Občas máme všetci upchatý nos, škrabanie v hrdle či pocit tlaku na hrudníku. Ak sa však takéto ťažkosti vracajú, môžu signalizovať ochorenie priedušiek – astmu.
Ako sa astma hlási o slovo
-
Pískavé, sipotavé dýchanie
-
Ťažký nádych alebo záchvaty kašľa bez zjavnej príčiny
-
Rýchle zadýchanie pri námahe, ktorá vám predtým nerobila problém
-
„Obruč“ na hrudníku či napätie v okolí priedušiek
Spánok býva prerušovaný kašľom alebo pocitom dusenia, niektorí ľudia spia radšej v polosede. Záchvaty často sprevádza panika – postihnutí opisujú, akoby dýchali cez slamku alebo sa topili, hoci stoja na suchu.
„Vyzerá to ako astma, ale…“
Podobný stav môže vzniknúť aj pri ťažkej bronchitíde. „Astmatický záchvat doslova nezažijete, ak astmu nemáte, no pri prudkom zápale priedušiek sa môžu dýchacie cesty zúžiť a prejavy sú takmer na nerozoznanie,“ vysvetľuje prof. Milan Sova, prednosta Kliniky chorôb pľúcnych a tuberkulózy. Ak sa podobné epizódy opakujú, konzultujte rodinného lekára alebo alergológa.
Koľkých ľudí sa to týka?
Odhady hovoria o približne 800 000 ľuďoch trpiacich astmou, pričom zhruba desatina z nich má ťažkú formu. Stupnica závažnosti:
-
Intermitentná astma – občasné záchvaty, plnohodnotná aktivita.
-
Perzistujúca ľahká – príznaky niekoľkokrát týždenne, ruší spánok aj bežný deň.
-
Perzistujúca stredne ťažká – denné prejavy, nutné bronchodilatanciá.
-
Perzistujúca ťažká – takmer neustále symptómy, výrazné obmedzenia.
Pri najťažšom stupni klasická inhalačná liečba často nestačí. Namiesto ďalšieho zvyšovania dávok kortikosteroidov sa odporúča preloženie do jedného z 15 špecializovaných centier pre ťažkú astmu vo fakultných a krajských nemocniciach, ktoré majú dostatok kapacít pre nových pacientov.
Biologická liečba – riešenie pre tých „najhorších“
V spomínaných centrách sa podáva biologická terapia. Momentálne ju využíva zhruba 1 400 pacientov, hoci by mohla prospieť takmer desiatim tisícom. „Na našom pracovisku máme asi 200 ľudí na biologike. Počet záchvatov im klesol až o 80 % a kvalita života výrazne stúpla. Injekciu si aplikujú sami do podkožia a na kontrolu chodia raz za tri až štyri mesiace,“ približuje prof. Sova.
Prečo astmy pribúda?
-
Znečistené ovzdušie – emisie z dopravy, priemyslu či vykurovania dráždia dýchacie cesty.
-
Príliš „sterilné“ detstvo – imunita nemá dostatočný tréning.
-
Presnejšia diagnostika – lekári zachytia prípady, ktoré by kedysi zostali nepovšimnuté.
-
Genetika – ak má astmu alebo alergiu jeden či obaja rodičia, riziko pre dieťa stúpa.
„Väčšina pacientov má alergickú formu. Ak sú rodičia alergici, pravdepodobnosť nástupu astmy u dieťaťa je citeľne vyššia,“ dopĺňa pneumológ.
Dá sa astma úplne vyliečiť?
Nie – ide o chronické ochorenie. Cieľ terapie je minimalizovať záchvaty a udržiavať pľúcne funkcie tak, aby neobmedzovali bežný život. V drvivej väčšine prípadov to funguje v ambulantnej starostlivosti, ak pacient príde včas. Neliečená astma totiž vedie k trvalému, nevratnému poškodeniu pľúc.
Ako spoznať, že potrebujete odborníka?
-
Budíte sa na kašeľ alebo dusenie.
-
Pociťujete tlak na hrudníku už pri ľahkej záťaži.
-
Váš dych píska či znie ako kávovar produkujúci paru.
-
Musíte často siahať po „rýchlej“ úľavovej inhalácii.
Ak sa v týchto bodoch vidíte, neodkladajte návštevu pneumológa či alergológa.
Praktické tipy na každý deň
-
Dodržiavajte liečebný plán. Inhalátory používajte aj v dňoch, keď sa cítite dobre.
-
Poznajte spúšťače. Veďte si denník prejavov a okolností (peľ, dym, infekcia, chlór v bazéne).
-
Hýbte sa primerane. Kondičné cvičenie zlepšuje kapacitu pľúc; pred záťažou sa vždy rozohrejte.
-
Udržiavajte čistú spálňu. Perte posteľnú bielizeň na 60 °C, odsávajte prach, zvážte protiroztočové poťahy.
-
Reagujte na zhoršenie. Ak sa stav zhoršuje, vyhľadajte lekára skôr, než dôjde k akútnemu záchvatu.
Zhrnutie
Astma nie je len „obyčajné“ zadýchanie. Sipot, dráždivý kašeľ či nočné dusenie si pýtajú pozornosť špecialistu. Včasná diagnóza a správna liečba – od klasických inhalátorov až po biologickú terapiu – dokážu zásadne zlepšiť kvalitu života. Počúvajte svoje pľúca skôr, než začnú kričať SOS.
