Toto ste možno netušili: Dávajte si pozor na paradajky, ak trpíte týmto ochorením
reklama:
Paradajky patria k najobľúbenejším druhom zeleniny nielen u nás, ale aj vo svete. Spotreba tejto plodiny pritom dlhodobo rastie, a to nielen v letných mesiacoch, keď máme k dispozícii čerstvé a voňavé kusy z domácich záhrad či od farmárov, ale počas celého roka. Obchody nám ponúkajú nielen klasické guľaté paradajky, ale aj mnoho ich variácií: podlhovasté, hruškovité, rôzne veľkosti od drobných cherry až po väčšie „mäsité“ typy. Je však pravda, že ich môžeme konzumovať bez obmedzenia? A sú skutočne také zdravé, ako sa hovorí?
Paradajky vedú rebríček spotreby zeleniny
Podľa údajov štatistického úradu konzumujeme v našich končinách z roka na rok viac a viac zeleniny, čo je samo osebe potešujúce. Menej radostné však je, že si väčšinou nevyberáme z bohatej palety druhov, ale zostávame pri zaužívaných stáliciach. Celková spotreba zeleniny od roku 1993 do predminulého roka vzrástla o 17,3 %, pričom z 87 kg na osobu za rok pripadlo zhruba 14 % práve na paradajky. V prepočte na jedného človeka to v roku 2019 vychádzalo na 12 kg (zatiaľ čo v roku 1993 sme jedli len asi 7 kg paradajok).
Na druhom mieste skončila cibuľa (priemerne 11,1 kg na osobu ročne), ktorú v kuchyni nemožno v mnohých receptoch nahradiť. V rebríčku obľuby potom nasleduje mrkva (asi 7 kg), šalátové uhorky (6,3 kg), papriky (5,1 kg) a hlávkový šalát (2,5 kg). Spotreba iných druhov, kedysi bežných v našom jedálničku, v porovnaní s minulým storočím výrazne klesla: napríklad bielej kapusty, kelu, karfiolu či petržlenu.
Dôvodov, prečo práve paradajky ovládli spotrebný rebríček, je viacero. Jednak sú celoročne dostupné, pretože sa pestujú vo veľkých skleníkoch v mnohých krajinách, a jednak ich nemusíme špeciálne upravovať či dokonca šúpať. Okrem toho sa zaraďujú takmer ku každému jedlu – čerstvé do šalátov, pečené, grilované, zapekané alebo spracované do polievok či omáčok.
Hranica medzi liekom a jedom je tenká
Paradajky – ľudovo označované ako „jablká lásky“ – sú bohaté na vitamíny (C, E) a minerály, pričom tristogramová porcia čerstvých zrelých plodov dokáže pokryť takmer celú odporúčanú dennú dávku vitamínu C a zhruba tretinu dennej potreby vitamínu E. Ich šupka je cenným zdrojom vlákniny, takže paradajky dokážu podporiť trávenie, pomáhajú s čistením obličiek, znižujú cholesterol, zvyšujú imunitu a fungujú aj ako prevencia pred infarktom, niektorými druhmi rakoviny či vekom podmienenou makulárnou degeneráciou očí. Keďže obsahujú veľa vody a relatívne málo kalórií, hodia sa do rôznorodých jedálničkov a diét.
Podľa celostnej terapeutky a výživovej poradkyne liečivou stravou, Nicole Lukáškovej, Ph.D. si však musíme uvedomiť, že nie sú paradajky ako paradajky: „Je rozdiel, či máme paradajky z lokálnych zdrojov, ktoré dozrievali na slnku priamo v sezóne, alebo tie, ktoré precestovali pol Európy či polovicu sveta. Také sa zberajú ešte nezrelé a ďalej sa chemicky ošetrujú a upravujú, aby prečkali dlhý transport a v obchode vyzerali čo najlepšie.“
Zároveň varuje pred často vídaným názorom, že paradajok môžeme zjesť neobmedzené množstvo. „Ani jedna potravina by sa nemala konzumovať v extrémnych množstvách. Dôležité je mať pestrú a vyváženú stravu. Paradajky v žiadnom prípade nie sú výnimkou. Vždy platí, že množstvo rozhoduje o tom, či sa jedná o liek alebo o potenciálny problém,“ pripomína. Platí to obzvlášť pre nezrelé paradajky, ktoré môžu obsahovať viac toxického alkaloidu.
Dávajte pozor na obličky a kĺby
Ako bratia z jednej čeľade zemiaky, baklažány či paprika, aj paradajky patria medzi ľuľkovité rastliny (Solanaceae). Spoločným menovateľom je isté množstvo toxického alkaloidu solanínu, ktorý môže v prípade nadmerného príjmu zaťažiť pečeň. „Solanín sa nachádza najmä v nezrelých, ešte nazelenalých plodoch. S postupujúcou zrelosťou paradajok a zvyšujúcim sa obsahom červeného farbiva klesá jeho množstvo,“ vysvetľuje odborníčka.
Osobitnú opatrnosť by preto mali zamerať ľudia s oslabenými obličkami alebo s problémami s kĺbmi. Takisto sa môže objaviť alergia na paradajky, ktorá sa obvykle prejaví kožnou vyrážkou, kašľom alebo kýchaním. Ani zdravému človeku však nadmerná konzumácia neprospeje – môže dôjsť k páleniu záhy či k preháňaniu.
Tradičná čínska medicína navyše poukazuje na výrazný ochladzujúci efekt, ktorý paradajky prinášajú organizmu. V lete je to fajn, no počas zimy to nemusí byť žiaduce, najmä ak telo potrebujeme skôr zahrievať.
Spracovanie paradajok na zimné mesiace
Jednou z hlavných výhod letných paradajok je ich vynikajúca chuť a vôňa vďaka dozrievaniu na slnku. Ak si chceme dopriať ich benefity aj v chladných obdobiach, dá sa to vyriešiť rozličnými spôsobmi domáceho spracovania. Pritom nielenže obmedzíme nákup celoročne dovážaných plodov z hypermarketov, ale paradoxne môžeme získať aj vyšší podiel dôležitého lykopénu.
Tepelná úprava paradajok totiž zvyšuje využiteľnosť tohto silného antioxidantu, ktorý pomáha chrániť kardiovaskulárny systém, mozog a cievy. Niektoré štúdie uvádzajú, že pôsobením vyššej teploty sa biologická dostupnosť lykopénu zvyšuje až päťnásobne v porovnaní so surovými plodmi. Jednoducho môžeme rozpolené alebo rozštvrtené paradajky natlačiť do zaváracích pohárov a sterilizovať.
„Lykopén je v podstate prírodné červené farbivo, ktoré mnohí spájajú s podporou mužskej plodnosti. Rastie aj vďaka kombinácii s olejom alebo iným tukom. Avšak len kvôli tomu nie je dôvod jesť paradajky v prehnanom množstve, vždy hovorím o pestrosti,“ hovorí Lukášková. „Ja sa pozerám skôr na celostný prístup, a to najmä u klientov, ktorí majú problémy s plodnosťou alebo iné dlhodobé ťažkosti. Dôležité je vždy nájsť a riešiť príčinu.“
Osobne si rada vychutnáva dovolenku v Grécku, kde sú paradajky trhané úplne zrelé a prehriate slnkom. Podľa nej sú vynikajúce s ovčou či kozou fetou, s protivírusovým oreganom a pohárom červeného vína bohatého na resveratrol. „Vyhýbam sa ale kupovaným kečupom, i keď sa pri nich často spomína vysoký obsah lykopénu. Je to vysoko spracované konzervované jedlo, ktoré vôbec nepovažujem za podporu rovnovážneho zdravia. Namiesto toho odporúčam napríklad fermentovanú salsu.
Prečo sa oplatí kupovať tie „naše“
Možno nemáte vlastnú záhradku alebo farmára v okolí, od ktorého by ste si kúpili letné, na slnku dozreté paradajky. V takom prípade zostáva nákup v obchode. V reťazcoch sú však aj v čase sezóny často dostupné hlavne kusy z dovozu – Holandska, Španielska či Maroka.
Paradajky sú všeobecne u spotrebiteľov neuveriteľne populárne. Vzhľadom na ich obrovský dopyt sme pri ich pestovaní sebestační len asi na 20 %, takže zvyšok sa musí dovážať. Aj keď u nás pribúdajú veľké moderné skleníky, ktoré umožňujú pestovanie paradajok celoročne, stále to zďaleka nepokrýva potreby slovenských spotrebiteľov.
Mnohé supermarkety už zareagovali na rastúci dopyt po domácej produkcii a začali ponúkať aj slovenské paradajky. Rozdiel v chuti často spoznáme okamžite, aj keď aj tie „naše“ pochádzajú prevažne z riadených skleníkov. V poľných podmienkach alebo pod fóliou sa pestuje u nás len minimálne množstvo, napríklad na zeleninových farmách alebo na malej ploche v južných oblastiach, kde sa paradajky spracovávajú na pretlaky a kečupy.
Obrovským plusom lokálnych paradajok je, že necestujú stovky kilometrov, môžu sa zbierať v plnej zrelosti a do obchodov sa dostávajú čerstvé. Takéto plody si zachovávajú výživné látky, vôňu aj chuť. Pre pestovateľov navyše odpadá potreba voliť špeciálne odrody vhodné na dlhú prepravu, vďaka čomu sa môžu zamerať na šťavnatejšie a aromatickejšie druhy.
Niektorí tuzemskí pestovatelia majú navyše medzinárodnú certifikáciu ZERO PESTICIDES, čo znamená, že pri pestovaní používajú len minimálne množstvo prostriedkov na ochranu rastlín a v samotnom plode sa nezistia žiadne zvyšky pesticídov – dokonca ani v stopovom množstve.
Moderné skleníky majú množstvo výhod
Nie každý spotrebiteľ je nadšený predstavou skleníkov, v ktorých sa rastliny pestujú v presne riadených podmienkach, bez klasickej pôdy, len v špeciálnom živnom roztoku. Všetko od teploty, vzdušnej vlhkosti až po umelé osvetlenie riadi počítač. Napriek tomu ide o technológiu, ktorá dokáže byť mimoriadne efektívna.
- Paradajky sú tu chránené pred väčšinou škodcov a vonkajších chorôb.
- Je možné znížiť množstvo chemických postrekov.
- Úroda je vyššia a stabilnejšia.
- Voda, ktorú rastliny nespotrebujú, sa zachytáva a znovu využíva, čím sa šetria zdroje.
Podobne funguje aj aquaponia, kde sa v uzavretom systéme chovajú ryby, ktoré produkujú živiny pre rastliny, a tie im na oplátku čistia vodu.
Hoci tento spôsob mnohí označujú skôr za akúsi „výrobu“ než tradičné pestovanie, je dosť pravdepodobné, že ide o jednu z ciest budúcnosti poľnohospodárstva – najmä pre úsporu vody a efektívne využitie priestorov.
Sú najčastejšie pestovanou zeleninou v záhradkách
Mnoho ľudí si napriek tomu volí svoje vlastné pestovanie, hoci aj na balkóne či parapete. Ťažko povedať presné čísla, ale hovorí sa, že paradajky sú vôbec najčastejšie pestovanou plodinou v súkromných podmienkach.
Skladovanie je pritom jednoduché: paradajky potrebujú teplotu nad 10 °C. Ak ich vložíte do chladničky, stratia chuť a dužina získa nepríjemnú, vatovitú konzistenciu. Mali by sa teda uchovávať mimo chladničky, no ani tak nevydržia dlhé týždne.
Skúste malý experiment: ak necháte na kuchynskej miske paradajku dovezenú z ďaleka a vedľa nej doma vypestovanú či lokálnu, tá pravá, lokálna, pravdepodobne začne mäknúť a môže sa po pár dňoch pokaziť. Dovážané plody často vydržia dlhšie bez zmeny vzhľadu, ale často práve na úkor ozajstnej chuti a prirodzenosti. Preto sa mnohí ľudia prikláňajú k názoru, že sa oplatí za kvalitu priplatiť a zároveň zaradiť do jedálnička aj iné druhy zeleniny na spestrenie.
Tipy pre záhradkárov
Ako dosiahnuť čo najväčšiu a najkvalitnejšiu úrodu
-
Primeraná zálievka
Paradajky milujú pravidelnú vlahu, ale všetko má svoje hranice – ak to s vodou preženiete, môžu začať hniť korene a rastlina bude náchylnejšia na plesne. Zalievajte priamo ku koreňom, vyhýbajte sa kropeniu listov. Ideálne je používať dažďovú vodu. Takisto sa vyhnite tomu, aby na paradajky pršalo zhora – ak nemáte skleník či fóliovník, umiestnite ich pod prístrešok alebo na krytú terasu. -
Priazniví a nepriazniví susedia
Spolu s paradajkami môžete sadiť napríklad zeler (odsáva z pôdy chlór), bazalku (podporuje opelenie a zvýrazňuje chuť paradajok) či afrikány (tie chránia pred voškami a molicami). Nevhodným susedom je červená repa, fenikel, hrach. Tiež sa neodporúča sadiť paradajky v susedstve zemiakov alebo na miesto, kde boli vlani pestované zemiaky. -
Tyčkové verzus kríčkové
Pri tyčkových paradajkách pravidelne vyštipujte bočné výhonky (tzv. zálistky), aby sa rastlina sústredila na tvorbu kvetov a plodov. Robte to radšej rukami, aby ste nožničkami neprenášali prípadnú infekciu z jednej rastliny na druhú. Kríčkové paradajky vylamovať nemusíte. -
Odstraňovanie vrcholov
Koncom augusta či začiatkom jesene odstráňte rastový vrchol. Je nepravdepodobné, že by neskoršie nasadené plody ešte stihli dozrieť. Tým, že vrchol zrežete, rastlina nebude plytvať energiou na tieto neskoré kvety. -
Neodstraňujte všetky listy
Niektorí pestovatelia majú tendenciu otrhať väčšinu listov, aby sa plody vyvinuli rýchlejšie. V skutočnosti však bez listov môžu byť plody menej chutné a vodnatejšie. -
Pravidelné hnojenie
Na výživu paradajok sú ideálne organické hnojivá, napríklad vyzretý kompost, slepačí trus alebo hnoj, ktoré dodajú rastlinám dostatok živín. -
Vetranie skleníka
Ak ich pestujete v skleníku, pravidelne v ňom vetrajte. V teplých dňoch sa teplota v uzavretom priestore rýchlo šplhá nahor, čo môže viesť k tvorbe plesní a slabšiemu opeľovaniu. -
Prevencia proti plesni
Pri prvých príznakoch plesňového ochorenia (hnedé škvrny na listoch či plodoch) postihnuté listy či časti rastliny ihneď odstráňte a zlikvidujte (spáľte, nedávajte na kompost). -
Prírodné postreky
Ako prevencia proti plesniam či škodcom je vhodný napríklad cesnakový výluh. Stačí niekoľko strúčikov cesnaku posekať, zaliať litrom vody a nechať cez noc lúhovať. Na druhý deň zmes preceďte do rozprašovača a aplikujte na rastliny obdeň. -
Chráňte ich pred prívalovým dažďom
Intenzívne dažde môžu spôsobiť rýchle rozmočenie pôdy a následnú hnilobu koreňov. Najmä ak rastliny pestujete v nádobách, skontrolujte, aby mali odtokové otvory a prípadne ich chránili pred priamym lejakom.
Paradajky sú mimoriadne všestranné a chuťovo vynikajúce. Napriek mnohým prínosom si však dávajte pozor na ich pôvod a dozretie. Zdravý rozum a vyváženosť by mali byť aj v tomto prípade našimi hlavnými sprievodcami. Ak máte možnosť, siahnite po miestnych, čerstvo nazbieraných plodoch a s konzumáciou to nepreháňajte. Všetko totiž môže byť liekom i jedom – záleží len na množstve a na našom individuálnom zdravotnom stave. Navyše si môžete dopriať široký rad iných druhov zeleniny, ktoré rovnako prinesú vášmu telu potrebné živiny a pestrosť v jedálničku.
Takže ak máte oslabené obličky, problémy s kĺbmi či podozrenie na alergiu, dajte si pri paradajkách väčší pozor. V prípade potreby sa poraďte s odborníkom či lekárom. Inak si však môžete naplno vychutnať ich šťavnatú chuť a bohaté možnosti využitia v kuchyni. Nech už ide o klasický šalát, domáci kečup alebo dokonca sterilizované zaváraniny na zimu, paradajky zostanú symbolom leta a obľúbenou súčasťou mnohých jedál.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
