
Syndróm ruka-noha-ústa: Čo by mali rodičia vedieť o tejto nepríjemnej chorobe

Syndróm ruka-noha-ústa je infekčné ochorenie, ktoré sa veľmi často objavuje u malých detí, najmä v škôlkach, jasliach či iných kolektívoch. Ide o chorobu, ktorá sa šíri rýchlo a jednoducho, čo z nej robí obávanú nákazu medzi rodičmi. Na prvý pohľad môže pôsobiť ako „obyčajná detská choroba“, no jej priebeh býva pre dieťa dosť nepríjemný a navyše ide o veľmi nákazlivý vírus.
Pôvodca a spôsob šírenia
Toto ochorenie spôsobujú predovšetkým enterovírusy, najčastejšie Coxsackie vírus. Pre syndróm je typická vyrážka, ktorá sa objavuje na dlaniach, chodidlách a v oblasti úst – práve odtiaľ pochádza aj jeho názov. Vírus sa prenáša predovšetkým kvapôčkovou infekciou (kýchaním, kašľaním), no tiež priamym kontaktom s kontaminovanými predmetmi či povrchmi. Preto sa tak rýchlo šíri v prostredí, kde sa stretáva viacero detí.
Najčastejšie ochorejú deti do piatich rokov, no nakaziť sa môžu aj staršie deti alebo dospelí. U nich však býva priebeh zvyčajne miernejší a rýchlejšie odoznie.
Ako vyzerajú príznaky syndrómu ruka-noha-ústa?
Typická vyrážka
Najvýraznejším príznakom je vyrážka vo forme malých červených škvŕn alebo pľuzgierikov. Objavuje sa hlavne na dlaniach a chodidlách, kde býva bolestivá a citlivá na dotyk. V ústach sa zase tvoria bolestivé vriedky a afty, ktoré sťažujú jedenie aj pitie. Tieto ranky sa môžu rozšíriť aj na jazyk, vnútorné strany líc či okolie pier. V takýchto prípadoch je bežné, že dieťa odmieta jesť aj piť, čo zvyšuje riziko dehydratácie.
Horúčka
U väčšiny detí sa choroba začína vysokou teplotou, často ešte predtým, ako sa vyrážka vôbec objaví. Horúčka môže vystúpiť až na 39 °C a sprevádza ju slabosť, únava či nechutenstvo. Deti sú v tomto období podráždené a ospalé. Trvanie horúčky závisí od odolnosti organizmu – u niektorých detí odznie rýchlo, u iných pretrváva aj niekoľko dní.
Bolesť v krku
Vriedky v ústach spôsobujú aj výraznú bolesť v krku, ktorá robí prehĺtanie veľmi nepríjemným. Kvôli tomu dieťa odmieta jedlo aj tekutiny, čo ešte viac zvyšuje riziko dehydratácie. Bolesti sú často sprevádzané pocitom sucha v ústach.
Nechutenstvo a problémy s pitím
Keďže jedenie aj pitie je spojené s bolesťou, deti často odmietajú potravu. Niektoré nezvládajú ani mäkké jedlo, iné odmietajú dokonca aj tekutiny. Pre rodičov je to stresujúce, pretože dieťa prichádza o energiu a oslabuje sa jeho imunita. Pomôcť môže ponúknutie studených nápojov alebo jedál, ktoré menej dráždia sliznicu (napr. jogurt či pyré).
Únava a podráždenosť
Choroba deti vyčerpáva nielen fyzicky, ale aj psychicky. Horúčka, bolesť a vyrážka ich unavia a často spôsobujú, že sú mrzuté a plačlivé. Potrebujú viac odpočinku a bývajú menej aktívne. Nedostatok spánku aj jedla sa prejaví ešte väčšou únavou.
Zväčšené lymfatické uzliny
Niektoré deti majú počas infekcie zväčšené a citlivé lymfatické uzliny v oblasti krku či čeľuste. Je to reakcia imunitného systému na vírus. Tento príznak sa síce vyskytuje aj pri iných vírusových ochoreniach, no v kombinácii s vyrážkou a horúčkou zapadá do obrazu syndrómu ruka-noha-ústa.
Tráviace ťažkosti
Menej často sa u chorých detí objaví aj hnačka alebo vracanie. Hoci nejde o typický príznak, môže výrazne prispieť k dehydratácii, keďže organizmus rýchlo stráca tekutiny a minerály.
Možné komplikácie
Vo väčšine prípadov má choroba mierny priebeh a dieťa sa uzdraví do 7 – 10 dní. Napriek tomu však treba byť opatrný. Najväčším rizikom je dehydratácia, ktorá môže vyžadovať aj lekársky zásah. Zriedkavo sa môžu vyskytnúť aj závažnejšie komplikácie – napríklad neurologické problémy, no tie sú veľmi výnimočné.
Prevencia: Ako sa chrániť?
Keďže proti tejto chorobe zatiaľ neexistuje očkovanie, najlepšou ochranou zostáva prevencia. Základom je dôkladná hygiena:
-
pravidelné umývanie rúk teplou vodou a mydlom,
-
častá dezinfekcia povrchov, hračiek a predmetov, ktoré používajú deti,
-
vyhýbanie sa blízkemu kontaktu s chorými deťmi,
-
používanie vlastného riadu, pohárov a uterákov.
Ak sa v detskom kolektíve objaví nákaza, je vhodné choré dieťa izolovať, aby sa minimalizovalo riziko šírenia vírusu.
Zhrnutie
Syndróm ruka-noha-ústa síce vo väčšine prípadov nepredstavuje vážne ohrozenie zdravia, no pre deti je nepríjemný a vyčerpávajúci. Rodičia by mali sledovať, či dieťa dostatočne pije, a v prípade ťažkostí s prijímaním tekutín alebo pretrvávajúcich horúčok vyhľadať lekára. Dodržiavanie hygieny je najlepšou ochranou, ako znížiť riziko, že sa ochorenie rozšíri.