňuje:
rodič by nemal zasahovať do kompetencií trénera ani narúšať jeho autoritu.
Najväčšia pomoc, ktorú môže dieťaťu poskytnúť, je podpora, rešpekt a stabilné prostredie, v ktorom zlyhanie nie je tragédiou, ale súčasťou procesu učenia.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
